Umelecké zobrazenie nahého ženského tela je stáročiami overená téma, ktorá fascinuje umelcov aj divákov. Táto téma sa objavuje v rôznych formách umenia, od maliarstva a sochárstva po fotografiu a digitálne umenie. Zobrazenie nahého tela otočeného chrbtom, ponúka jedinečný pohľad na krásu a zraniteľnosť ľudskej formy.
Mramorová socha zobrazuje nahé, ženské, sediace torzo s hlavou. Torzo v sochárstve znamená neúplnú alebo nedokončenú sochu ľudskej postavy zobrazujúcu ľudský trup bez končatín a hlavy. Osoba, podľa ktorej je vytvorená socha sa týmto stáva anonymná. Divák vie určiť, či ide o podobu muža alebo ženy.
Sochárske interpretácie
Sochári často využívajú nahé ženské telo ako symbol krásy, plodnosti a sily. Zobrazenie tela otočeného chrbtom umožňuje umelcovi sústrediť sa na línie a krivky tela, na hru svetla a tieňa. Vytvára sa tak pocit intimity a tajomstva. Bronzová socha Mladosť zobrazuje sediace dievča na kocke. Bosá dievčina má zapletené vlasy do dvoch vrkočov ozdobených mašľou. Je oblečená v jednoduchých dlhých šatách. Rukávy má vyhrnuté nad lakte.
Bronzová busta bradatého muža zobrazuje talianskeho renesančného sochára Michelangela. Michelangelo Buonarroti (6. marec 1475, Caprese, Taliansko - 18. február 1564, Rím, Pápežský štát) bol taliansky renesančný sochár, maliar, architekt a básnik. Je jednou z najvýznamnejších osobností západného umenia.
Maliarske spracovanie témy
V maliarstve sa nahé ženské telo otočené chrbtom často zobrazuje v intímnych a zmyselných scénach. Umelci využívajú rôzne techniky a štýly na vyjadrenie krásy a emócií spojených s touto témou. Dôležitú úlohu zohráva svetlo, farby a kompozícia, ktoré spoločne vytvárajú atmosféru a odkaz diela.
Napriek tomu, že v olejomaľbe Muž s koňom ide o zobrazenie figurálneho motívu (motív ľudskej postavy a motív koňa), predovšetkým o zachytenie atmosféry. Veľké telo koňa aj robustná mužská postava sú bez tváre, s minimálnym náznakom očí a úst, ktoré sú redukované na znaky. Ide o štylizované zobrazenie. Postavy sú na jednej strane obrovskými prázdnymi tvarmi, na druhej strane plné emócií. Maľbu charakterizujú výrazné farebné pastelové plochy, ktoré umocňujú nostalgickú náladu obrazu.
Obraz Pred búrkou zobrazuje bosú, utekajúcu pastierku, ktorá z obavy pred blížiacou sa búrkou ženie ovečky a kozičky z pastviny domov. Hlavu a tmavé vlasy si zakrýva širokou zásterou, ktorú si pridržiava ľavou rukou. V druhej ruke drží odtrhnutý prútik, aby lepšie ovládala utekajúce zvieratá.
Poľnohospodársky motív bronzového reliéfu zobrazuje roľníka so sediacou ženou a s kravičkou v pozadí. Bosá sediaca žena na pluhu, ktorú tlačí muž, je zabalená do veľkej odevnej šatky. Šatka jej zakrýva vlasy, ramená a jednoduché pracovné šaty. Muž je zobrazený v pracovnom odeve, ktorý tvorí jednoduchá košeľa, nohavice a topánky.
Portrét modrookého dievčaťa s blonďavými rovnými vlasmi je ukážkou geometrickej štylizácie tvarov. Portrét je rozdelený stredovou osou na dve rovnaké polovice, ktoré sa líšia farebne. Črty tváre Guderna zredukoval na minimum, čím vytvoril geometrickú sieť trojuholníkov, lichobežníkov a iných mnohouholníkov, z ktorých len pár má jednu alebo viac strán zakrivených.
Historické a kultúrne kontexty
Zobrazenie nahého ženského tela má bohatú históriu a je hlboko zakorenené v rôznych kultúrach. V starovekom Grécku a Ríme bolo nahé telo oslavované ako symbol ideálnej krásy a harmónie. V renesancii sa umelci inšpirovali antickými vzormi a vytvorili množstvo diel, ktoré zobrazujú nahé ženské telo v rôznych pózach a kontextoch.
