Klasicizmus v hudbe je obdobie, ktoré sa začína okolo roku 1730-1740 a končí úmrtím Ludwiga van Beethovena v roku 1827. Toto obdobie sa vyznačovalo veľkým vedeckým rozmachom, novými poznatkami, myslením a myšlienkami osvietenstva a racionalizmu.
Vznikla aj prvá encyklopédia, ktorá vysvetľovala všetko na základe rozumu a vedeckej bázy. Klasicistické ideály zahŕňali vyrovnanosť, jednoduchosť, kde každý prvok má mať význam, a zdôrazňovala sa láska, sloboda a láska k prírode.
Hudobné znaky klasicizmu
V porovnaní s barokovou hudbou je hudba klasicizmu jednoduchšia a nadľahčenejšia, pričom sa snaží o maximálnu dokonalosť v jednoduchosti. Využíva sa princíp kontrastu. Skladatelia boli najprv v službách cirkvi, až neskôr sa osamostatnili a začali tvoriť ako slobodní umelci. Skladatelia boli aj v službách pánov, pričom osamostatniť sa podarilo až Beethovenovi. Obľúbené bolo domáce muzicírovanie - rozšírený hudobný amaterizmus.
V porovnaní s barokovou hudbou je to hudba jednoduchšia a nadľahčenejšia, snažia sa o max. dokonalosť v jednoduchosti, využíva sa princíp kontrastu, skladatelia boli najprv v službách cirkvi, až neskôr sa osamostatnili a začali tvoriť ako slobodní umelci. Skladatelia boli i v službách pánov, osamostatniť sa podarilo až Beethovenovi. Obľúbené bolo domáce muzicírovanie - rozšírený hudobný amaterizmus.
Píše sa hudba hlavne inštrumentálna, vokálna, vokálno-inštrumentálna. Melodika je spevná, prehľadná, diatonická, niekedy pod vplyvom ľudovej hudby, využívala melodické ozdoby - obľúbené tzv. manheimské vzdychy, bola tvorená zväčša z rozkladov akordov, stupnicových behov. Rytmika je pravidelne členená, prehľadná. Téma prevažuje pravidelná taktová stavba, zreteľne ukončená, schopná tematickej a motivickej práce, princíp kontrastu.
Veľký klasický - beethovenovský orchester (nastupuje až od Beethovena) - sláčikové kvinteto, všetky drevá po dvoch, výnimočnš pikola, kontrafagot ; plechy - 4 lesné rohy, 2 trúbky, 3 pozauny. Bicie: tympany, činely, triangel, veľký bubon.
Sonátová forma využíva princíp jednoty a kontrastu a je typická pre klasicizmus. Repríza opakuje témy z prvej časti + ostatných v základnej tónine. Sonátová forma sa často používala ako predohra a vždy bola prvá časť symfónie alebo sólového koncertu v sonátovej forme. Mohla byť použitá aj v druhej časti v pomalej, i v záverečnej - finálnej časti.
Používala sa rondová i variačná forma, 3-dielna zložená forma - da capo, v rámci foriem sa používa forma sonátového i suitového cyklu.
Forma sonátového cyklu: cyklické dielo o viacerých častiach. Vybudovaný na kontrste, prenikol takmer do celej inštrum. 1. 2. pomalá, veľká alebo malá piesňová forma, variačná, rondová forma. 3. 4. rondová, sonátová forma. 1. 2. 3. 4.
Staršia viedenská škola
Medzi predstaviteľov staršej viedenskej školy patria:
- Georg Matthias Monn (tvoril sonátový cyklus v aplikácii so symfóniou).
- Synovia J.S. Bacha:
- Carl Philipp Emanuel Bach (Berlínsky Bach; klavírne sonáty, používa aj sonátovú formu - prechod čembala na klavírnu techniku. Je dôstojným predchodcom Beethovenových klavírnych sonát po výrazovej stránke).
- Johann Christian Bach (Milánsky, Londýnsky Bach; píše hlavne inštrumentálnu tvorbu, najmenší vplyv svojho otca, odmieta kontrapunkt, vplyv na W.A. Mozarta).
