Manželstvo katolíka s nekatolíkom
Za akých podmienok môže katolíčka, resp. katolík uzavrieť manželstvo s nekatolíkom, resp. s nekatolíčkou? Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom.„Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík.
Medzi veriacimi sa objavujú mylné názory, že ak sa sobáši katolík a nepokrstený, vtedy je to sviatosť len pre katolícku stránku. Ján Duda objasňuje, že toto nie je pravda - buď je manželstvo sviatostné pre oboch, alebo ani pre jedného.Iná situácia nastáva, ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný. Ide napríklad o Evanjelickú cirkev augsburského vyznania alebo pravoslávnych. V prvom i druhom prípade ide o tzv. miešané manželstvo, ale rozdiel je vo forme uzavierania manželstva.Kým manželstvo katolíka s evanjelickou stránkou si pre platnosť vyžaduje, aby manželstvo uzavierali v Katolíckej cirkvi, v druhom prípade sa uzavieranie manželstva v Katolíckej cirkvi vyžaduje nie pre platnosť, ale dovolenosť. Ale v obidvoch prípadoch ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné.
Sviatostné a nesviatostné manželstvo
Aký je rozdiel medzi sviatostným a nesviatostným manželstvom? Ján Duda vysvetľuje, že sviatostné manželstvo je pre Katolícku cirkev nerozlučiteľné. V nesviatostnom manželstve sa manželia ochudobňujú o milosť, ktorá vyplýva zo sviatosti.„Ale teoreticky si nedovolím tvrdiť, že Božia milosť je viazaná iba na sviatosť a že Boh aj mimo sviatostí nemôže udeliť svoju milosť.“
Ak by sa nesviatostné manželstvo rozpadlo, za určitých presne stanovených podmienok môže pápež takéto manželstvo rozlúčiť. Nerozlučiteľné je iba sviatostné manželstvo medzi dvoma platne pokrstenými z pohľadu Katolíckej cirkvi. Nemusí ísť o dvoch katolíkov.Ak si katolíčka berie kresťana nekatolíka, hovoríme o miešanom manželstve, ktoré povoľuje miestny ordinár. Ak sa chce zosobášiť katolík s nepokrstenou, hovoríme o manželskej prekážke rozdielneho náboženstva, ktoré dišpenzuje miestny ordinár.
Čo je to dišpenz? O povolenie alebo dišpenz svojho diecézneho biskupa alebo ordinára žiada zväčša farár, kde sa manželstvo uzatvára.„K žiadosti sa má priložiť dokument, kde sa katolícka stránka zaväzuje, že urobí všetko pre to, aby deti boli vychovávané v katolíckej viere. A nekatolícka stránka potvrdzuje, že o tomto záväzku vie,“ vysvetľuje Paľovčík.
Podľa Jána Dudu sa neraz stáva, že farár aj od nekatolíckej strany žiada, aby podpísala, že bude súhlasiť s výchovou detí v katolíckej viere. Nekatolícka stránka však len podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky.„Niektorí farári to neodlišujú, myslia si, že tým, že sa nekatolícka stránka k niečomu zaväzuje, niečo zabezpečujú. My však nemôžeme zaväzovať k niečomu človeka iného vyznania, napríklad evanjelikov, ale robí sa to,“ konštatuje profesor Duda.
Ak to zhrnieme, podľa cirkevného práva je potrebný dišpenz, ak ide o sobáš medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom, ktorého krst uznáva aj Katolícka cirkev, rovnako ako medzi katolíkom a nepokrsteným. No v prvom prípade, ak by dišpenz nebol, manželstvo je platné, ale nedovolené, kým v druhom prípade by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi neplatné, teda ani nevzniklo. Ak by kňaz takto niekoho sobášil bez súhlasu biskupa, ten ho môže za to potrestať.Môže mať katolík platný sobáš v chráme inej cirkvi? Odpoveď je áno, katolík môže uzavrieť platný sobáš aj v chráme inej cirkvi, ale manželstvo by malo byť uzavreté spôsobom predpísaným Katolíckou cirkvou.
„Katolícka stránka s nekatolíckou pokrstenou alebo nepokrstenou stránkou je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme, a to predpísanou formou. Udeliť povolenie sláviť manželstvo mimo chrámu má biskup, to platí pre oba obrady, teda východný aj západný,“ hovorí Peter Paľovčík.
