Štedrovečerná večera rozvoniava, stromček sa ligoce a deti už netrpezlivo očakávajú príchod vzácneho hosťa a tešia sa na rozbaľovanie darčekov. Vedia však, prečo sa vlastne Vianoce oslavujú a prečo stromček zdobíme v decembri a nie uprostred leta? Vianoce sú bezpochyby jediné sviatky, s ktorými sa nám už odmalička spája množstvo tradícií.
Ozdobujeme stromček, vešiame svetielka, pečieme tradičné vianočné pečivo, v kostoloch si pripomíname narodenie Ježiška, tešíme sa na vianočné trhy, nakupujeme darčeky, ktoré si potom pod stromčekom vymieňame… Zamysleli ste sa spolu s deťmi niekedy nad tým, prečo to všetko robíme?
Najjednoduchšou odpoveďou na otázku, kde je pôvod Vianoc, je, že je to oslava narodenia Ježiša Krista. Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha. Nekonečný Boh sa stal "maličkým" a v Ježišovi sa stal jedným z nás. Vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu.
Podľa evanjelistu Lukáša dostali správu o narodení mesiáša od anjelov najprv pastieri. V meste Betleheme vzdialenom desať kilometrov od Jeruzalema stojí od 4. storočia Bazilika Narodenia Pána, jedna z najvýraznejších chrámových stavieb Konštantína Veľkého.
Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Nie je to však ani zďaleka jediný sviatok, ktorý si v minulosti ľudia v decembri pripomínali. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva.
Pre našich pohanských predkov to bol jeden z najvýraznejších sviatkov roka a je celkom prirodzené, že kresťanstvo využilo ten priestor a Vianoce sa slávia práve v období zimného slnovratu. Slovo Vianoce pochádza z rakúskeho slova Weihnacht, čiže svätá noc. Kedy presne sa Ježiš Kristus pred zhruba 2000 rokmi narodil, nie je známe. A hoci je 25. december dňom Kristovho narodenia, história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Vianoce sa ako deň narodenia Ježiša začali oslavovať vo 4. storočí. Takto sa však tento sviatok začal oslavovať až v 4. storočí, keď dátum 25. december ako oficiálny stanovil pápež Július I. Biblia totiž presný dátum neuvádza. Podľa servera History.com sa pápež pre dátum 25. decembra rozhodol aj preto, aby absorboval pohanský sviatok Rimanov, tzv. saturnálie.
Sviatok navyše pripadol aj na obdobie po zimnom slnovrate, keď sa dni zase začínajú predlžovať a končí obdobie temna a je už viac denného svetla. Prvá zaznamenaná oslava Vianoc 25. januára pochádza z roku 336.
Šírenie Vianoc a zrušenie
Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra. Do roku 432 sa Vianoce stihli rozšíriť do Egypta a v stredoveku už tento sviatok oslavovali ľudia po celom svete, čím sa pohanské slávnosti dostali do úzadia. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 24. decembra a 6. január sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Reč je o Oliverovi Cromwellovi, anglickom štátnikovi a vodcovi anglickej revolúcie. Ten so svojimi prívržencami puritánmi bojoval proti írskym katolíkom a v 17. storočí doslova zrušil Vianoce. Toto obdobie však našťastie netrvalo dlho. O zrušení Vianoc vedia svoje aj v Spojených štátoch. Do relatívne čerstvo osídlenej Severnej Ameriky ich totiž v roku 1620 ani nepriniesli. Istý čas boli v Bostone tieto sviatky dokonca zákonom zakázané, pretože Američania odmietali prijať čokoľvek britské a Vianoce ignorovali aj po Americkej revolúcii. Oficiálnym štátnym sviatkom sa stali až 26.
Prečo sú pravoslávne Vianoce v januári?
Časť sveta naozaj oslavuje Vianoce až 6. januára, keď sa inde oslavuje sviatok Troch kráľov. Je to preto, že sa stále riadia juliánskym kalendárom, ktorý zaviedol Július Ceasar. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára vychádza na pondelok 6. januára, čo je o 13 dní neskôr ako v Gregoriánskom kalendári. Pravoslávne Vianoce, trvajúce od 6. do 9. januára, oslavuje aj okolo 80-tisíc veriacich na Slovensku, ktorí Nový rok privítajú až 14. januára.