Využívali hlavne durové tóniny, uprednostňovali homofóniu, používali spevnú melodiku pod vplyvom ľudovej hudby, kládli dôraz na prepracovanú agogiku - tempový priebeh skladby, dôraz i na dynamické prepracovanie. Dynamické značky sa začali zapisovať do nôt - zaviedol Stamic, Používajú cresc. a decresc. na veľkých plochách. Hlboké sláky sa zapájajú do motivicko- tematickej práce a tak sa škola podieľa na zrušení bassa continua, Vytvorenie malého klasického orchestra, Stamic sa podieľal na tom, aby sa do orchestra dostal klarinet. Skladatelia tejto školy s obľubou používali melodické ozdoby, tvorili sonátové formy - zvírazňovali kontrastnosť medzi hlavnou a vedľajšou myšlienkou.
Vytvárali aj sonátový cyklus: Karel Stamic: Jarná symfónia: Sonátové Allegro, Andante, Menuett, Finále. S obľubou sa komponovala koncertantná symfónia na spôsob concerta grossa - orchester a sólisti. Tvorili sa inštrumentálne diela i vokálne.
Opera v klasicizme
Tvorila sa vážna, komická, singspiel s uzavretými hudobnými číslami. Buffa v klasicizme potláča kult árií, využíva ensamble, finálna záverečná časť - dramatičnosť, konečnosť celej opery. V Neapole bol potlačený recitatív, zavádza sa recitatív secco.
Christoph Willibald Gluck
Narodil sa blízko českých hraníc v Nemecku, študoval hudbu v Taliansku, stal sa úspešným skladateľom koncertantného typu opery s uzavretými hudobnými číslami. Ako 50 ročný začal spolupracovať s libretistom Ranierom de Calzabigim a uskutočnil opernú reformu. Skomponoval 3 reformné diela pre Viedeň a 3 pre Paríž.
Jeho operná reforma je reakciou na nedostatky vážnej opery 18. storočia. Zdôrazňoval v nej dramatickú zložku - všetko v službách textu a dramatičnosti. Nič samoúčelné. Opera opäť ako dramatické dielo. Libreto je na najvyššej úrovni - drama per musica. Nadväzuje naňho Richard Wagner v 2.
Vrcholní predstavitelia klasicizmu
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov klasicizmu patria Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart a Ludwig van Beethoven.
Joseph Haydn (* 31. marec 1732, Rohrau, Rakúsko - † 31. máj 1809, Viedeň, Rakúsko)
Pochádzal z Rakúska, bol spevák v chlapčenskom zbore vo Viedni. Keď začal mutovať odišiel zo zboru a pracoval ako hudobník do tanca. Neskôr sa stal kapelníkom u českého grófa Morzina v Lukavici pri Plzni. Kapela sa rozpadla - prešiel so služieb grófskej rodiny Esterházyovcov - zotrval tam takmer 30 rokov. Navštívil niekoľkokrát i Bratislavu, kde vystupoval ako dirigent. Bol to skladateľ vrcholného klasicizmu, predstaviteľ viedenskej školy s Mozartom a Beethovenom.
Ťažisko tvorby spočíva v symfonickej a komornej tvorbe. Dostal doktorát z oxfordskej univerzity. Bol veľmi uznávaný a veľký vtipkár. Znaky jeho hudby : hĺbka a rozmanitosť obsahu, jednoduchosť, jemná harmónia, formová dokonalosť a vyváženosť. Vďaka nemu sa stalo rozvedenie najdôležitejším dielom sonátovej formy. Oslobodil sláčikové kvarteto z vplyvu salónnej hudby a vytvoril z neho najdôležitejší druh klasickej komornej hudby.
Tvorba: 100 symfónií (104), 1. symfónia je Lukavická symfónia, 6. sta Ráno, 7. poludnie, 8. večer, fis mol Rozlúčková symfónia, Mária Terézia C dur, Poľovačka, Cyklus 6. Parížskych symfónií (medveď, sliepka, Kráľovná (názvy si nazvali podľa dojmu z hudby, nie Haydn)), 92 č. G dur Oxfordská symfónia, 12 londýnskych symfónií, 93 - 104 symfónie - poradové čísla, 94. Jeho symfónie majú 4 časťový sonátový cyklus, často majú označenie podľa koho a čoho nesú meno. Majú pomalý úvod - charakteristická črta vrcholných symfónií. (Monn zavádza pomalý úvod). 83 sláčikových kvartét - 6 Ruských kvartét, 6 slnečných kvartét (vtáčí kvartet, škovránčí, cisársky, jazdecký.....) Majú častokrát až 5 častí, využívali 2 menuetty, neboli ustálené nástroje, Haydn ustálil 1.,2., husle, violu, čelo, basu.
