Ján Černoch, známy aj ako Csernoch Joannes, bol významnou osobnosťou katolíckej cirkvi v Uhorsku. Narodil sa 18. apríla 1852 v Skalici a zomrel 25. júla 1927 v Ostrihome. Bol ostrihomským arcibiskupom a kardinálom.
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: 18. apríla 1852, Skalica
- Dátum a miesto úmrtia: 25. júla 1927, Ostrihom
- Vysvätenie za kňaza: 18. novembra 1874
Po skončení gymnázia študoval teológiu vo Viedni a v roku 1874 bol vysvätený za kňaza. Po krátkom kaplánskom pôsobení v Radošovciach a Budapešti sa v roku 1880 stal profesorom teológie v Ostrihome.
Pôsobenie v politike a cirkvi
V r. 1908 ho vysvätili za čanádskeho biskupa a v r. Dňa 1. januára 1913 sa stal ostrihomským arcibiskupom a o rok neskôr, 25. novembra 1914, ho pápež Pius X. vymenoval za kardinála. Bol predstaviteľom politického katolicizmu a v rokoch 1901-1910 poslancom uhorského snemu za Skalicu vo farbách Zichyho ľudovej strany. Presadzoval spoluprácu katolíkov a kalvínov. Dr. Černoch dosiahol v starom Uhorsku veľmi vysoké postavenie prímasa.
Spočiatku, ako mladý kňaz, písal po slovensky do Katolíckych novín a Kazateľa. Dokonca pri voľbách do parlamentu vystupoval s pomerne slovenským programom. Neskôr prešiel k podporovateľom vlády a po prevrate v roku 1918 zostal aktívnym prívržencom starého Uhorska.
O rodné mesto mal vždy záujem. Nižšie gymnázium bolo jeho zásluhou povýšené na osemtriedne. Postaral sa o základinu pre stredoškolský internát a počas vojny podporoval mesto aj hmotne. Svojim darom 5000 zlatých Spolku sv. Vincenta v roku 1905 financoval výstavbu kultúrneho domu "Katolícky kruh" ("Slovenský dom") v Skalici podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča. Na jeho prevádzku aj v ďalšom prispieval, hoci nesúhlasil s pročeskou orientáciou reprezentovanou dr. Pavlom Blahom (bol s Csernochom v príbuzenskom zväzku).
Bol dôsledným prívržencom Uhorska. Maďarsky hovoril so zvláštnym slovenským prízvukom. Po obsadení Skalice českými jednotkami sa jeho brat aj s manželkou stali 4. novembra 1918 obeťami beštiálnej lúpežnej vraždy.
Aktívne vystupoval proti Maďarskej republike rád. Neskôr, po nástupe Horthyho k moci, stál na čele jeho odporcov-legitimistov, snažiacich sa o návrat Karola IV. na trón. Ján Csernoch zomrel 25. júla 1927 v Ostrihome.
Aktivity a publikácie
Okrem príspevkov do slovenskej a maďarskej katolíckej tlače, najčastejšie homílií, publikoval viaceré samostatné práce takmer výlučne v maďarčine. Boli to kázne a príležitostné reči. Pre slovenských čitateľov vydal náboženské úvahy pod názvom Duševná sila (Budapešť 1916). V diele Keresztenység és világbéke sa z hľadiska európskeho kresťanstva zaoberal dôležitosťou a podmienkami mieru aj povojnového usporiadania Európy. V diele Magyarország újépítésének kérdéséhez sa zaoberal možnosťami znovuobnovenia Uhorska.
Jeho smrť dala podnet k viacerým článkom v dobovej tlači, ktoré sa zaoberali jeho osobou. Nechýbali ani polemiky.
V roku 1901 kandidoval na poslanca ľudovej strany v Skalici a poslanecký mandát mal až do roku 1910. Roku 1908 sa stal biskupom, roku 1913 ostrihomským arcibiskupom a neskôr kardinálom.
Karol Körper
V kontexte Jána Černocha je zaujímavá aj osobnosť Karola Körpera, kňaza, ktorý bol vysvätený kardinálom J. Černochom 17. mája 1918 v Ostrihome. Karol Körper bol popredným činiteľom Slovenského katolíckeho skautingu, duchovným radcom Spolku slovenských katolíckych akademikov Moyzes a členom Literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojtecha. Prispieval do náboženských i svetských novín a časopisov článkami z teológie a psychológie. V roku 1926 založil a desať rokov redigoval časopis Kultúra. Bol šéfredaktorom časopisu Katolícke kázne (1936-1938), ich prílohy Literárne listy (1930) a redaktorom Duchovného pastiera (1931-1937), Prednášateľa (1937-1938) a časopisu Veríme-žijeme (1945).
Životné míľniky Karola Körpera
- Dátum a miesto narodenia: 4. január 1894, Nemšová
- Vysvätený za kňaza: 17. mája 1918, Ostrihom
- Úmrtie: 4. január 1970
Po zatknutí a uväznení v Bratislave v roku 1953 bol bez štátneho súhlasu. Od roku 1954 pracoval v stavebnom podniku v Prievidzi, neskôr ako skladník v zdravotníctve (1955-1958). Na dôchodku žil v Bratislave a štátny súhlas na pastoráciu viac nezískal.
V roku 1967 ešte oslávil 50. výročie svojho kňazstva, ku ktorému mu poslal svoje požehnanie Svätý Otec Pavol VI.