Môže však nastať situácia, že katolík nemá veľmi na výber a musí pre nejaké okolnosti uzavrieť manželstvo v chráme nekatolíckej stránky, napríklad pre rodinné okolnosti. Môže sa stať, že rodičia nekatolíckej stránky by v prípade sobáša v katolíckom kostole so svadbou nesúhlasili alebo nekatolícka stránka je v príbuzenskom vzťahu s duchovným danej cirkvi či je silne angažovaná v spoločenstve svojej cirkvi.„Vtedy sa žiada o udelenie dišpenzu od predpísanej formy. Zatiaľ čo v západnom obrade tento dišpenz udeľuje biskup, vo východnom je kompetentný udeliť tento dišpenz Apoštolský stolec,“ hovorí Paľovčík.
Ján Duda dodáva, že výnimkou je Pravoslávna cirkev, tam by bol sobáš bez dišpenzu platný, ale nedovolený. Čiže katolík by takto porušil cirkevné právo, ale sobáš by bol platný.Čo ak by mal katolík sobáš v nekatolíckom chráme bez dovolenia biskupa? Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Platné, ale nedovolené by bolo v pravoslávnom chráme, keďže katolíci uznávajú, že sviatosti v Pravoslávnej cirkvi sú platné.Zdá sa, že ide aj o prípad osoby z úvodu textu, kde síce presné okolnosti nepoznáme, ale ak sa katolícka žena alebo muž bez dovolenia svojho biskupa zosobášia napríklad u evanjelikov, z pohľadu Katolíckej cirkvi je ich manželstvo neplatné.
Pre takéhoto človeka podľa právnikov existuje riešenie, ktorým je sanácia. „Zjednodušene povedané, cez dekrét vydaný biskupom,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz Paľovčík.Kňaz Duda na otázku, či sa v takom prípade nemôže zopakovať obrad napríklad v katolíckom chráme, odpovedá, že nie. „Cirkevné právo neumožňuje uzavrieť sobáš u katolíkov aj evanjelikov, nemôže sa opakovať alebo robiť duplicitne.“Takisto nie je možné, aby pri vysluhovaní sviatosti manželstva bol katolícky kňaz a napríklad evanjelický farár a snúbenci si najprv vyslúžili manželstvo podľa jedného obradu a potom podľa druhého. Pri sanácii manželstva sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.Čo ak nekatolícka stránka nesúhlasí s katolíckou výchovou detí? Peter Paľovčík hovorí, že na to dáva odpoveď Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov v Direktóriu na vykonávanie princípov a noriem ekumenizmu z 25. marca 1993.
Dokument uvádza, že „pri plnení svojej úlohy odovzdávať katolícku vieru vlastným deťom katolícky rodič bude rešpektovať náboženskú slobodu a svedomie druhého rodiča a bude sa starať o zachovanie jednoty a stálosti manželského zväzku a rodinného spoločenstva.Ak napriek všetkým snahám deti nie sú ani pokrstené, ani vychovávané v Katolíckej cirkvi, katolícky rodič nepadne pod cenzúru kánonického práva. Predsa však zostáva jeho povinnosť odovzdávať vlastným deťom katolícku vieru. Táto požiadavka zostáva a môže prispieť k tomu, aby hral aktívnu úlohu pri vytváraní kresťanskej atmosféry v rodine a aby konal všetko možné slovom a príkladom s tým úmyslom, aby pomohol iným členom rodiny oceniť špecifické hodnoty katolíckej tradície. Všetko má zamerať na to, aby bol dobre poučený o svojej viere a bol schopný túto vieru v diskusii vysvetľovať iným.
Rozdiely medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou
Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách, praktikách a histórii. Tu sú niektoré z nich:- Autorita: Katolícka cirkev uznáva pápeža ako najvyššieho duchovného vodcu a nástupcu svätého Petra, zatiaľ čo evanjelická cirkev (ktorá patrí medzi protestantské cirkvi) takúto centralizovanú autoritu nemá a zvyčajne zdôrazňuje osobnú vieru a interpretáciu Biblie.
- Tradičná štruktúra a hierarchia: Katolícka cirkev má dobre definovanú hierarchiu, ktorá zahŕňa pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov. Evanjelické cirkvi sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu s miestnymi pastorátmi alebo staršovstvom.
- Sakramenty: Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, svätého manželstva a svätenie kňazov), zatiaľ čo evanjelické cirkvi obvykle uznávajú iba dva (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.
- Viera a skutky: Evanjelické cirkvi zvyčajne kladú väčší dôraz na ospravedlnenie vierou samotnou, v súlade s Luthrovým princípom „ospravedlnenie vierou“, zatiaľ čo katolícka cirkev učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.
- Úcta k svätým a Panne Márii: Katolícka cirkev praktizuje úctu k svätým a obzvlášť k Panne Márii, ktorá má špeciálne miesto v katolíckej náuke a modlitbách. Katolícke náboženstvo je rímskokatolícke a gréckokatolícke. Rímskokatolícka cirkev je katolícka cirkev latinského obradu a gréckokatolícka je katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu. Obe vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež.