Vianočné sviatky začínali sláviť podľa juliánskeho kalendára až v januári, teda v rovnakom čase, ako ich slávi aj moskovský patriarchát. Pred pár mesiacmi však novela zákona tento dátum pozmenila. Vojna sa totiž odráža aj medzi cirkvami v Kyjeve a Moskve. Ukrajina oficiálne vianočné sviatky presunula zo 7. januára na 25.
Skrytá história vianočných stromčekov: Biblický a pohanský pôvod
Vianočný stromček a darčeky
Zdobenie stromčeka patrí určite k najobľúbenejším tradíciám a tešia sa na to nielen deti, ale aj dospelí. Naše domovy sa po roku opäť rozžiaria. Podobne ako oslava samotných Vianoc, aj zdobenie stromčeka a obdarúvanie má svoju históriu. Mnohých prekvapí, že vianočný stromček (hoci tento pojem sa zaužíval až v 19. storočí) má svoj pôvod v pohanskom uctievaní stromov. Túto tradíciu však kresťania prebrali a pôvodne ozdobovali listnaté stromy, konkrétne duby. Až v 7. storočí sv.
Bolo to dávno, ešte pred príchodom kresťanstva, keď ľudia zistili, že niektoré rastliny a stromy zostávajú zelené po celý rok, dokonca aj v zime. Zelené konáre im pripomínali letnú zelenú prírodu. Mysleli si, že Boh je slnko, ktorý cez zimu ochorel, a keď sa uzdraví, leto sa vráti. Tradícia vianočného stromčeka sa zrodila v 16. storočí, konkrétne v Nemecku. Vznikla práve zo zdobenia konárov. Nemci teda „navrhli“ izbovú borovicu ozdobenú sviečkami.
Keď sa pri premýšľaní nad kázňou vracal domov, ohromil ho lesk hviezd, ktoré sa trblietali medzi ihličnanmi. Scenériu chcel dopriať aj svojej rodine, a tak v hlavnej miestnosti na vztýčený strom upevnil zopár zapálených sviečok. Tradícia nabrala na obrátkach až v 19. storočí, keď si britská kráľovská rodina s nemeckými koreňmi postavila vianočný stromček a odštartovala tým celosvetový trend. Nemecko sa stalo kolískou nielen vianočných stromčekov, spájajú sa s ním aj adventné vence, luskáčiky alebo vianočné trhy.
Nemecko sa stalo kolískou nielen vianočných stromčekov, spájajú sa s ním aj adventné vence, luskáčiky alebo vianočné trhy. Vianoce v krajine dokonca formovali aj politické strany, v tridsiatich rokoch 20. storočia chceli sviatok premeniť na nekresťanskú oslavu Tretej ríše. Vianočné nemecké symboly však čoskoro prekračovali hranice. Nemecké osady v Pensylvánii mali komunitné stromy už v roku 1747. Väčšina obyvateľov Spojených štátov ich však až do 40. rokoch 19. storočia vnímala len ako zvláštny pohanský symbol.
Takisto aj samotné ozdoby prebrali kresťania od pohanov. A čo darčeky? Aký je ich pôvod? Aj v tomto prípade to nie je úplne jasné, no s istotou môžeme povedať, že v minulosti sa darčeky rozdávali aj v tých najchudobnejších rodinách. Už Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli Ježiškovi dary, no darčeky sa objavovali aj skôr, konkrétne počas spomínaných Saturnálií. Obsah daru závisel najmä od bohatstva. Do daru ste teda mohli dostať papagája či parfém, ale aj hračky, oblečenie či dokonca špáradlo z rybacej kosti. Vianoce bez darčekov si nevieme predstaviť ani dnes. Deťom v našich končinách ich nosí Ježiško, inde je to Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus.
Vianoce majú naozaj bohatú históriu, no jedno je isté. Prešlo takmer 100 rokov, odkedy po prvý raz pri Rockefellerovom centre vztýčili vianočný strom. Hoci bol neozdobený, získal si veľkú popularitu. V súčasnosti na ňom bliká viac ako 25 000 vianočných svetielok. Niekde medzi Piatou a Siedmou Avenue zdobia tváre ľudí iskry šťastia pri pohľade na vianočný stromček. Iné rodiny si ikonický symbol Vianoc vychutnávajú v teple domova. Pri užívaní sviatočnej atmosféry im možno niekto nečakane zaklope na dvere.
