Obraz ženy v kostole: Význam a perspektívy

Obraz ženy v kostole je komplexná téma, ktorá zahŕňa historické, kultúrne, teologické a sociálne aspekty. V priebehu dejín sa postavenie a úloha ženy v náboženských spoločenstvách menili a vyvíjali. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty tejto témy, od biblických odkazov a tradičných zvyklostí až po súčasné výzvy a perspektívy.

Historické a biblické kontexty

V tretej stati 11, 2-34 sv. Pavol sa venuje otázke účasti mužov a žien na bohoslužbách. Podľa gréckeho zvyku mužovia sa zúčastňovali na bohoslužbách s nepokrytou hlavou, kým ženy (hlavne vydaté) sa zahaľovali závojom. Apoštol nástojí, aby sa tento starý zvyk zachoval, a pripisuje mu hlbší náboženský a mravný význam: Závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi ako hlave rodiny.

Muž si nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a jeho slávou; žena však je slávou mužovou. Veď nie muž je zo ženy, ale žena z muža; ani nebol muž stvorený kvôli žene, ale žena kvôli mužovi. Aj keď sa závoj už zriedka vo viditeľne podobe nosí.

Apoštol Pavol dáva ženám za vzor anjelov, ktorí si tiež zahajujú tvár pred Bohom (porovnaj Iz 6, 2 ). Muž si však nemusí zahaľovať hlavu, lebo muža Boh prvého a priamo stvoril na svoj obraz a svoju slávu, kým žena je obrazom a slávou muža.

Všimnime si Pavlovho veršu - žena sa má modliť so zahalenou hlavou. Teda nejde iba o verejné modlitby v kostole, ale aj súkromné modlitby doma. Ako ľahko človek zabúda na Božie slovo, ako ľahko si všetko zľahčuje.

Teologické úvahy

Na stránkach Biblie, ale aj v životopisoch svätých nachádzame množstvo bohabojných žien, ktoré sú nám príkladom pokory, zbožnosti, viery, odvahy a mučeníctva. Kto by nepoznal také mená ako Debora, Rút, Sára, Ester, Bohorodička Mária, Marta a Mária sestry Lazárove, Anna matka sv. Samuela.

Podľa sv. Kataríny, lekárky Cirkvi je pravou exagézou túžba po spáse duší a duch posväcovania ostatných, aby nestratili večnosť. II. Vatikánsky koncil potvrdil sv. Katarínine varovania.

Protiklad Marie a Evy nacházíme u Tertuliána: „Eva uvěřila hadovi, Maria uvěřila Gabrielovi. Církevní otcové a spisovatelé připisují Marii takové vlastnosti, že stav hříchu v její duši je zcela vyloučen. Sv. Efrém nazývá Marii nejkrásnější a neposkvrněnou a soudí, že jen ona a Kristus byli zcela bez poskvrny hříchu. Sv. Ambrož se vyjadřuje o blahoslavené Panně Marii, že je ušetřena každé poskvrny hříchu (ab omni integra labe peccati). Vyjádřením všeobecné víry církve, schválené učitelským úřadem, je svátek Neposkvrněného Početí Panny Marie. V řecké církvi tento svátek existoval již v VII. století, jak o tom svědčí hymnus složený Ondřejem z Kréty (+ 720) na slavnost Početí blahoslavené Panny Marie.

V kresťanstve muž a žena spoločne nesú Boží obraz, pričom ani muž, ani žena ho nedokážu plne vyjadriť bez toho druhého. Pred stvorením sveta nemáme prvotné spory a násilie, ale pôvodný pokoj a radosť v Trojici.

Podľa mnohých starovekých aj moderných filozofov, rozdiely medzi mužom a ženou nevyjadrujú komplementaritu a harmóniu, ale inakosť a konflikt. Muži a ženy sú predurčení na to, aby medzi sebou bojovali o nadvládu - nielen na individuálnej úrovni, ale aj v rámci civilizácií.

Som skutočne hlboko a úprimne presvedčený, že Panna Mária je tou ženou, ktorú každý muž miluje ako svoj ideál. Rovnako som presvedčený, že v podvedomí je ona tou ženou, akou by každé dievča chcelo byť.

Súčasné výzvy a perspektívy

V dnešnej dobe sa dá povedať, že ženy tvoria základ cirkevnej obce a sú často aj hybnou silou duchovného života v rodinách, najmä keď je manžel pasívny v týchto otázkach. Pri vyučovaní náboženstva vypomáhajú na farnostiach zväčša katechétky, ale tiež kantorky, kurátorky a ekonómky sú zväčša ženy. O to zvlášť treba správne pochopiť vyššie uvedené slová, ktoré na prvý pohľad „diskriminujú“ ženy v prvotnej Cirkvi. Apoštol sv. Pavol dáva ešte jedno usmernenie ženám: „A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom, ale dobrými skutkami, ako sa sluší na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti.

