Osídlenie územia Banskej Bystrice je podľa archeologických nálezov veľmi dávne. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo dolovali rudy, pričom túto ťažbu kovov prevzali aj Slovania. Za čias Veľkej Moravy nie sú o organizácii cirkvi známe žiadne podrobnosti. Avšak za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná.
Banská Bystrica
Cirkevná organizácia v stredoveku
V 12. a 13. storočí vznikali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare. V Turci bolo viacero hradov, ale parochia castrensis sa nedá doložiť. Podobné fary boli v Šušolí (Svätý Kríž), v Hornej Nitre (Prievidza, Bojnice, Oslany, Veľká Lehota).
Hradné farnosti vznikali z praktických potrieb. Miestom pohrebiska bol cintorín pri hradnom kostole, kam museli voziť zosnulých. Roľníci dostali v našich krajoch výmeru 24 katastrálnych jutár pôdy a mali duchovného pastiera. Výživu im zabezpečoval duplikovaný majetok, teda 48 katastrálnych jutár. Pôdu mu obrábali farníci. Takéto fary boli napríklad v Ponikách a Hornej Mičinej v hornozvolenskej župe, Hájnikoch, Babinej, Bacúrove, Dolnej Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. V tekovskej župe to boli Jastrabá, Kremnické Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín, Vieska. V Turci Háj, Kláštor, Slovenské Pravno, Svätá Mara, Turčiansky Ďur, Necpaly a Turčianske Teplice. Asi takto boli zriadené hradné farnosti a farnosti banských miest.
Zakladanie nových farností
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Išlo o novotu, lebo sa tým pomohlo veriacim. Veriaci mali bližšie ku kostolu na bohoslužby a sviatosti. Mali vlastný cintorín. Kostol bol opevnené miesto (castellum). Farnosť mala zemepána ako patróna a bola poplatná arcibiskupovi. Zakladanie nových farností narážalo vždy na veľké ťažkosti, pretože arcibiskup sa nerád delil o časť svojej farnosti, lebo tým prišiel o časť svojho dôchodku. Ďalšia ťažkosť bola s dotáciou nového farára.
V rokoch 1806-1808 sa farnosti systemizovali, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť. Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej svetovej vojne v Mýte a Príbovciach.
V rokoch, kedy sa žiadna farnosť nezaložila, bola nastolená miestna kaplánska stanica, akosi na skúšku. Najviac nových farností nastalo za vlády Márie Terézie a Jozefa II.
Pavel Koutský: 77 Josef II Dějiny udatného českého národa (2013)
Baníctvo a Banská Bystrica
Banská Bystrica bola rozsiahla občina s nemeckým, saským obyvateľstvom, od ktorého sa od počiatku vzďaľovali. Obyvatelia získali neúmerne viac kovu, ktorý si privlastnili ako vlastný. Vznikla „villa Bystrica“, osada zoskupená okolo kostola svätého Antona v Sásovej, a nové sídlisko pri ústí potoka Bystrice do Hrona. Ťažba prebiehala v Starých Horách, Španej Doline a otvorili nové bane v Rudlovej, Sásovej, Kynceľovej.
Baníctvo bolo v závislosti na feudáloch, pričom im odvádzali 1/10 zo striebra a 1/8. Hlavné bane boli na Starej Doline, kde sa ťažila meď. Na námestí stáli domy waldbürgerov a ringbürgerov. V 14. storočí boli objavené nové rudné žily. Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a menili sa. V tom čase najbohatší bol Peter Karl, ktorý vlastnil veľkú časť mesta a baní.
V 70. rokoch 15. storočia nastala významná udalosť v histórii baní, keď si sám Ján Thurzo z Betlanoviec, krakovský konšel, prenajal všetky bane. Huty mali v Tajove, Harmanci, Starej Hore, Balážoch a Liptovskej Revúcej. Postavili aj hámor na plech a kotle. Stavali mlyny. Táto spoločnosť viedla neúprosný hospodársky boj proti mestu, ktoré si samo staralo o potravinové články pre zamestnancov. Niektorí patricijovia sa z mesta vysťahovali. Politika spoločnosti bola osožná, lebo umožňovala príliv Slovákov do mesta. Už začali aj Slováci uplatňovať svoje práva v magistráte. Banícke povstanie v roku 1525, vyvolané zlým platením baníkov, potlačil palatín Verbőczy. V roku 1526 bol prenájom zrušený a bane sa vrátili panovníkovi, ktorý správou poveril Komoru. Na konci 14. storočia vznikol Zväz hornouhorských banských miest, do ktorého patrili Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá.
Tabuľka: Vývoj baníctva v Banskej Bystrici
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| Predslovanské obdobie | Povrchová ťažba rúd |
| 14. storočie | Objavenie nových rudných žíl |
| 70. roky 15. storočia | Prenájom baní Jánom Thurzom |
| 1525 | Banícke povstanie |
| 1526 | Zrušenie prenájmu a návrat baní panovníkovi |
| Koniec 14. storočia | Vznik Zväzu hornouhorských banských miest |
Reformácia a protireformácia
Počas reformácie richtár a cirkev šírili novoty zavedené luteránmi. Farár im nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Do sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena. Proti šíreniu nových myšlienok boli Konrád Kordatus a Ján Crislink. Títo obvinili arcibiskupovi, že prevracajú starú vieru. Richtár sa snažil všetko, aby faru obsadili človekom nového učenia. V roku 1526 prišiel Spettinger z Nemeckej Ľupče. Keď sa stade vyslobodil, zaujal banskobystrickú faru. Zakrátko prišiel Anton, bývalý prešovský kaplán, taký istý človek. Richtár zdá sa nastolil nového kazateľa, Slováka Jána Bibera. Keďže nevedel vyjsť s novotármi, obrátil sa o pomoc ku Ostrihomskému arcibiskupovi. Začiatkom 17. storočia boli jezuiti v meste v službách. Od roku 1648 ich začal duchovne obsluhovať P. Schlegel. Bol kaplánom pre všetky banské mestá. V roku 1655 provinciál vyhovel a poslal do Banskej Bystrice P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. V roku 1655 pribudli ďalší kňazi, 1653 konvertovali dve prvé ženy. V roku 1661 Trikell povýšil misiu na rezidenciu. Podľa nariadenia panovníka bolo potrebné vrátiť okupované kostoly. Ľudia to však nerešpektovali, preto 17. novembra 1671 plukovník Alex vojenskou mocou prevzal kostoly. Od roku 1673 budú jezuiti natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. V roku 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. V roku 1702 začali stavať kostol sv. Františka. Kolégiu odobrali farský dôchodok a benefícium altárie. Počas Rákoczyho povstania boli jezuiti nútení opustiť mesto. V roku 1709 sa vrátili dvaja pátri, neskôr ďalší. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom. V roku 1779 sa farárom stal exjezuita I. Rauch.
Kostol sv. Františka Xaverského
Rozdelenie farnosti
Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. Od roku 1787 boli zriadené samostatné kaplánske stanice, ktoré boli v roku 1806 povýšené na fary. Na území jedinej banskobystrickej farnosti do 16. storočia zriadil pri špitáli roku 1303 tri kaplánske stanice. Kostol Nanebovzatej Panny Márie (Zámocký kostol) má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Múry kostola sú mohutné. Bol počítaný ako piaty najväčší kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Vo svätyni sa nachádza obraz Nanebovzatej od J. L. Krackera. Bočné kaplnky kostola zahŕňajú kaplnku svätej Barbory s gotickým oltárom z roku 1504 a kaplnku Tela Kristovho.