Vianoce vo svete
Vianoce slávia ľudia po celom svete, dokonca aj v krajinách, kde žije len minimum kresťanov. Svetské oslavy si našli v ich kultúre svoje miesto. V Japonsku žije približne len jedno percento kresťanov, no aj tak sú obchodné domy plné Santa Clausov a sviatočnej hudby. Rozmanité kultúrne tradície a normy po stáročia formovali charakter vianočných osláv. Ide o tradície, ktoré sa väčšina ľudí snaží dodržiavať.
Stromčeky sa zatúlali napríklad aj do horúcej Brazílie. Brazília svoje čaro neodhalí len počas Vianoc, ale najmä vo februári počas jedného z najslávnejších karnevalov planéty. Ak sa chceš v tom čase prejsť uličkami Ria de Janeiro, pridaj sa k nám na zájazd Rio a karneval. Je vyštudovaný historik a bohužiaľ fandí Baníku Ostrava.
Pohanské zvyky a tradície vo Vianociach
Vianoce sú pre kresťanov oslavou narodenia Ježiša Krista v Belteheme, oslavou toho, ktorý prišiel vykúpiť svet. No akosi mimovoľne, súbežne s týmto učením, si vedie svoj vedľajší život aj predkresťanská pohanská tradícia. Grule, štedrák, kapustnica s hubami, šošovicová alebo rybacia polievka, reťaz okolo stola, žiadna hrabavá hydina na stole, aby sa šťastie nerozhrabalo, rozkrojenie jablka, púšťanie škrupiniek po vode či peniaze pod obrusom. Všetko sú to povery spojené s mágiou a čarovaním, pochádzajúce z pohanských zvykov, ktoré naše rodiny z pokolenia na pokolenie na sviatky príchodu Pána nikdy nevynechajú.
Keď si zoberieme stredoeurópsky priestor, teda Germánov, Slovanov alebo ešte dokonca aj Keltov, tak vždy išlo o sviatky zimného slnovratu. Bol prechod od pohanských sviatkov zimného slnovratu ku kresťanským Vianociam násilný? Predpokladá sa, že nie. Samozrejme, prechod netrval rok ani dva, boli to celé desaťročia, dokonca až storočia. Zaujímavý je príklad s čias, keď kresťanstvo bolo už dávno na našom území oficiálnym náboženstvom. No v 17. storočí, keď sa robili kanonické vizity a cirkevní hodnostári kontrolovali farnosti, zistili, že na hornej Orave, keď ľudia išli do kostola, tak tomu hovorili, že idú do domu Perúnovho. To sú úžasné zistenia, ktoré dokazujú, že kresťanstvo malo takzvané normatívne náboženstvo a popritom si žila svoj život aj ľudová religiozita.
V zimnom období mali ľudia strach, lebo dni sa skracovali, životodarné slnko ubúdalo a ľudia mali obavu, aby nezmizlo navždy. Práve preto sa slávili tieto sviatky, ktoré trvali zhruba celý december. Najprv prinášali rôzne obete slnku, aby zase vyšlo. U Slovanov sa zarezávala kurovitá hydina, ale aj kozy, zarezali sa na obetisku, nechali sa vykvapkať a krv bola vlastne obeta zemi, aby sa prebudila a dobre rodila, a tiež obeta slnku. Rituálne jedlo boli okrúhle koláče, ktoré tvarom pripomínajú slnko. Boli veľké asi ako koleso voza a plnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom.
Sviatky zimného slnovratu boli u našich predkov úzko späté aj so spomienkou na zosnulých predkov. Verilo sa, že zosnulí môžu buď pozitívnym, alebo aj negatívnym spôsobom ovplyvniť náš život. Viera v revenantov, teda upírov, bola u Slovanov dosť silná. A v tomto čase sa chodilo na hroby mŕtvych predkov, popíjala sa medovina, z ktorej sa pár kvapiek odlialo aj na hroby, a súčasťou večere, a to prešlo aj do kresťanských Vianoc, bolo, že sa nechávala jedna prázdna miska alebo tanier pre zosnulých.
