OSK Svätý Peter: História a Význam Obce

Slovensko sa môže pochváliť viacerými obcami s názvom Svätý Peter. Každá z nich má svoju jedinečnú históriu a zaujímavosti. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich, ich vývoj a významné udalosti, ktoré ich formovali.

Panoramatický pohľad na Hlohovec, v blízkosti ktorého sa nachádza Svätý Peter.

Svätý Peter pri Hlohovci

Časť PETERBývalá obec Peter sa v archívnych záznamoch prvýkrát objavuje v r. 1369 ako VILLA SANCTI PETRI. Z roku 1400 je názov ZANTHPETERFALWA. Názov Swaty Peter je z roku 1773, kedy tu bolo 17 poddanských a 12 želiarskych domácností. V roku 1828 mala už obec 65 domov so 457 obyvateľmi. V období rakúsko-uhorskej monarchie sa obec nazývala SZENT PÉTER. Za 1. ČSR sa obyvatelia venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.

V roku 1948 bola obec premenovaná na Svätý Peter pri Váhu a v roku 1953 sa pripojila k mestu Hlohovec. Až do medzivojnového obdobia bola obec typická nížinná sídelná jednotka s radovým osídlením v blízkosti vodného toku. V r. 1953 bola k Hlohovcu pričlenená obec Svätý Peter, ktorá sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v 13. st. Ležala na sever od Hlohovca, na ľavom brehu Váhu. Písomné pramene do začiatku 17. st. sú pomerne skúpe na informácie o obci.

Z r. 1297 je známa dohoda, podľa ktorej si vtedajší zemepáni Hlohovca Aba, syn Abov a Abrahám Rufus vymenili majetky. Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri. V období feudalizmu obec patrila do hlohovského panstva ; jedným z prameňov, ktoré nás o tom informujú, je napr. darovacia listina z r. 1453, ktorou uhorský kráľ Ladislav V. daroval Mikulášovi Ujlakymu hrady a panstvá Hlohovec a Tematín - z nej sa dozvedáme o tom, že Sv. Peter bol súčasťou hlohovského panstva. Z r. 1461 existuje zmienka o tábore bratríkov pri Sv. Petri. Niekedy v 1. polovici 16. st. bol kastelánom na hlohovskom hrade istý Mikuláš zo Sv. Petra. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv.

Trochu viac informácií o samotnej obci nám poskytuje urbár hlohovského panstva z r. 1617 - podľa neho bolo vtedy v obci 80 domov, existovali tu 2 mlyny, obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. Z vizitácie Nitrianskej stolice z r. 1778-1779 sa dozvedáme , že v obci boli 2 mosty (jeden kamenný, druhý drevený), 3 mlyny; že obec mala vlastný cintorín a bola fíliou (dcérocirkvou) hlohovskej farnosti; že obyvatelia platili poplatky z obrábania miestnych polí, viníc a lúk a že sa podieľali i na oprave lokálnych ciest.

O počte obyvateľov sme informovaní od 18. st. - napr. v r. 1787 žilo vo Sv. Petri 496 obyvateľov; po tomto dátume počet obyvateľov striedavo rástol i klesal, až sa nakoniec v r. Z 18. st. poznáme i pečať obce - je na nej zobrazený sv. Z obdobia napoleonských vojen zo začiatku 19. st. existuje z obce Sv. Peter zaujímavý doklad - je to nález cca 1550 medených mincí (3- a 6-grajciarov Františka II. z r. 1799 a 1800). Mince, ktoré boli objavené v r. 1995, boli uložené v hlinenej nádobe opletenej drôtom - ukryté boli pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1803-1809.