Profesor Alexander Lopuchin poukazuje na to, že žena, ktorá je podriadená mužovi sa má tým riadiť aj počas bohoslužieb, hoci by tam vystupovala ako prorokyňa či učiteľka a vplývala by na všetkých počúvajúcich, teda aj na mužov. Svätý Teofan Zatvornik objasňujúc slová sv. Jána Zlatoústeho hovorí, že chaos a neporiadok počas bohoslužieb, kde dochádzalo k hovoreniu rôznymi jazykmi a vyslovovaniu proroctiev, spôsobili ženy. Preto im zakazuje počas bohoslužieb rozprávať a dovoľuje ibázňou počúvať. A ak náhodou niečomu neporozumejú ohľadne viery, majú sa na to spýtať doma svojich mužov.

Fenomén „ženského kňazstva“, ktorý máme možnosť sledovať v mnohých protestantských cirkvách je v rozpore s biblickým nazeraním na službu apoštolov a je pravdepodobne reakciou feministiek na sekularizáciu, inú orientáciu kňazov, pedofilné škandály kňazov a do istej miery aj duchovnú krízu v protestantských denomináciách.

Kresťania sú povolaní vyjadrovať komplementaritu muža a ženy v dnešnej dobe.

Nejde len o poslušnosť konkrétnym biblickým pokynom - hoci aj to by malo stačiť! - ale o spôsob, ako ukázať krásnu odlišnosť svetu, ktorý ju potrebuje vidieť a vidí ju len zriedka. Keď sa teda svet pýta: „Čo máš na mysli, keď hovoríš, že Boh nie je od nás vzdialený (ako hovorí islam), ani sa do nás nevtelí (ako hovorí pohanstvo)?“, vzťah medzi mužom a ženou je našou ilustráciou. Najzjavnejšou formou je manželstvo: „Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev.“ (Ef 5:31-32).

Ak si myslíme, že komplementarita sa vzťahuje len na manželstvo, mýlime sa. Keby to tak bolo, potom by každý slobodný, pozostalý, rozvedený alebo opustený nemohol plne odrážať ženskosť alebo mužskosť. (Skutočnosť, že značný počet takýchto ľudí v našich cirkvách sa tak cíti nám ukazuje, že máme na čom pracovať.) V Písme však mužskosť a ženskosť siahajú ďalej: matky sa líšia od otcov, bratia od sestier, staré mamy od starých otcov a tak ďalej.

V apoštolskom liste o Dôstojnosti a povolaní ženy možno čítať: „Obaja - žena aj muž -...sú... v rovnakej miere schopní prijať dar Božej pravdy a lásky v Duchu Svätom. Čo sa týka účasti na apoštolskom poslaní Cirkvi, nejestvuje žiadna pochybnosť o tom, že žena tak ako muž - na základe krstu a birmovania - má účasť na trojakom úrade Krista, Kňaza, Proroka a Kráľa, a tak je uschopnená a viazaná ku základnému apoštolátu Cirkvi, ku evanjelizovaniu. Na druhej strane je žena povolaná, aby pri spĺňaní tohto apoštolátu vnášala svoje vlastné dary: ponajprv slovom a svedectvom života dar svojej osobnej dôstojnosti a potom dary, ktoré sú dané s jej ženským povolaním.

Synodálni otcovia zdôraznili nutnosť, že sa v Cirkvi a spoločnosti musí uznať plný význam sviatosti manželstva, aby sa osvetlili a inšpirovali všetky vzťahy medzi mužom a ženou. V tomto zmysle boli toho názoru, že je naliehavo potrebné, „aby každý kresťan žil a hlásal posolstvo nádeje, ktoré je obsiahnuté vo vzťahu medzi mužom a ženou. Sviatosť manželstva, ktorá tento vzťah v manželskej forme posväcuje a zjavuje ho ako znamenie vzťahu medzi Kristom a Cirkvou, obsahuje významné učenie pre život Cirkvi; prostredníctvom Cirkvi musí toto učenie dosiahnuť dnešný svet; všetky vzťahy medzi mužom a ženou sa musia inšpirovať z tohto Ducha. a to nie na poslednom mieste vzhľadom na vzbudenie rozličných komplementárnych povolaní v životnom spoločenstve Cirkvi a v službe jej stáleho rastu.

Pre ženu nech je vzorom Panna Mária. Dnes majú ženy rôzne vzory, či už ide o speváčky, celebrity, modelky, herečky. Zväčša ide o ženy s pochybnou povesťou, ženy hriešne ako uhol, ženy ktoré dokonca hriech ukazujú verejne a chvália sa ním. Tieto vzory dnešných žien a dievčat, sa preniesli aj do kostolov a myslení katolíckych žien. Miesto vzoru Panny Márie, ktorá je vznešená, cudná, dobrotivá, láskavá, vždy so zahalenou hlavou - obdivujú ženy pochybných povestí.

