Svätá Omša: Tajomstvo Viery a Liturgického Života

Svätá omša je ústredným bodom katolíckej bohoslužby. V kontexte rôznych okolností a potrieb veriacich sa slávia rôzne typy svätých omší.

Páter Pio nádherne pochopil význam svätej omše, preto ju označil miestami až za hrôzostrašné či desivé tajomstvo. Pravdepodobne z tohto dôvodu svätá omša s ním trvala aj tri hodiny. Na obvinenia, že túto sviatosť slávil príliš dlho, odpovedal: „Pán vie, že chcem sláviť svätú omšu tak, ako to robia iní, ale nemôžem to robiť vždy. Sú chvíle, keď sa nemôžem pohnúť vpred.

Ten, ktorý veril, že „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“, zakúšal - každý deň živú Božiu prítomnosť v Eucharistii, ktorú slávi. Na stretnutie s Kristom v Eucharistii sa pripravoval od druhej po polnoci. Dve hodiny sa modlil v cele kláštora, modlil sa ruženec a potom hodinu meditoval o Kristovej obete.

Vychádzajúc zo sakristie kráčal veľmi pomaly a s veľkými ťažkosťami smerom k presbytériu, akoby sa zohýbal pod určitou váhou, ponorený hlboko v myšlienkach, takmer neprítomný. Jeho tvár niesla stopy nevysloviteľnej bolesti, z očí mu tiekli slzy, pery sa mu chveli, akoby sa pohybovali v dôvernom rozhovore s Kristom skutočne prítomným na oltári.

Bol ohromený emóciami, „slzy sa mu vyvalili z očí a ruky, trasúce sa vzlykaním, sa zdali ohnuté pod ohromujúcou váhou.“ Bol to dar sĺz. Najbolestnejšiu chvíľu zažíval počas Premenenia, zvlášť počas pôstu. Potom nasledovali jedna za druhou extázy, ktoré trvali päť a viac minút. Páter Pio bol bledý, spotený a chvel sa.

Z rán v rukách vytekala krv. Stigmatik sa to snažil skryť pod dlhými rukávmi alby, ale celý kostol naplnila neobvyklá vôňa, ktorú vydávali stigmy. Počas svätých omší došlo k početným mimoriadnym uzdraveniam. Páter Pio slúžil sväté omše v latinčine, a to aj po Druhom vatikánskom koncile, keď sa do liturgie zavádzali národné jazyky. Dostal na tento účel osobitné povolenie.

Slová svätá omša a Eucharistia neraz používajú ako vzájomne zameniteľné synonymá. Podľa tradičného katolíckeho učenia je však medzi nimi jemný, ale významný rozdiel. Eucharistia je najdôležitejšou sviatosťou, ktorú ustanovil Ježiš Kristus pod spôsobom chleba a vína, v ktorej je Ježiš Kristus, darca milosti, skutočne (vere), naozaj (realiter) a podstatne (substantiter) prítomný.

Aký je rozdiel medzi sviatosťou Eucharistie a obetou? Po prvé, sviatosť sa vykonáva konsekráciou a trvá, zatiaľ čo obeta sa vyčerpáva a končí po dovŕšení aktu obety. Preto svätú Eucharistiu uchovávame s úctou vo svätostánkoch a má význam sviatosti, nie obety. Po druhé, pre tých, ktorí prijímajú Eucharistiu vo forme hostie, sa stáva duchovným pokrmom a žriedlom zásluh a nadprirodzeného úžitku.

Svätá omša je obetou Tela a Krvi nášho Pána Ježiša Krista slávenou na našich oltároch nekrvavým spôsobom vo forme chleba a vína ako sprítomnenie kalvárskej obety kríža. Ide o nekrvavé sprítomnenie tej istej obety, pretože ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval na kríži, je obetovaný rukami svojich kňazov.

Svätá Omša "Pro Populo"

V bežnom živote farnosti sa stretávame s rôznymi formami slávenia svätých omší, ktoré majú svoje špecifické účely a zameranie. Jednou z nich je aj svätá omša "pro populo", ktorá má osobitný význam pre spoločenstvo veriacich.

Čo znamená "Pro Populo"?

Termín "pro populo" pochádza z latinčiny a doslova znamená "za ľud". V kontexte katolíckej cirkvi sa tento termín používa na označenie svätej omše, ktorú kňaz slúži za všetkých veriacich vo svojej farnosti. Je to omša venovaná duchovnému dobru a potrebám celej farnosti.