Rímskokatolícki veriaci môžu prijímať sviatosti aj v gréckokatolíckom kostole a naopak. Sú určité odlišnosti, ktoré sú špecifické pre tú ktorú cirkev. Gréckokatolícka cirkev má bohato zdobené kostoly, väčšina svätých omší je spievaná, dlhšie trvajú a veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Pôst je prísnejší a veriaci sa viac žehnajú. Zásadnou odlišnosťou je aj to, že do vysviacky a teda prijatia sviatosti kňazstva môžu muži prijať sviatosť manželstva.
Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.. Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje.V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne.
Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinemu Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie u katolíkov. Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi.Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.
Svadba v kostole
Svadobný obrad, tak ako ho ustanovila katolícka Cirkev je nielen posvätením stavu manželského, ale aj spoločenskou udalosťou a v neposlednom rade príležitosťou na prezentáciu krásy či už konkrétnych účastníkov alebo obradu samotného. Cirkev, vedomá si toho, že požehnáva zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má vytrvať až do smrti, vždy podporovala zdôrazňovanie výnimočnosti tejto udalosti v živote sobášeného páru. Tomu zodpovedá maximálna krása a dôstojnosť celej udalosti. Môžeme povedať, že pre ľudí v minulosti to bola určite udalosť s najväčšou prezentáciou krásy v ich živote. Väčšina žien považovala svoje svadobné šaty za najkrajšie, aké kedy mali a svoj výzor v deň sobáša za vyvrcholenie svojho ženského putovania ku kráse.Krása nevesty
K svadbe nevyhnutne patria krásne šaty. Tento deň je oslavou nevesty a jej krásy. OtecOtcovia bývajú veľmi hrdý na svoju dcéru a jej krásu. Preto patrí k ich privilégiám, že nevestu privádzajú k oltáru.Krásou duchovnou ale aj materiálnou, zmyslami vnímateľnou. Krása odhodlania a viery. krása a ušľachtilosť viery bude sprevádzať manželov celý život.
Žena, ktorá má byť vzorom pre nevestu. prosby. synom, aby v nej našla oporu v starobe. svojim dojatím, svojimi slzami, svojou nádejou. deti a rodinu. a prosí o pomoc. Pozná svoju slabosť a je si vedomá veľkosti svojej úlohy. na vlastné sily, všetko odovzdá do Božích rúk. sľuby a manželské povinnosti. a dôverou. ohľaduplnosťou a rytierskosťou. a mužskou silou. jednotu.Obradom nás sprevádza neviditeľná prítomnosť Nášho Pána. páru, ktorý je práve sobášený. láskou a s plodnosťou Ducha Svätého. spoločne, už ako jedno telo a jedna duša. naplnili krásu manželskej jednoty. skončil a manželia vychádzajú bránou chrámu do nového života. nebude ich život taký ako predtým. vnútri došlo k premene. novej skutočnosti. a očakávanie. ktorí by bez ich spojenia nikdy nevznikli. neviditeľné osudy budúcich pokolení.
Radosť
Svadobná hostina je symbolom radosti. Nielen nevesta a ženích, ale všetci zúčastnení pociťujú radosť. Družičky, ktoré sú slobodné vidia svoju budúcnosť, ktorú si predstavujú rovnako radostnú, rodičia radostne očakávajú budúcnosť svojho rodu a všetci sú naplnení žiarivou krásou veselia a radosti. Svadba je jednou z mála dokonalých spojení krásy telesnej a duchovnej, je naplnením Božej vôle. Krása kresťanskej svadby je znásobená bezhriešnosťou telesnosti a celkovým posvätným charakterom všetkých úkonov s ňou spojených. Odlesk tejto krásy dopadá na všetkých, je to veľké, Bohom posvätené, zmierenie padlého, telesného človeka s Bohom. Všetky úkony manželov sú odteraz posvätené a nemajú v sebe hriešnosť. Človek, krstom obmytý od dedičného hriechu, v stave milosti posväcujúcej, sa telesne spája s druhým človekom a spolupracuje na Božom stvoriteľskom pláne. To všetko, vedomie nevinnosti pred Bohom a zároveň radosť z telesnej lásky, napĺňa pár radosťou, ktorá nie je za iných okolností možná, iba v posvätnom zväzku manželskom.Sviatosť krstu je nevyhnutne potrebný na spásu. Krstom Ježiš Kristus poslal svojich apoštolov, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Každý má možnosť požiadať o túto sviatosť. Podľa katolíckej náuky je krst prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst.