Na tradičnej katolíckej omši je to inak. Ženy nosia šatky na hlave, majú vzor Pannu Máriu, chcú sa jej pripodobniť. Taktiež muži radi hľadia na túto milostivú Pani, ako na vzor čistoty a vysoko si ju preto vážia.

Pozrime sa, ako ideológia dokáže pomútiť hlavy. Niektorí si môžu myslieť, že až do deviateho mesiaca života dieťa v lone matky nie je dieťa, nie je ľudská bytosť, iní si myslia, že z ľudstva sú vylúčení všetci, ktorí patria k nesprávnej rase, ďalší si mysleli, že slobodno zničiť porazenú spoločenskú triedu.Cirkev je stále proti potratom.

Je zaujímavé, že Adam, ktorý mal napomenúť svoju ženu, aby nejedla plod zo stromu poznania dobra a zla to neurobil, ale dokonca sám jedol tento plod. Slová, ktoré adresuje apoštol Pavol treba správne pochopiť v kontexte, pretože v Korinte, na kresťanskom zhromaždení nastával neporiadok pri bohoslužbách a bolo treba usmerniť veriacich. Aby sa všetko dialo slušne a po poriadku . Z tohto usmernenia akosi vypadli nevydaté ženy a vdovy, ktoré sa doma nemali koho spýtať na to, čo ich ako veriace zaujímalo.

„Nie je dobré, aby človek zostal sám. Urobím mu pomoc, ktorá mu zodpovedá“ (Gn 2,18). Boh-Stvoriteľ zveril človeka žene. Iste, človek je zverený každému človeku, avšak zvláštnym spôsobom žene. Lebo, zdá sa, že ona má na základe zvláštnej skúsenosti materstva špecifickú citlivosť pre človeka a pre všetko, čo vytvára jeho opravdivé dobro, počínajúc od základnej hodnoty života. Šance a zodpovednosť ženy v tejto oblasti sú veľké práve v dobe, v ktorej sa pokrok vedy a techniky inšpiruje a meria opravdivou múdrosťou.

Je potrebné, aby sme od teoretického poznania aktívnej a zodpovednej prítomnosti ženy v Cirkvi pokročili k praktickému uskutočneniu. Nové cirkevné právo obsahuje rozličné ustanovenia o účasti ženy na živote a poslaní Cirkvi. Treba, aby sa tieto ustanovenia stali všeobecnejšie známymi a aby sa bezprostrednejšie a dôslednejšie uplatňovali pri zohľadnení rozličných kultúrnych senzibilít ako aj pastorálnych vhodností.

Ženy, ktorým prislúcha významná úloha pri odovzdávaní viery a pri všetkých druhoch služieb v Cirkvi, musia byť prizvané aj k prípravám pastorálnych dokumentov a misionárskych iniciatív. Na špecifických oblastiach evanjelizovania a katechézy sa musí podporovať zvláštna úloha ženy pri ďalšom odovzdávaní viery nielen v rodine, ale aj na rôznych miestach, na ktorých sa uskutočňuje výchova. Ponad to sa musí vyhodnotiť špecifický prínos ženy vo všetkom, čo sa týka prijímania Božieho Slova, jeho chápania a jeho odovzdávania - aj prostredníctvom štúdia, bádania a učenia teológie.

V kľúčových momentoch opisovaných v evanjeliách zohrávajú ženy významnú rolu. Vedľa starca Simeona je to prorokyňa Anna, ktorá v Ježišovi poznáva ohlasovaného Mesiáša. Je to Ježišova Matka, ktorá ho navedie, aby vykonal svoj prvý zázrak v Káne Galilejskej. (…) Práve prístup k ženám dokonale ukazuje túto inakosť, nezvyčajnosť Spasiteľa, ktorý sa skláňal k slabým, poníženým a opovrhovaným, ktorí potrebujú väčšiu starostlivosť, a na ktorých treba viac pamätať - hovorí Paweł Lisicki v rozhovore s Tomaszom D. Kolankom. Ježiš ženy uznával a pristupoval k nim s úctou. učeníkov - takže boli medzi tými, ktorí počúvali Jeho dobrú zvesť. pohŕdania, podceňovania či povýšenosti. členmi novej rodiny postavenej na viere v neho.Pán Ježiš sa nebojí ani dotyku ženy. Z tohto hľadiska je jeho stretnutie so ženou trpiacou krvotokom mimoriadne dôležité. Pristupuje k nemu a dotýka sa okraja Ježišovho rúcha, pretože verí, že bude uzdravená. „Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: Kto sa to dotkol mojich šiat? Jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: Kto sa ma dotkol? Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. sa tomu nebráni. došlo vďaka viere.

Tabuľka: Úlohy žien v cirkvi

tags: #obraz #zeny #v #kostole