Keďže celková hodnota týchto mincí bola značne vysoká (150-160 zlatých), zdá sa pravdepodobné, že mince boli majetkom nejakého bohatšieho občana obce alebo mohli tvoriť súčasť nejakej vojenskej pokladnice z tej doby. Mimochodom, za sumu 150-160 zlatých by sa v tej dobe dali kúpiť napr. 2 voly alebo 2 kone, čo bol značne veľký majetok. Poklad mincí zo Sv. Petra je počtom kusov najväčší poklad 3- a 6-grajciarových mincí Františka II. V r. 1813 postihlo obec nešťastie v podobe veľkej povodne, ktorá zničila mnoho domov a tiež kostol sv. Petra. V priebehu 19. st. si však obyvatelia obce postavili zvonicu, ktorá mnoho rokov patrila k výrazným dominantám obce. Žiaľ, dnes už neexistuje ani táto stavba - môžeme ju obdivovať už len na starých pohľadniciach a fotografiách. Ako bolo spomenuté už v úvode príspevku, samostatnou obcou bol Sv. Peter do r.

Svätý Peter a jeho cirkevné dejiny

Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iPeter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. V r. 1953 bola k Hlohovcu pričlenená obec Svätý Peter, ktorá sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v 13. st. Vyvinutá obec je doložená z roku 1323 ako Scenpeter, Zenpeter, Zenthpetur, z roku 1773 ako Szent Péter, Sw. Peter, z roku 1920 ako Svätý Peter, z roku 1948 ako Turčiansky Svätý Peter, v roku 1960 ako Turčiansky Peter, maďarsky Szentpéter, Turócszentpéter, latinsky S. Petrus.

Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter.

V nasledujúcich častiach článku sa pozrieme na rôzne aspekty histórie tejto obce, vrátane jej cirkevných dejín, hospodárskych aktivít a kultúrneho dedičstva.

Cirkevné dejiny a pútnické miesto

V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.

V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius.

Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv.

Svätý Peter bol synom Jonáša. Povolaním bol rybár. K Ježišovi ho doviedol brat Ondrej a spoločne sa stali jeho učeníkmi. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Ježiš mu dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená Skala.

Svätý Peter je vo Svätom písme najčastejšie spomínaným učeníkom. Svätý Lukáš opisuje zázračný rybolov, po ktorom Peter vyzná: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“

Keď sa Ježiš učeníkov pýtal, za koho ho ľudia pokladajú, Peter odpovedal : „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Kristus mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach… Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“

Peter z Alkantary na obraze El Greca

Politická a administratívna príslušnosť

Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi.

Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923).

Za I. ČSR od roku 1923 bolo územie už okresného úradu Modrý Kameň pričlenené do Zvolenskej veľkožupy, ktorá trvala do roku 1928. Od tohto obdobia až do konca I. ČSR patrili obce Pôtor a Žihľava do okresného úradu Modrý Kameň. Rovnako do okresu Modrý Kameň patrili obe obce od oslobodenia až do roku 1960. Okres bol súčasťou Banskobystrického kraja.

V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.

Obec patrila hradu Komárno. Za tureckých nájazdov spustla. V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie.

Hospodársky a spoločenský život

Po prvej svetovej vojne v polyfunkčnom dome Pavla Kukučku (Ďuriša) bola okrem obchodu a výroby sódovej vody aj kaviareň. Za bývalou urbárskou krčmou bola v minulosti ľadovňa, Bola to vykopaná jama, hlboká asi 5 metrov, na dne bol uložený žľab z dosiek. Ľadovňa mala striešku pokrytú slamenným šúpim kvôli dobrej tepelnej izolácii.

V období vojnového slovenského štátu bola v Majorošovom dome zriadená Žandárska stanica. V roku 1924 bolo založené Úverové družstvo s neobmedzeným ručením pre Pôtor a okolie po zakúpení lesov v roku 1928 vznikla v roku 1930 Lesná spoločnosť koprovnická. Po prenajatí poľovného práva na základe zmluvy z roku 1924, postupne vznikol Poľovnícky spolok.

Roľnícke mliekáreske družstvo vzniklo roku 1938 a Potravné družstvo pre Pôtor a okolie roku 1942. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv. Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou.

V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku.

