Biblia, ako základný text kresťanskej viery, predstavuje Boha ako stvoriteľa, udržiavateľa a spasiteľa. V tomto článku preskúmame, ako Biblia definuje Boha a aký význam má v živote človeka.

Stvorenie Sveta
1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.
Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.
Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak.
A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň druhý.
Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak.
A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré.
Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi!“ A stalo sa tak.
Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer, a nastalo ráno, deň tretí.
Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky!
I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak.
A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.
Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládli nad dňom a nad nocou, a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer, a nastalo ráno, deň štvrtý.
Tu Boh povedal: „Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“
A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!“
A nastal večer, a nastalo ráno, deň piaty.
Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak.
Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“
A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!
Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu.“ A stalo sa tak.
A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer, a nastalo ráno, deň šiesty.
Gn 1,1 - Úvodom Pentateuchu, a tak i celého Písma, je nádherná rozprava o tom, ako Boh svojím všemohúcim slovom stvoril svet a ako ho za šesť dní (hexaemeron = héx ,šesť' a heméra ,deň') usporiadal a upravil. Svätopisec krátko, ale výstižne pripisuje vznik celého sveta jedinej príčine, Bohu, pôvodcovi všetkých jestvujúcich vecí.
Pri čítaní biblického textu je potrebné si uvedomiť, že nie je vedeckou správou, že je plný symbolickej reči, ktorú je potrebné exegeticky správne vyložiť, a že jeho rozprávanie nie je "lineárne", ale sa v ňom prekrývajú rozličné vrstvy, literárne druhy, historické epochy a rôzne druhy reality.
Preto treba pamätať na "literárny zmysel" jeho textu, na zmysel, aký mu dal cez výrazové prostriedky ľudského autora jeho pôvodný autor - Boh: "Keďže však vo Svätom písme Boh prehovoril prostredníctvom ľudí a ľudským spôsobom, aby vysvetľovateľ Svätého písma dobre pochopil, čo nám chcel Boh povedať, musí pozorne skúmať, čo vlastne mali svätopisci v úmysle vyjadriť a čo Boh uznal za dobré prejaviť ich slovami. Aby sme zistili úmysel svätopisca, treba si okrem iného všímať aj literárne druhy" (DV, čl. 12).
"Na počiatku" rozumej na počiatku času, na začiatku Božej činnosti navonok. Predtým nejestvovalo nič, okrem Boha. "Stvoril", hebr. ,bárá', t. j. urobil z ničoho. Sloveso v tejto forme vyjadruje výhradne činnosť Božiu, a to nezávislú od hmoty. "Boh", ktorého nik nestvoril, lebo on má príčinu svojho bytia v sebe samom, je večný. - "Nebo a zem" - tieto slová tu značia svet, vesmír. Slovo "svet" sa totiž v hebrejčine nevyskytuje.
Gn 1,2 - "Zem" tu znamená zemskú prahmotu. O Bohu hovorí Božie zjavenie väčšinou obrazným spôsobom, vlastným človeku tých čias, a potom ľudská reč nemá vyjadrovacie prostriedky, primerané Božej skutočnosti. To platí aj o zvrate "Duch Boží sa vznášal nad vodami", ako prameň poriadku, svetla a krásy.
Stvorenie všetkých vecí je dejinnou skutočnosťou; spôsob, ako sa nám podáva, je literárno-umelecký. Ale aj tu badať akúsi prirodzenú následnosť: zachováva sa vzostupný ráz, ako ho vyžaduje prírodná veda. Vrcholom Božieho stvoriteľského činu je človek.
Svätopisec nám však nepodáva vedecké vysvetľovanie o vývine sveta, ale vychádza z predstáv, ktoré boli bežné v čase, v ktorom žil, keď sa zem pokladala za stred vesmíru. Zem si predstavovali ako plávajúci ostrov na hlbočinách, ktorý prikrývala ako pologuľa pevná obloha. Na vnútornej časti oblohy boli svetelné zdroje, slnko, mesiac a hviezdy, a na vonkajšej vrchnej časti boli uskladnené vo veľkých struhách vrchné vody, ktoré v čase dažďov prichádzali na zem (Gn 7,11; Ž 148,4 atď.).
Gn 1,4-5 - Tma sa odstraňuje stvorením svetla. Svetlo bolo stvorené v prvý deň, hoci svetelné zdroje zaujmú svoj priestor len vo štvrtý deň. Svetlom sa začína nový poriadok na svete. Aké svetlo má na mysli svätopisec, nevedno. - Boh dáva stvoreným veciam mená. To značí, že všetko, čo stvoril, je v jeho moci a od neho závislé.
Gn 1,6-8 - Boh zapája nespútané vody do svojho diela stvorením "oblohy", ktorá má za úlohu oddeľovať vrchné vody od spodných.
Gn 1,9-10 - Božím zásahom dochádza k rozčleneniu na zemi a k vzniku vegetatívneho života. Pevná zem je oddelená od vôd.