Áno, koledu poznali aj v starom Ríme. Išlo o sviatky calende - slávili sa každý mesiac ako prvé dni nového mesiaca. Koleda boli prezlečené ženy, jedna bola chudobná a druhá bohatá, jedna bola oblečená pekne a druhá v roztrhaných šatách, bola to forma zábavy spojená s veštením, či rodina bude mať úspešný nasledujúci rok. Sviatky zimného slnovratu sa zase slávili v maskách, pálili sa ohne ako symbol slnka a očisty a nosili sa masky bájneho zvierat - turoňa, ktoré vyzeralo ako býk a koňa. Čím strašidelnejšie masky, tým si bol nositeľ istejší, že mŕtvi sa zľaknú a nevojdú do človeka alebo do jeho príbytku.
U južných Slovanov Badnij dan bol Štedrý večer. Badnjak bolo poleno, ktoré obliekli do mužských šiat, spievalo sa okolo neho a nakoniec ho vložili do pece a pomaličky prepaľovali niekoľko dní. Každý, kto prišiel na návštevu, tak rituálne doň udrel a čím viac iskier lietalo, tým štedrejší mal byť nasledujúci rok.
Slovania jedli kaše, napríklad jačmenné, pšeničné, krúpové a prosné, ochucovali sa maslom a medom, zapíjali medovinou, neskôr vínom a pivom. Slovania nemali pôstne obdobie, jednoducho, keď mali jedlo, tak jedli, a keď nebolo čo jesť, tak sa postili. Kresťanský advent je vlastne vnútorné zrieknutie svetských pôžitkov. Hovorilo sa, že Katarína hudcom zapiera muziku, na Katarínu boli posledné zábavy, a to aj preto, aby si ľudia potom viac vychutnali sviatky Božieho narodenia. K tomu sa viaže aj ďalšie prirovnanie, že najedol sa ako sedliak na Vianoce. Počas adventu sa konzumovalo nemastené jedlo alebo mastené len rastlinným olejom, nemastené polievky, takzvané drevené, alebo chudobná kapustnica, z ktorej človek veľmi rýchlo vyhladol. Zajedalo sa chlebom a jedli sa aj ryby, ktoré cirkev v stredoveku určila ako pôstne jedlo.
Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista. No takisto sa počas týchto sviatkov dodržiavajú zvyky súdržnosti rodiny, prosperity, zdravia. Počas štedrej večere sa dáva pod stôl sekera, ktorá ako kovový predmet symbolizuje utuženie zdravia. Alebo sa okolo stola obviaže reťaz, čo zase symbolizuje súdržnosť rodiny, aby sa takto zišla aj o rok. Zachoval sa aj zvyk uloženia slamy na podlahu. V predkresťanskom období sa takáto nevymlátená slama a jej zrnká pridávali do osiva a na jar zasiali. V kresťanstve už slama symbolizuje to, že Ježiš Kristus sa narodil na slame. Zachoval sa aj predkresťanský zvyk, že je zlé, ak na deň Božieho narodenia príde ako prvá zavinšovať žena. Vraj to prináša nešťastie. Ako prví mali chodiť chlapci. Pod obrus sa dávali peniaze, nechávali sa tam počas celých sviatkov a symbolizovali bohatstvo - aby sa v dome nedržala bieda.
Ďalší krásny zvyk je pečenie antropomorfného pečiva - robili sa zvieracie figúrky presne podľa počtu domácich zvierat. Boli z medovníkového cesta, nekonzumovali sa a symbolizovalo sa tým to, aby tie zvieratá nepomreli.