Svätá omša "pro populo" má niekoľko dôležitých významov:

• Jednota farnosti: Slúži ako moment zjednotenia všetkých členov farnosti v spoločnej modlitbe a duchovnom spoločenstve.
• Starostlivosť o veriacich: Kňaz ňou prejavuje svoju pastoračnú starostlivosť o všetkých zverených veriacich.
• Spoločné potreby: Počas tejto omše sa veriaci spoločne modlia za potreby farnosti, za jej duchovný rast, pokoj a prosperitu.

Svätá omša "pro populo" je teda dôležitým prvkom v živote farnosti, ktorý posilňuje spoločenstvo a duchovnú jednotu veriacich.

Svätá Omša Počas Obmedzení

Vzhľadom na pandemické opatrenia boli sväté omše obmedzené. Napríklad, v istom období sa sv. omše nemohli konať verejne. Kňazi mohli slúžiť sv. omše súkromne, ale vždy za zatvorenými dverami kostola, bez účasti verejnosti. To znamenalo, že ani príbuzní, ktorí poprosili o slúženie úmyslu, nemohli byť osobne prítomní na sv. omši v kostole.

Veriaci boli pozývaní k sledovaniu priamych prenosov sv. omší. V niektorých farnostiach boli zabezpečené priame prenosy bohoslužieb do domácností. Tieto bolo treba vhodne využiť.

Možnosti Sledovania Svätých Omší Online

Počas obdobia obmedzení mali veriaci možnosť sledovať sväté omše prostredníctvom:

• Priamych prenosov v televízii LUX.
• Priamych prenosov na webovej stránke Košickej arcidiecézy.
• Vysielania Rádia LUMEN.

Ďalšie Aspekty Liturgického Života

Okrem svätých omší boli upravené aj ďalšie aspekty liturgického života:

• Pohrebné obrady bolo nevyhnutné vysluhovať bez sv. omše.
• Sviatosť zmierenia bolo vhodné vysluhovať v presne určený a vymedzený čas, nie však hromadne. Bolo potrebné vyhnúť sa vytváraniu dlhých radov veriacich, čakajúcich na sv. spoveď.
• Sviatosť pomazania chorých bolo možné vysluhovať v jednotlivých prípadoch s najvyššou mierou hygieny.
• Adorácia v kostole nebola zakázaná. Preto bolo vhodné otvoriť kostol počas dňa aspoň na istý vymedzený čas pre osobnú modlitbu pred Bohostánkom.

Modlitba v Období Krízy

Modlitba bola v tomto čase obzvlášť potrebná a užitočná. Preto vyzývali všetkých veriacich, aby sa počas celého obdobia týchto prísnych opatrení, zjednotili v modlitbe posvätného ruženca každý večer o 20.00 h, najlepšie s celou svojou rodinou vo svojich príbytkoch. Ruženec sa veriaci modlili v spoločnom úmysle za čo najrýchlejšie zastavenie šírenia nákazy, za vyliečenie chorých a za Božiu pomoc pre lekárov i zdravotnícky personál.

Financovanie Cirkvi a Život Kňaza

Často sa diskutuje o financovaní cirkvi a živote kňazov. Štát prispieva najmä na platy duchovných činiteľov. V roku 2019 prijala Rímskokatolícka cirkev "až" 28 miliónov eur. Na Slovensku je cca 2700 kňazov v RKC, čo predstavuje približne 864 € superhrubej mzdy mesačne na jedného kňaza. V čistom to vychádza okolo 448 €.

Ďalšie príjmy kňazov sú tzv. intencie, teda príspevky veriacich na odslúženie omše na určitý účel. Väčšinou sa bavíme o sume 5€ / omša, pričom na nedele a sviatky má kňaz slúžiť omšu "pro populo", čiže za zverený ľud, čiže zadarmo. Intencie sa nezdaňujú, lebo je to forma milodaru.

Posledným príjmom sú milodary. To znamená, ak veriaci kňazovi odovzdávajú nejaké naturálie, alebo financie z vlastnej vôle. To sa často stáva trebárs pri pohreboch, krstoch, sobášoch.

Aj kňaz je len človek. Má rovnaké potreby ako každý iný človek. Potrebuje bývať, stravovať sa, niečo si obliecť, kupovať si hygienické potreby a iné bežné veci. A to ani nehovorím o tom, koľko € v podstate zožerie jeho pastoračná činnosť.