Kán. 867 CIC - § 1. Rodičia sú povinní postarať sa, aby boli deti po narodení pokrstené a aby sa na ňu náležite pripravili. § 2. Ak dieťa pochádza z katolíckych rodičov alebo aspoň jeden z nich je katolík, má byť pokrstené už v prvých týždňoch po narodení. Kán. 868 CIC - § 1. Na dovolené pokrstenie dieťaťa sa vyžaduje: 1. aby mali rodičia alebo aspoň jeden z nich, alebo tí, ktorí ich zastupujú, súhlas; 2. aby bola odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak táto nádej celkom chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom oznámi dôvod. § 2. Ak sa dieťa nachádza v smrteľnom nebezpečenstve, má sa pokrstiť bezodkladne.
Kán 1246 - § 1. Deň, v ktorom sa slávi Pánovo vzkriesenie, sa má v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. 2. Podobne sa majú zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia Pána, Nanebovstúpenia, Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a všetkých Svätých, ibaže by niektorý z nich bol zákonne zrušený alebo prenesený. Kán. Kán. 1248 - § 1. Príkaz účasti na omši sa splní, ak sa zúčastňuje na omši kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám deň sviatku alebo večer predchádzajúceho dňa.
Nedeľa
Nedeľa je pre kresťana dňom Pána. Podľa toho aj žije. Nedeľa sa má sláviť narodením a menín jej členov,... v ktorej Boha oslavujeme, sú mu srdečne ukradnutí. ospravedlnenie voči predpisu o nedeľnom odpočinku. rytmus práce a odpočinku. nemôžu si odpočínúť pre chudobu a biedu. nemocným, chorľavým a starcom. a starostlivosť, na ktoré cez iné dni v týždni nestačia. svoju pravú tvár. objavovať a hlboko vychutnávať. jednoty a pokoja". slovom a modlitbou" (1Tim 4,4-5). evanjeliovým posolstvom. ktorá sa prejavuje v slávení a svätení Pánovho dňa. povinnosť svätiť nedeľu. vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo. príkazov. spoločenského a ekonomického života. potrieb definitívne a úplné. nemôžu si odpočínúť pre chudobu a biedu. nemocným, chorľavým a starcom. na ktoré cez iné dni v týždni nestačia. dobrodenia voči ľuďom". kresťanskej praxe. Eucharistii v predpísaných dňoch. malé deti). Dišpenz môže udeliť miestny farár.
Priebeh svadby v kostole
Svadba v kostole trvá aj s omšou približne 90 minút. Je možná aj skrátená verzia bez omše, ktorá sa praktikuje hlavne v prípade, keď je jeden zo snúbencov nepokrstený, inej viery alebo nepraktikujúci. Svätá omša je považovaná za spoločné a vznešené slávenie, preto by nebolo vhodné, aby bola pre niektorého zo snúbencov len „nevyhnutnou súčasťou“ obradu.
A ako samotná svadba prebieha? Pred vchodom do kostola vás privíta váš oddávajúci kňaz. Potom spoločne vstupujete dovnútra; tiež je možný variant, keď ženích už pred oltárom čaká na nevestu, ktorá vchádza ako posledná. Nevesta stojí pri oltári vľavo, ženích vpravo. Ak obrad prebieha priamo počas svätej omše, je jeho začiatok rovnaký ako pri jej klasickom slávení. Počas úkonu kajúcnosti sa snúbenci v duchu spovedajú zo svojich hriechov a prosia Boha o odpustenie. Následne oni samotní alebo iné osoby, ktoré sa zhostia tejto úlohy, čítajú zo Svätého písma. Potom kňaz prečíta evanjelium, prihovorí sa všetkým pomocou kázne a po tom všetkom konečne pristúpi k udeleniu sviatosti manželstva. Svadobčania povstanú a budúci manželia musia kňazovi odpovedať na tri otázky týkajúce sa sľubu vernosti. Tak si vzájomne položia ruky na seba a kňaz im ich omotá štólou. Ako ďalšie v poradí nasleduje zloženie manželského sľubu.Manželský sľub
„Ja, (doplňte svoje meno), beriem si teba (uveďte meno partnera/partnerky), za manžela/manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným/vernou manželom/manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“Nasleduje výmena svadobných obrúčiek a ďalšie príhovory snúbencov, ktoré kňaz zakončí slovami „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“. Potom cirkevný obrad pokračuje modlitbami kňaza a je zakončený požehnaním novomanželov aj všetkých prítomných. Nevesta so ženíchom podpíšu zápisnicu o uzatvorení manželstva a sú oficiálne svoji.SVADBA - kostol - Sobášny obrad (Nitra) - viackamerový záznam - 2 kameramani
tags: #omsa #vs #sviatost #manzelstva