Večera pozostávala z deviatich chodov, ale Slovania boli chudobní, a tak čo sa v dome našlo, to sa dalo na stôl. Rozdiel v hlavných chodoch je veľký, napríklad slovensko-maďarská hranica je tradičná rybacou polievkou, na Záhorí sa jedla kapustnica, do ktorej sa pridávali strukoviny, na Liptove sa pridávala klobása a huby. Na Záhorí sa piekli opekance s medom a makom, na východnom Slovensku sa to volalo bobálky, na Záhorí sa piekol koláč calta, koláč z kysnutého cesta plnený tvarohom, makom, orechmi. Obľúbená bola aj kyslá mliečna polievka s hríbmi, rybacia polievka, šošovicová polievka, koláče z kysnutého cesta. Súčasťou štedrovečernej tabule boli sušené jablká, slivky, hrušky, orechy a ako nápoje sa pili hriatô, víno, pálenka, voda. A aby som nezabudla, z každého jedla sa odnieslo hospodárskym zvieratám.Deviatka patrí medzi magické čísla, ale, samozrejme, záviselo to aj do toho, že ak rodina bola chudobná, tak bola rada, ak mali aspoň tri jedlá.
Na Štedrý večer zobral gazda soľ a trocha z nej hodil do studne, aby bola zdravá voda. Voda má u Slovanov symbol znovuzrodenia. Práve na Štedrý deň sa chodievalo rituálne nabrať z tečúcej vody, dievčatá sa v nej umývali a chorým a starým ľuďom sa doniesla voda, aby sa ňou pretreli. Tým si mali uchovať zdravie. Štedrému dňu sa pripisovala magická moc.
Tie sú súčasťou stredoveku. Symbolizujú to, že kresťania pristupujú k eucharistii, svätému prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý večer robili krížiky dievčatám, aby boli krásne, a deťom, aby boli dobré. Cesnak je prírodné antibiotikum a má svoju prirodzenú arómu a jedol sa ako ochrana proti démonom a upírom. Je to jeden z krásnych zvykov, ktorý sme našli ešte aj v predkresťanskom období a pretrval dodnes, hoci dnes už ľudia možno ani netušia, prečo sa to jedáva. Voľakedy, asi od druhej polovice devätnásteho storočia, mali výsadu piecť tieto oplátky učitelia. Celý december sa piekli a roznášali do rodín.
Lebo je najdostupnejšia ryba. V minulosti sa jedli zubáče, pstruhy, ktoré sú dnes drahšie. No a ryba je kresťanský symbol, prví kresťania ju používali ako poznávacie znamenie - najmä v časoch prenasledovania. Všimnite si, že niektorí ľudia si na autá lepia znak ryby, to znamená, že osádka auta je kresťanská. Ryby sa konzumovali slané, údené, kyslé, čerstvé, ale pripravovali sa aj varením a pečením. Obligátne vianočné jedlo, ako vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom, je už záležitosť druhej polovice 20. storočia. Jedli sa koláče z kysnutého cesta, štedráky, sušené ovocie. Symbolicky sa rozkrojovalo jabĺčko, ktoré nesmelo byť červivé, lebo niekto mohol umrieť, a nechýbali ani oriešky.
Počas Štedrej večere obsluhuje jeden človek, zvyčajne gazdiná, všetci ostatní sedia a nikto nesmie do záverečnej modlitby vstať, lebo by zomrel. Modlitba bola na začiatku a na konci stolovania. Spolustolovníci si mali dať na seba niečo nové, napríklad novú košeľu, čítal sa biblický príbeh o narodení Ježiška, pomodlili sa a potom sa až jedlo. V mestách to už nie je zvykom, ale na dedinách sa dodnes ešte spieva koleda…
Koleda mala dva aspekty. Bola ľudová a kňazská. Mládež po večeri chodila z horného konca dediny na dolný koniec, spievalo sa a to trvalo do dvanástej. Potom sa išlo na polnočnú omšu. Na Orave sa dokonca na Štefana chodilo s dreveným hadom podľa biblického príbehu vyhnania Adama z raja. Kňazská koleda trvala od Štefana až po Troch kráľov, kňaz chodil po domoch a na dvere napísal GMB, teda Gašpar, Melichar, Baltazár, a aktuálny rok. Svätil sa dom proti démonom a znamenal akúsi ochranu a požehnanie pre dom a všetkých, ktorí v ňom bývajú.
Nie, už starí Slovania zdobili svoje príbytky, ale používali len čečinu, respektíve vetvičky z ihličnatých stromov. Toto prešlo aj do kresťanstva. U nás sa ozdobené vianočné stromčeky rozšírili až v devätnástom storočí a vešali sa na drevenú hradu. Zdobili sa slamenými ozdobami, sušeným ovocím.
