Banská Bystrica sa pýši bohatou históriou a množstvom architektonických pamiatok, medzi ktorými majú významné miesto kostoly a katedrály. Tieto sakrálne stavby sú nielen dôležitými náboženskými centrami, ale aj svedkami historických udalostí a umeleckých štýlov, ktoré sa v priebehu storočí v meste odohrali.
Katedrála sv. Františka Xaverského
Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Banskej Bystrici je Katedrála sv. Františka Xaverského, ktorá je zároveň aj farským kostolom. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy. Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského.
Katedrála stojí na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. Kaplnka slúžila pre jeho domácnosť a úradníkov banskej komory. V 16. V rokoch 1647 - 1671 využívali kaplnku jezuiti, ktorí sa usadili v meste, aby v ňom a na jeho okolí podporovali katolícku reformu. Na mieste kaplnky sv. Jána Krstiteľa začali jezuiti v roku 1695 budovať svoju rezidenciu.
V roku 1702 začali pri rezidencii stavať svoj kostol, ktorý však pre búrlivé roky rákociovského povstania mohli dokončiť až v roku 1715. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili. Novopostavený jezuitský kostol slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 Lukáš Natale zo Stoličného Belehradu, auxiliár ostrihomského arcibiskupa. Katedrálny chrám sv. Františka Xaverského bol konsekrovaný 24. septembra 1715.
Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. Dispozícia kostola vychádza z pôvodnej myšlienky rímskeho chrámu Il Gesù, ktorého tvorcom bol Vignola. Stavba je jednoloďová so šiestimi bočnými kaplnkami, nad ktorými sú tribúny. Jednoloďový kostol v barokovom štýle má 6 postranných kaplniek a chór po celom obvode. Loď je zaklenutá štyrmi poľami valenej klenby s lunetami. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 a po vzniku banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa kostol sv. Františka Xaverského zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776. Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776.
V roku 1844 bol kostol predĺžený zrušením pôvodnej sakristie, z ktorej vznikla dnešná svätyňa. V tomto roku vzniká aj dvojvežová fasáda, orientovaná smerom k námestiu. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Premenou prešla aj fasáda kostola.
Interiér katedrály je honosne zdobený a riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu. Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001. Dominantou hlavnej siene je oltár s obrazom sv. Františka Xaverského pochádzajúci z roku 1829. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka Xaverského je z roku 1829. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Františka Xaverského, ktorý bol vyhotovený v r. 1829.
Dňa 2. 10. 2001 sa konalo slávnostné posvätenie nového oltára a požehnanie obnovenej katedrály sv. Františka Xaverského. Slávnosť začala o 10:00 hod. Celebroval ju J. E. Mons. Jozef Rudňanský (1844 - 1850) sa 15. Arnolda Ipolyiho - Stummera (roky) v roku 1880. V 80. rokoch 19. storočia vzniká romantizujúca úprava veží a štítu hlavnej fasády.
Významné udalosti a výročia
- Banskobystrická Katedrála sv. Františka Xaverského si pripomenula 307 rokov od posviacky.
- Katedrálny chrám sv. Františka Xaverského bol konsekrovaný 24. septembra 1715.
Na úvod slávnostnej svätej omše prítomných privítal Peter Staroštík, dekan, farár Farnosti Banská Bystrica - Katedrála. Hlavným celebrantom svätej omše bol mons. Vojtech Nepšinský. Ten poukázal na vzťah chrámu a kresťana.
Renovácia exteriéru prebehla v roku 2000. Exteriéru prebehla v roku 1999. Pokoncilovému duchu úplne zodpovedá až úprava kostola z roku 2001, keď prebehla generálna oprava a úprava interiéru katedrály. Vtedy bol kostol čiastočne upravený aj pre pokoncilovú liturgiu.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Hradný kostol)
Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie.
V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Barbory. Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla. Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená.
Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia. Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18.
V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv. Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15.
Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach. Bohatú výzdobu tvorí hrajúci kráľ Dávid, sv.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka bola postavená r. 1766 ako súčasť pútnického miesta „Kalvária“ na vrchu Urpín. Dodnes si napriek veľmi zlému stavu zachovala vysokú mieru autenticity. Posledné úpravy r. Opis toho, čo nasleduje, videl návštevník v čase, keď kaplnka slúžila svojmu účelu. Centrálny pôdorys je zaklenutý kupolou. V závere južnej časti je umiestnený oltár sv. Jána Nepomuckého.
Klenba a steny sú bohato zdobené iluzívnou rokokovou výmaľbou (freska) od A. V nike je dvojica okrídlených anjelských hlavičiek a oblaky prechádzajúce cez okraje niky. Po obvode stien sa nachádza obiehajúce architektonické orámovanie dekorované rokajom. Na klenbe kupoly vľavo je Panna Mária, vpravo Boh Otec, v strede symbol Ducha Svätého, okolo sú postavy anjelov nesúcich symboly - veniec, ružu a ľaliu. Návštevníka zaujme sýta, pestrá farebnosť a dynamická kompozícia.
Štvorcový pôdorys má na južnej strane polkruhový uzáver, na severnej portikus s vysokým vstupným portálom. Strecha nad centrálnym priestorom je kupolovitá, nad portálom sedlová. sú okná s drevenými žalúziami, na nárožiach voluty. Strecha vežičky je v spodnej časti kupolovitá, nad ňou cibuľovitá, ukončená trojramenným krížom. Na južnej strane steny je do svahu orientovaný malý vikier so sedlovou strieškou.
Čelná fasáda /severná/ je jednoosová, s vysokým vstupným portálom s kamenným ostením, v hornej časti je portál konkávno-konvexne tvarovaný, vo vrchole klenák v podobe kartuše, s motívom palmových ratolestí a korunkou vo vrchole. Po oboch stranách portálu je fasáda vertikálne členená dvojicami pilastrov s korintskými hlavicami. Korunná rímsa je bohato profilovaná, nad ňou sa nachádza trojuholníkový štít s postrannými volutami. k patrocíniu kaplnky. V tympanóne je predpoklad maľovanej výzdoby resp. lat. s polkruhovým ukončením a kamennými osteniami. Nad oknami je zdôraznený vrcholový klenák.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kostol sv. Alžbety
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv. Alžbety je od Jozefa Hanula. Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici. Zoznam kňazov Misijnej spoločnosti sv. ktorí pôsobili ako rektori kostola sv. 9. Miroslav Obšivan od 1.8.2016 do 31. 10. Pavol Noga od. 1. Stavebné pamiatky - Banská Bystrica - kostol sv.
Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici
Prehľad kostolov a katedrál v Banskej Bystrici
| Názov kostola/katedrály | Rok založenia | Architektonický štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Katedrála sv. Františka Xaverského | 1715 | Barokový | Dvojvežová fasáda, oltár s obrazom sv. Františka Xaverského |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | 13. storočie (pôvodný), 14. storočie (nový farský kostol) | Gotický, Barokový | Najstarší kostol v Banskej Bystrici, krídlový gotický oltár (Kaplnka sv. Barbory) |
| Kaplnka sv. Jána Nepomuckého | 1766 | Rokoko | Iluzívna rokoková výmaľba, kupola |
| Kostol sv. Alžbety | 1303 | Gotický, Novogotický | Súčasť mestského špitála, Kaplnka sv. Anny |
Kostoly a katedrály v Banskej Bystrici sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta. Ich história, architektúra a umelecké prvky svedčia o bohatom vývoji mesta a jeho náboženského života. Tieto sakrálne stavby sú nielen miestami modlitieb, ale aj živými svedkami histórie, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a ochranu.