Je zakladateľ sláčikového kvarteta, aplikoval doň formu sonátového cyklu, vytvoril tým najdokonalejší typ komornej hudby. Sláčikové kvartetá dával z pravidla po šiestich do zbierky. Ich tvorbe sa venoval 50 rokov. Opery: 24 javiskových diel, Orfeus a Euridika, Lekárnik (buffa), Odmenená vernosť ako dráma Qiukoso.
Wolfgang Amadeus Mozart (27. január 1756, Salzburg - 5. december 1791, Viedeň)
Narodil sa v Salzburgu, otec ho učil hrať na husiach a klavíri. Zomrel ako 35- ročný. Napísal vyše 600 diel, ktoré sú spísané a zoradené vďaka Ludwigovi Köchelovi. Píše opery, symfónie, koncerty, sonáty, omše, requiem, serenády, sláč.
Opery: Únos zo Serailu - 1. Don Giovanni (Don Juan) - prvky všetkých opier (Leporello - jeho sluha, Elvíra jeho manželka, Dona Anna- milenka). Opery majú naivný dej, ale zato geniálnu hudbu. Predtým bývali v buffe herci, ktorí pôsobili ako bábky - bez citu. U Mozarta sú to skutoční, citliví ľudia. V jeho operách dominujú bohatá melodičnosť a geniálna kresba charakterov. Linecká symf. Pražská symf. Symf. Jeho sólové koncerty majú: 1. časť. Sonátová forma, 2. piesňová, 3. Korunovačná omša C dur - dielo písané na objednávku, má 8 častí, dokončil iba prvé 2. Z tretej časti napísal iba 8 taktov - potom zomrel. 4.- 7. časť - napísaná podľa pokynov Sismayera (Mozartov žiak), 8. časť - zobral si vzor z dokončených Mozartových 2 častí., lebo už nemal pokyny. Veľmi tragické, akoby ho zložil Mozart sám pre seba.
Ludwig van Beethoven (17. december 1770, Bonn - 26. marec 1827, Viedeň)
Nemecký skladateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu, bol novátor, individualista hudobnej reči v obsahu i forme, programový skladateľ. Narodil sa v Bone, pochádzal z hudobníckej rodiny, nemal šťastné detstvo. Začínal hrať v kapele, študoval u Haydna, stal sa slobodným umelcom. Nemal ani 30 rokov keď ohluchol, so svojimi žiakmi si viedol konverzačné zošitky. Stránil sa ľudí a nedbal o svoj zovňajšok.
Vo svojich dielach presadzuje prvky francúzskej revolúcie - sloboda - rovnosť - bratstvo. Obdivoval Napoleona. Veľmi rýchlo sa zaľúbil do svojich žiačok a venoval im diela. Kládol veľký dôraz na prepracovanie, premyslené a dôkladné. Bol to skladateľ najmä symfónií, koncertov, sonát, sláč.
klasické (znaky klasicizmu): 1. C - dur, 2. D-dur, 4. B-dur, 7. A - dur, 8. všetky okrem 8. -romantické prvky : 3. Es - dur Eroika, 5. c-mol Osudová, 6. F-dur Pastorálna, 9. d-mol s ódou na radosť. (od 3. symf. Napísal 9 symfónií, 10.-tu nedokončil. 6.-sta má 5 častí, najbližšie k programovosti, má zvukomalebné, ilustratívne prvky : 2. scéna pri potoku, 4. búrka.. Ludwig dáva často mimohudobné názvy dielam. 9. symfónia - v poslednej 4.-tej časti má zbor - zhudobnená óda na radosť od Shillera. Pracuje so 4 -časťovým sonátovým cyklom: 1. sonát.forma, 2. pomalá, Adagio, Andante, 3. Menuett, Scherzo (žart, u Beethovena má skôr démonické prvky), 4. finále radostné, víťazné.1. a 2.symfónia nemá scherzo, ostatné majú, v 8. symf.použil namiesto scherzza menuett. 1. a 2. - používa klasický, malý orchester, od 3. veľký- Beethovenovský.
Opera: Fidélio- jediná opera, má 2 dejstvá a prvky singspielu, je to typ revolučnej opery a má 4 predohry Leonóra 1, 2, 3, a Fidelio. Koncert pre klavír (5) (C, B, c, G, ES - cisársky), koncert pre husle D-dur, trojkoncert pre husle violončelo a klavír.