Metafora o pastierovi a ovciach je pravdepodobne dosť vzdialená našej mentalite - na rozdiel od sveta, v ktorom vznikla Biblia, sotva niekto z nás ovce pásol.
V dnešný deň celá Cirkev slávi Nedeľu Dobrého pastiera.
Ak sa máme s ňou modliť za nové kňazské a rehoľné povolania, ktorých - ako zo všetkých strán počúvame - je nedostatok, je vhodné, aby sme si aj pripomenuli a uvedomili stále sa zvyšujúce nároky na poslanie kňazov.
Byť kňazom nie je zamestnanie, ale povolanie a poslanie.
Hoci ich zodpovednosť je stále tá istá: je to zodpovednosť za vierohodné a autentické ohlasovanie Božieho Slova, za dôstojné vysluhovanie sviatostí, za im zverený ľud, zodpovednosť za to, aby svojím osobným životom potvrdzovali, a nie diskreditovali to, čo ohlasujú slovom.
Ale čo je veľmi náročné práve v tejto dobe, je ešte iná úloha: potreba svoje poslanie konať spôsobom novým a znovu živým.
To znamená preložiť ho z jazyka, ktorý sa stal mŕtvym, do jazyka živého. Preložiť ho z lode, ktorá sa potápa, na inú loď, ktorá bude plávať - skrátka nájsť nový spôsob pastierskej služby.
Ilustračný obrázok oviec a vlkov.
Výzva na Bdlosť a Starostlivosť
Apoštol starších zboru v prvom rade nabáda, aby bedlili o seba aj o celé stádo.
Sloveso „bedliť“ vyjadruje starostlivosť.
Starší teda majú dbať o svoju vieru, o to, aby zostávali verní Pánovi Ježišovi, prijaté evanjelium nijako neprekrúcali, nepoškvrňovali ale zachovávali ho v čistote a podľa neho žili.
„Bedliť o seba“ je výzva k tomu, aby kresťan, starší zboru, vždy sebakriticky hľadel aj na seba, nevyvyšoval sa nad iných a neposudzoval iných ale začínal od seba a v prvom rade sám príkladne zachovával evanjelium a podľa neho konal.
Pavel varuje pred nebezpečenstvom, ktoré sa v prvej cirkvi bežne objavovalo a to falošné učenia.
Niektorí prinášali falošné náuky so zámerom škodiť a rozbiť rastúce a rozvíjajúce sa zbory, iní zasa hľadali vlastnú slávu a chceli byť obklopení vlastnými nasledovníkmi a vychutnávať si pocit, že sú niekým.
Jedno i druhé je nebezpečné a vedie k zničeniu zboru, ktorý Pavel budoval.
Sám nehľadal nikdy vlastnú slávu a láskavo dohováral každému, kto by v službe pre Krista mal takéto ambície.
Preto nechce, aby po jeho odchode zbor upadol a dostal sa do rúk tých, ktorých nazýva dravými vlkmi, čo hľadia iba na seba a na uspokojenie svojho hladu po obdive či sláve.
004. Čo Katolícka Cirkev v skutočnosti učí? Biblia jej neomylnosť a autentickosť
Úloha Presbyterov v Súčasnosti
To je úloha presbyterov aj dnes.
Ak nám dnešná nedeľa predkladá pred oči Pána Ježiša ako dobrého Pastiera, potom kladie na srdce aj každému jednému dozorcovi či presbyterovi v našej cirkvi, že má byť takýmto pastierom.
Bratia dozorcovia a sestry dozorkyne, bratia presbyteri a sestry presbyterky, aj k vám dnes hovorí apoštol a prosí vás, aby ste sa denne sýtili Písmom svätým, sami si tak denne občerstvovali myseľ a jastrili zrak evanjeliom a aby ste potom dohliadali na cirkev Božiu, ktorá vám bola zverená.
Robte všetko pre dobro vašich zborov.
Hájte dobré meno Pána Ježiša i jeho cirkvi.
Nepridávajte sa k tým, ktorí ju hania a šíria ohováračné reči.
Naopak, ozvite sa, keď niečo alebo niekto škodí cirkvi či vášmu zboru.