Gn 1,20-24 - Boh je stvoriteľom všetkého tu na zemi. Vývin rodov, že by sa dokonalejšie druhy zvierat vyvíjali z predchádzajúcich jednoduchších, je prírodovedecká teória, o ktorej Biblia nehovorí.
Gn 1,26 - Pri stvorení predchádzajúcich tvorov Boh "povedal, a stalo sa" (3, 6, 9, 11, 14, 20, 24). Pred stvorením človeka predchádza akási úvaha, porada Boha so sebou. Už z toho možno tušiť, aká bude hodnota človeka. Lenže ju bude ešte väčšmi vidno z toho, že človek bude stvorený na obraz Boží. "Urobme človeka na náš obraz" - v množnom čísle môže znamenať slávnostný spôsob Božieho uvažovania, alebo že sa Boh rozhodoval pred celým nebom.
- "Na náš obraz" by mohlo znamenať fyzickú podobnosť, aká bola medzi Adamom a jeho synom (5,3), preto sa dodáva "a podľa našej podoby", čo odlišuje človeka od všetkých ostatných živočíchov a predpokladá podobnosť s Bohom v inteligencii, vo vôli, v moci; človek je osoba.
Gn 1,28 - Ako vo v. 22. "požehnáva" Boh zvieratá, tak aj tu "požehnáva" prvých ľudí. Požehnanie sa vzťahuje na ich množenie. Človek a zvieratá dostávajú od Boha moc, aby sa obnovovali a rozmnožovali a takto zachovali natrvalo svoj rod. Boh prepožičiava tu tvorom svoju tvoriteľskú moc.
Gn 1,26 - Pri stvorení predchádzajúcich tvorov Boh "povedal, a stalo sa" (3, 6, 9, 11, 14, 20, 24). Pred stvorením človeka predchádza akási úvaha, porada Boha so sebou. Už z toho možno tušiť, aká bude hodnota človeka. Lenže ju bude ešte väčšmi vidno z toho, že človek bude stvorený na obraz Boží. "Urobme človeka na náš obraz" - v množnom čísle môže znamenať slávnostný spôsob Božieho uvažovania, alebo že sa Boh rozhodoval pred celým nebom.
- "Na náš obraz" by mohlo znamenať fyzickú podobnosť, aká bola medzi Adamom a jeho synom (5,3), preto sa dodáva "a podľa našej podoby", čo odlišuje človeka od všetkých ostatných živočíchov a predpokladá podobnosť s Bohom v inteligencii, vo vôli, v moci; človek je osoba.
Božie Meno a Jeho Význam
Boh v Biblii zjavuje svoju prirodzenosť a vlastnosti prostredníctvom svojich mien. Každé z nich niečo znamená a ukazuje na nejakú črtu Božej podstaty.
- ELOHIM: Toto meno znamená „Ten silný“, poukazuje na Božiu moc a zvyčajne býva prekladané ako „Boh“ alebo „Silný Boh“.
- JHVH: Toto je vlastné Božie meno, zjavené Mojžišovi. Židia ho z úcty k Bohu a zo strachu pred porušením prikázania o braní Božieho mena nadarmo vôbec nevyslovujú. Nahradzujú ho zvyčajne výrazom Adónaj („náš Pán“, doslova „naši Páni“, lebo podobne ako v prípade mena Elohím ide o plurál), a práve preto sa nám nezachovala jeho pôvodná správna výslovnosť.
- El Šaddaj, Všemohúci Boh. Prvotný význam mena El Šaddaj je „Boh, kto je ako rameno otca a prs matky“, „ten, ktorý všetko podopiera a živí“, „ten, kto je na všetko viac než dostatočný“.
Boží Syn Pán Ježiš Kristus
Jediný pravý Boh je svojho druhu len jeden. Všetky ostatné bytosti, vrátane jeho prvorodeného Syna sa od neho odlišujú v jednej podstatnej veci, že majú nejaký začiatok svojej existencie. Jediný pravý Boh je sám, ktorý je nesplodený nemá nijaký počiatok ani koniec.
Boží Syn Pán Ježiš Kristus je tiež svojho druhu len jeden. On je na rozdiel od ostatných anjelov, ktorí sú tiež synovia Boží (1. Moj. 6:2; Job 38:7), priamo splodený samotným Bohom. Preto je aj nazvaný „jednorodený“(Ján 1:18), teda jediný svojho druhu. Slovo „jednorodený“ gr. „monogenés“ podľa slovníka Gerharda Kittela znamená „sám pôvodom“.
Ak by niekto namietol, že sa tým myslí jeho narodenie len ako človeka, tak z 1. Jána 4:9 vyplýva, že on musel byť zrodený už v nebi: „V tom sa prejavila láska Božia k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze neho“(pr. evan.). To, že Boh mal Syna ešte predtým, ako sa narodil Ježiš Márii, vedel už aj kráľ Šalamún, keď sa pýta: „Ako sa volá jeho syn? Vieš to? (Prísl. 30:4b Jeruz. B.).