Z predkresťanského obdobia sa zachoval ešte jeden krásny zvyk. Keď sa zberala úroda, tak sa ďakovalo bohu. Veľkňaz upiekol veľký okrúhly koláč. Pri soche boha Perúna ho zodvihol, zakryl si ním tvár a spýtal sa ľudí: Vidíte ma? A oni odpovedali: Nevidíme. A on na to: Bodaj by ste ma nevideli ani o rok. Bolo to vlastne želanie bohatej úrody aj o rok. No ešte začiatkom dvadsiateho storočia bol v niektorých lokalitách Slovenska súčasťou štedrovečernej večere úkon, že gazda zobral koláč a opýtal sa: A či ma vidíte?
V predkresťanskom období boli tradičné dobropriania, lebo sa verilo na mágiu slova. Je možné domnievať sa, že aj v predkresťanskom období si Slovania v čase zimného slnovratu dávali drobné dary a pozornosti či žartovné verše. Narodenie Ježiša Krista ako syna Boha bol dar pre ľudí. Spočiatku boli darčeky skôr symbolické.
Míľniky Vianoc
Vianoce sa slávia stovky rokov. Všetci vieme, že v minulosti boli úplne iné ako dnes, niektoré veci však aj pred stáročiami fungovali rovnako ako dnes. Čo bolo iné a čo sa zmenilo? Tu je niekoľko míľnikov:
- Betlehémy - v minulosti boli u nás od 16. storočia hlavným symbolom Vianoc. Ľudia si ich vyrábali doma zo surovín, aké mali.
- Stromček - prišiel k nám koncom 19. storočia, z Nemecka. Kým prostý ľud si vešal zo stropu nad sviatočný stôl maličký špic zo stromčeka, sprvu dolu hlavou, neskôr obrátene, medzi mešťanmi a šľachtou bol už predtým stromček rozšírený v podobe, ako ho poznáme dnes.
- Ozdoby - medzi ľuďmi prevládali prírodné, najčastejšie zo slamy, ktorej bolo najviac (krmivo pre dobytok). Ak si niektorí zavesili na stromček doma vyrobené čokoládky, obaly z nich odkladali na nasledujúci rok. Bohatí ľudia si už v 19. storočí zdobili nádherne zdobenými bambuľami. V časoch najväčšej totality boli na vianočných ozdobách portréty vodcov, napríklad Hitlera či Stalina.
- Darčeky - začalo sa s nimi asi v 17. storočí. Roľníci a remeselníci si dávali symbolické drobnosti, veci každodennej potreby alebo nič, bohatí mali už začiatkom 20. storočia na výber z bohatej ponuky obchodníkov. Zachoval sa napríklad katalóg obchodného domu vo Viedni, ktorý ponúkal na výber od norkového kožuchu až po dámske prádlo.
- Pohľadnice - tradícia vznikla v Anglicku začiatkom 20. storočia. Dovtedy i ľudia vinšovali osobne, verili v mágiu dobrého slova, že keď ho povedia druhým, potom sa im vráti. Prvá pohľadnica vznikla v Anglicku, kde šľachtic Henry Cole, požiadal priateľa o nakreslenie obrázku, ktorý potom rozposlal priateľom. Tradícia veľmi rýchlo nabrala na popularite.
- Medovníky a oblátky - prvé medovníky sa spomínajú už v 12. storočí. Oblátky sprvu piekli mnísi v kláštoroch, neskôr učitelia, u ktorých si ich ľudia objednávali.
- Sviatočné jedlá - boli rôzne, podľa regiónov. Jedlo sa to, čo v bežný deň. A keďže najviac ľudí po Slovensku pestovalo a nakladalo kapustu, najrozšírenejšou vianočnou polievkou je dodnes práve kapustnica.
- Vianočný stôl - okrem jedál na ňom nechýbal obrus s červenou výšivkou, červená farba mala rodinu chrániť pred zlom.
- Posedenie pri jedličke - vzniklo ako snaha komunistického režimu potlačiť náboženské posolstvo Vianoc. Pokúsili sa o založenie novodobej tradície predvianočné stretnutia pracujúcich pri vianočnom stromčeku.