Prinášajte Božie slovo a ním potešujte, povzbudzujte a oslavujte Pána Ježiša Krista.
A vlastným životom, skutkami i slovami dávajte príklad a pozývajte, aby ho aj vaši bratia a sestry vo viere nasledovali.
Dobry pastier.
Ježiš ako Dobrý Pastier
Pane Ježiši Kriste, Ty si dobrý Pastier, ten najlepší z najlepších, ktorý aj život kladie za ovce.
My ani zďaleka nedokážeme tak milovať a tak sa obetovať za Teba alebo za iných.
Napriek tomu nám mnohým, nehodným, zveruješ úlohu bdieť nad Tvojou cirkvou a chrániť ju.
Prosíme Ťa, pomáhaj nám, aby sme sami zostali verní Tvojmu slovu a aby sme tak v jeho moci a v moci Tvojho Ducha konali nám zverené úlohy pre dobro Tvojej cirkvi a na slávu Tvojho mena.
Ja som dobrý pastier.
Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.
Aj svoj život položím za ovce.
Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca.
Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.
V jednej skutočnosti sú však ovce veľmi bystré a pozorné.
Počujú a rozoznávajú hlas svojho pastiera.
V krajinách Orientu možno vidieť: v noci pospolu nocujú viaceré stáda rôznych majiteľov, ale ráno, keď príde pastier a zavolá na ne, zdvihnú sa len tie, ktoré sú jeho.
Hlas cudzieho pastiera ovce nenasledujú.
Je zaujímavé si všimnúť, že Ježiš pri myšlienke na tých, ktorí budú pokračovať v diele apoštolov, použil prirovnanie k rybárom a pastierom.
Pre obe povolania je charakteristické, že si vyžadujú trpezlivosť a umenie čakať a vo vtedajšom Izraeli aj kus odvahy.
Pastier so svojimi ovcami.
Zodpovednosť za Všetkých Ľudí
Ako kresťania máme zodpovednosť za všetkých ľudí, a to nielen v tom zmysle, že im ponúkneme spôsob, ako sa ľahko a rýchlo stať praktizujúcim katolíkom v štýle, aký sme si vytvorili za posledné dve storočia.
Ak to chceme robiť takto, budeme zaskočení, keď zistíme, že títo ľudia o to nestoja.
Možno na istú dobu sa zaradia „k nám do stáda“, ale možno o chvíľu si pôjdu svojou vlastnou cestou.
Áno - a to treba prijať - stále viac bude tých, ktorí budú chcieť ísť s nami len kus cesty a to tiež možno len v istých veciach.
Asi by sme im nemali hneď vyčítať ich „lotrovský individualizmus“, neposlušnosť, pýchu a ktoviečo ešte.
V uvedenom texte máme ešte jednu Ježišovu vetu, ktorú by sme si mali všimnúť: „Aj tie musím priviesť, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier“.
Jeden ovčinec a jeden pastier.
Jednota v Kristovej Cirkvi
Spojenie „jeden ovčinec“ dnes chápeme v zmysle Kristova cirkev, teda spoločenstvo ľudí, ktoré je širšie ako Katolícka cirkev - spoločenstvo, do ktorého sa zmestia aj ľudia iných vyznaní alebo dokonca aj „bez vyznania“.
Akými potokmi krvi a nenávisti sa však musela cirkev v dejinách prebrodiť, aby v 20. storočí uznala, že Božej milosti nie je možné predpisovať hranice!
Že spása, ktorú Kristus vydobyl na kríži všetkým ľuďom, nie je nevyhnutne viazaná na vyznanie jeho mena!
Pretože existuje nespočetné množstvo dôvodov, prečo mnoho ľudí bez vlastnej viny nedospeje k tomuto vyznaniu.
A tiež by sme si mali uvedomiť - ako to koncil a neskôr ešte zreteľnejšie Ján Pavol II. v duchu pokánia dodali - že jedným z hlavných dôvodov, prečo mnoho ľudí nedokáže povedať poctivé a slobodné „áno“ Kristovi, je práve antisvedectvo nás, všetkých kresťanov.