Pečať a erb obce

Najstaršie známe pečatidlo obce je z roku 1726. Ako obecný znak používal Pôtor sv. Petra, patróna pôvodného kostola a zároveň je aj hovoriacim znakom obce. Zaujímavé sú skratky vyryté v hornej tretine pečatného poľa. Na ľavej strane je: . S . P . (=Sanctus Petrus alebo Awaty Petor či Sent Péter). Na pravej strane: SZ sú nesporne prvé písmená názvu Slatinky v maďarčine (Szalatnya). Slatinka, pôvodne samostatná obec - listinne dokonca prv doložená ako Pôtor, bola v 18. storočí osadou Pôtra.

Pečatidlo obec používala nepretržite do roku 1860, do vzniku nového pečatidla s maďarským kruhopisom: * SZENT PÉTER KÖZSÉG PECSÉTJE 1860. V tom čase už Slatinka plne splynula s Pôtrom. Pečatidlo obec používala až do začiatku minulého storočia. Koncom 19. storočia ho v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom: * NÓGRÁDVÁRMEGYE BALASSA GYARMATI JÁRÁS SZENTPÉTER KÖZSÉGE.

Roku 1997 pri príležitosti 700. výročia Pôtra historický znak na návrh prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc. Na erb obce spracoval a autorsky navrhol výtvarník Ladislav Čísárik. V modrom štíte je strieborno (bielo) odetý sv. Veľký kľúč v ruke svätca prekreslený presne podľa originálu pečate robí erb jedinečný, pretože takýto erb so sv.

Svätý Peter a kultúra

Meno Peter patrí medzi najtradičnejšie a najpoužívanejšie mužské mená na Slovensku, ale aj celkovo vo svete, hlavne v kresťanských kruhoch. Peter oslavuje meniny 29. júna. Má bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti, pričom je úzko spojené s významnými historickými, náboženskými a kultúrnymi udalosťami.

Meno Peter pochádza z gréckeho slova „petros“, ktoré znamená „kameň“ alebo „skala“. V biblickom kontexte má Peter osobitný význam - svätý Peter, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, bol považovaný za „skalu“, na ktorej bola vybudovaná kresťanská cirkev. V stredoveku bolo meno Peter nosené významnými šľachticmi, biskupmi a vedcami, čím si upevnilo svoju prestíž.

Významné osobnosti s menom Peter

• Biblia - Svätý Peter je jednou z najvýznamnejších postáv Nového zákona.
• Zahraničná literatúra - Slávny je napríklad „Peter Pan“ od Jamesa M.
• Peter Sagan - Svetoznámy cyklista, trojnásobný majster sveta v cestnej cyklistike.
• Peter Nagy - Spevák, textár a skladateľ, ktorý formoval slovenskú populárnu hudbu 80.

Na Slovensku je meno Peter stále jedným z najpoužívanejších. Jeho nositelia sú často považovaní za spoľahlivých, rozvážnych a charizmatických. Peter ako meno je krásnym príkladom toho, ako sa tradície spájajú so súčasnosťou. Jeho hlboké historické korene a duchovný význam sa prelínajú s modernými úspechmi nositeľov, ktorí ho s hrdosťou šíria do sveta.

Zaujímavosti v okolí

Objavte krásy a zaujímavosti v okolí obce Svätý Peter:

• Múzeum Mikuláša Thege-Konkolyho: Múzeum astronómie s celoslovenskou pôsobnosťou v Hurbanove.
• Martovce: Dedinka neďaleko Komárna, ktorá si zachovala svoj dobový ľudový ráz.
• Rímske lapidárium: Expozícia Podunajského múzea s rímskymi artefaktmi.
• Galéria Limes v Komárne: Bohatá zbierka moderného umenia.
• Podunajské múzeum: Historická budova s viac ako 130-ročnou históriou.
• Dom ľudových tradícií vo Svodíne: Nahliadnite do sveta tradičného vidieckeho života.
• Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach: Miesto, kde sa história prebúdza pred vašimi očami.

tags: #osk #svaty #peter