Historický motív bronzového reliéfu zobrazuje kňažnú s malým Koceľom, synom nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Koceľ vo veku malého dieťaťa objíma kňažnú, ktorá ho drží jednou rukou za ruku a druhú má položenú na jeho pleci. Obaja majú na sebe dobový odev. Kňažná je v dlhých šatách s dlhými rukávmi. Nad pásom má širšiu stuhu. Rozpustené vlasy jej zakrýva dlhá šatka s čelenkou. Na sebe má náhrdelník a kruhové náušnice.
Druhý historický motív od výtvarníčky Ľudmily Cvengrošovej zobrazuje dvoch slovanských bojovníkov. Obaja bojovníci stoja vzpriamene. Pozerajú sa jedným smerom. V jednej ruke držia dlhú, vrhaciu kopiju a v druhej štít, za opaskom majú zasunutú sekeru. Jeden z bojovníkov je bosý. Má na sebe len nohavice pod kolená stiahnuté opaskom. Druhý je obutý v kožených topánkach s dlhými šnúrkami, ktorými má obviazané dlhé nohavice až pod kolená.
„Lekár odhaľuje 5 príznakov sepse, ktoré väčšina ľudí denne ignoruje – nezanedbaj ich!“ ✅
Nitrianska galéria a umenie
Miniatúrna maľba zobrazuje čelný pohľad na budovu Župného domu, sídlo Nitrianskej galérie, v stave pred rekonštrukciou Župného námestia, ktorá prebehla v roku 2013. Obraz je zo série Expandujúca kolekcia, vznikajúcej priebežne od roku 2010. Autorka tu pracuje s témou budovania zbierok galerijných inštitúcií vytváraním „portrétov na zákazku“ známych slovenských či zahraničných galérií (Slovenská národná galéria, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica…). Tieto hyperrealistické maľbičky následne ponúka oslovenej inštitúcii ako darček, čím sa dostáva do jej zbierok. Župný dom v Nitre bol postavený ako baroková palácová stavba v roku 1823 pravdepodobne na starších základoch. V rokoch 1874 - 1876 ho podľa návrhu architekta Edöna Dümmerlinga rozšírili a v rokoch 1903 - 1908 podľa projektu V. Czíglera a pod dozorom nitrianskeho staviteľa J. Tomaschka prestavali. Budova župného domu bola s menšími prestávkami od svojho vzniku až do roku 1945 sídlom nitrianskej župy. V rokoch 1923 - 1928 tu vo funkcii župana pôsobil slovenský spisovateľ Janko Jesenský. Po územnosprávnej reorganizácii jej priestory využívali miestne štátne orgány a organizácie.
Na maľbe je zobrazená známa socha nitrianskeho Atlanta Corgoňa, ktorá je umiestnená na nároží Kluchovho paláca, postaveného pre kanonikov v rokoch 1818 - 1821. Atlant alebo atlas je architektonický nosný prvok majúci podobu svalnatého muža. Termín je odvodený od Atlasa z gréckej mytológie, ktorý bol odsúdený naveky podopierať ramenami nebeskú klenbu ako trest za vzburu voči olympským bohom. Nitrianskeho Atlanta Corgoňa v rokoch 1820 - 1821 zhotovil Vavrinec Dunajský a zaujímavosťou je, že polonahý silák má cez plece a bedrá prehodené levie laby. Corgoň je vyhľadávanou turistickou atrakciou a jedným zo symbolov mesta - jeho podobizeň majú na dresoch nitrianski hokejisti a je po ňom pomenované aj pivo.
Bronzové reliéfy zobrazujú motívy zo starej Nitry. Autor použil časť oblúka vstupnej hradnej brány, do ktorej zakomponoval známu sochu nitrianskeho Corgoňa, detail z morového stĺpa (anjela s vežičkou) a dvojicu ovečiek. Každý reliéf je označený nitrianskym erbom.
| Umelecké dielo | Autor | Popis |
|---|---|---|
| Socha Mladosť | Neznámy | Bronzová socha sediaceho dievčaťa |
| Portrét modrookého dievčaťa | Guderna | Geometrická štylizácia tváre |
| Reliéf s Corgoňom | Neznámy | Bronzový reliéf s motívmi Nitry |
Drevený reliéf je ukážkou ľudového motívu zobrazujúceho dvoch pastierov oviec. Nižší mládenec nesúci jahniatko prehodené cez ramená kráča za starším mužom hrajúcim, na fujare. Obaja muži majú na sebe dobový ľudový odev (pastiersky kabát, nohavice, košeľu, kožené krpce). Muž s ovečkou má cez rameno prehodenú pastiersku kapsu so širokým vybíjaním popruhom. Krátke vlasy mu zakrýva typický bačovský klobúk.