Príjmy Kňaza

Nasledujúca tabuľka ilustruje priemerné príjmy bežného dedinského kňaza:

Farnosti žijú prakticky z milodarov, prípadne z farských majetkov (pozemkov, lesov), ktorých je ale veľmi málo. Čo také potrebuje farnosť na život? V prvom rade platiť inkaso. Elektrika, voda, plyn. To sa týka aj kostolov, nielen fary ako takej. V niektorých kostoloch sa musí svietiť veľa, vykurovať v zime veľa a niekto to zaplatiť musí. Toto sa financuje z tzv. zvončeka, čiže v nedele a sviatky chodia poverení ľudia vyberať do košíka. Je to milodar, keďže nikto ťa nevyhodí z omše, keď do košíka nedáš nič, ani keď dáš málo.

Vývoj Svätej Omše

Aby sme lepšie vysvetlili tento proces formovania a vrstvenia omšovej liturgie po celé storočia, použime obraz starej katedrály. Katedrála je obvykle najstarším kostolom každej diecézy. V Poľsku je veľa nádherných gotických katedrál, ktoré sa datujú do stredoveku. Keď zostúpime ku kryptám, často tam vidíme pozostatky prvej románskej budovy vkomponované do mocných základov alebo stĺpov nového gotického chrámu.

Románsky štýl využívajúci kamene, prostý a jednoduchý, predchodca vznešenej gotiky, zodpovedá apoštolským časom, keď sa svätá omša slávila jednoduchým a strohým spôsobom odkazujúc na Večeradlo a na Poslednú večeru. Keď sa pôvodná románska budova ukázala ako nedostatočná a príliš malá, rozvoj kresťanskej kultúry a stavebného umenia umožnil postaviť mohutnú budovu, vysoké okná a klenby, ako aj vysoké veže gotického chrámu. Zvyšky pôvodného románskeho kostola boli včlenené do jeho základov a múrov. Je to doba stredoveku, najdlhšia epocha v dejinách kresťanstva, ktorá mala najväčší vplyv na vývoj a konečnú podobu omšovej liturgie.

Nasledujúce epochy - renesančná, baroková a klasicistická, postupne pribudovali nové kaplnky, ozdobovali oltáre i steny, po čase i vrcholy veží. Preto v starých katedrálach vidíme mnoho prekrývajúcich sa období a štýlov, ktoré prispeli k zvýšeniu nádhery a vznešenosti celej budovy a neustále nám pripomínajú zbožnosť a vieru predchádzajúcich generácií. Niektoré veci boli postupom času prestavané, iné zmenili svoj účel. Hlavným telom je však silný gotický stredoveký blok, na ktorom zanechali svoje stopy jednotlivé epochy a generácie.

Novus ordo missae

Podobne vyzeral vývoj obradov svätej omše až do roku 1970. Vtedy na vlne pokoncilových zmien boli zavedené nové obrady svätej omše (Novus ordo missae). Podľa otcov zhromaždených na Druhom vatikánskom koncile mala liturgická reforma spočívať v očistení liturgie od rôznych pamiatok, ktoré sa nahromadili v priebehu storočí, a použijúc naše prirovnanie s katedrálou - aby jej nejakým spôsobom prinavrátila pôvodnú prostotu gotickej architektúry odstránením možno až prehnaných doplnkov neskorších štýlov, ktoré vzájomne ani nekorešpondujú.

Reakcia Pavla VI.

Zakázanie misálu, ktorý bol stáročia vypracovávaný počnúc od staroveku, spôsobilo zlom v histórii liturgie a jej následky mohli byť iba tragické. Pápež Pavol VI. v roku 1972 vyslovil pamätný výrok: „Máme dojem, že cez nejakú škáru prenikol do Božieho chrámu satanov dym.“ Kardinál Virgilio Noah, ceremoniár riadiaci liturgické obrady počas pontifikátu Pavla VI., v jednom z rozhovorov uviedol, že pápež Montini klasifikoval ako satana tých kňazov, biskupov a kardinálov, ktorí neuctievali Pána správnym slávením svätej omše - z dôvodu nesprávneho výkladu a nesprávneho uplatňovania smerníc vatikánskeho koncilu.

Summorum Pontificum - návrat starej omše?

Kňaz Ratzinger, potom biskup, kardinál a napokon pápež, sa na to s bolesťou díval a taktiež a vyjadril, že súčasná kríza Cirkvi pramení z krízy liturgie. Pretože ak je choré srdce, celé telo slabne. Benedikt XVI. sa rozhodol v roku 2007 vydať motu proprio Summorum Pontificum, dokument, ktorý každému kňazovi umožňuje slúžiť svätú omšu podľa mimoriadnej formy, t. j. a s gregoriánskym spevom.

tags: #omsa #podobne #slova