Poslať na svet nemohol Boh malé dieťa, ale bytosť, ktorá si svoje poslanie, mohla uvedomovať. Keď Pán začal službu, už na svete bol, takže všetko svedčí o jeho poslaní z neba. On už bol v nebi u Otca jednorodeným, prv ako ho Otec poslal na svet. To potvrdzujú aj iné texty (Ján 1:18; 3:16-17). Podobne bol jednorodeným nazvaný aj Izák (Žid. 11:17), pretože iba on bol dieťaťom Abraháma a Sáry.
My sme si ale uviedli, že aj anjeli sú nazvaní synmi Božími (1. Moj. 6:2; Job 38:7), takže aj ich Otcom musí byť Jahveh Boh. No pri nich, už nikto z trojičných veriacich nepretláča názor, že synovia Boží musia byť rovnakého druhu, ako ich Otec.
Niektorí obhajcovia učenia o trojici vidia trojjedinosť aj v slove „ELOHIM“, pretože je to plurál (množné číslo) v tomto prípade plurál majestátu (latinsky „pluralis maiesticus“). Ako už bolo skôr spomenuté, abstraktné výrazy sú v hebrejčine bežne v pluráli (v množnom čísle), ale chápeme ich ako singulár (v jednotnom čísle).
Keď Boh dal Áronovi Mojžiša, aby mu bol bohom „ELOHIM“ (2. Moj. 4,16) predsa nemôže znamenať, že by Mojžiš predstavoval nejakým spôsobom trojicu. Tiež filištínsky boh Dagón bol len jeden a bol označený ako „ELOHIM“ (1. Sam. 5:7). Mojžiš mal byť bohom (mocnou autoritou) Áronovi, keď mu Boh povedal: „on ti bude ústami a ty mu budeš bohom“(2. Moj. 4:16 Jeruz. B.) a tiež faraónovi: „urobil som z teba pre faraóna boha“ (2. Moj. 7:1 Jeruz. B.).
Samozrejme že Áron nemal Mojžiša uctievať, ale mal hovoriť pred faraónom iba to, čo mu bude hovoriť Mojžiš. Pred faraónom teda mal byť Mojžiš pre Árona mocnou autoritou (bohom), aby Áron nehovoril svoje myšlienky. Tiež pre faraóna nemal byť Mojžiš Bohom - objektom uctievania, ale bohom, v zmysle od Boha ustanovenej mocnej autority, na ktorej bude závisieť budúcnosť faraóna a jeho syna.
Tiež duchovní vodcovia Izraela mali byť „bohmi“, teda mocnými autoritami iba izraelskému ľudu: „Ja som povedal: Vy ste bohovia a synovia Najvyššieho, vy všetci, avšak ako ľudia budete musieť umrieť, áno , ako jeden z vodcov padnúť“(Žalm 82:6-7 Pavlík). Výraz „ELOHIM“ (bohovia), ktorým boli tieto autority označené tu má teda podobný zmysel ako pri Mojžišovi.

Stvorenie sveta
BIBLIA 1 | Stvorenie sveta
Vzťah Boha a Človeka
NOVOTNÝ Adolf: Biblický slovník. Kalich, Praha 1992DOUGLAS J.D. Čo je kresťanstvo? Niektorí vravia, že je to filozofia. Pre iných je to etický postoj. A ďalší stále prehlasujú, že je to živá skúsenosť. Ani jedna z týchto vecí však nevystihuje podstatu úplne. Každú z nich kresťan vlastní, ale ani jedna nedefinuje samotné kresťanstvo. Vo svojom hlbokom jadre je kresťanstvo prepojením medzi Bohom a človekom.
Pre toho, kto osobne spoznal Boha, už viac nie je Pán Boh vzdialený, ich vzťah sa stáva sa osobným, intímnym. Naša túžba poznať Boha osobne je veľmi silná, ale zvyčajne ju nedokážeme rozpoznať, nevieme, po čom vlastne túžime. Keď sa prvýkrát zamilujeme, keď sa prvýkrát oženíme/vydáme, keď konečne začneme pracovať v tom, čo sme vyštudovali, keď si kúpime vysnívanú chatu - tieto životné míľniky v nás vyvolávajú očakávanie čohosi, čo nakoniec, ako sa neskôr ukáže, nepríde.
Nakoniec zisťujeme, že našu túžbu po tom niečom prenesmierne vzácnom neuspokojí ani partner, ani kariéra, ani tie najvyššie výkony. Spokojnosť a naplnenie nám pred očami vädne práve v momente, ako si už oprašujeme ruky nad dobre vykonaným dielom. Nič neprináša takú radosť, ako sa na počiatku zdalo. Mnohí z nás popierajú vlastný pocit prázdnoty svojou zaneprázdnenosťou, jeho úplným ignorovaním, či prinajmenšom odďaľovaním jeho riešenia. Obviňovaním okolností okolo - keď hľadáme chybu na všetkom a na každom.
Veríme, že lepší partner, lepšia kariéra, lepší šéf či plat by nám priniesli vytúženú spokojnosť. Obviňovaním seba - v honbe za stále lepším výkonom, aby sme naplnili naše očakávania. Mnoho ľudí žije v presvedčení, že spravili zlé rozhodnutia alebo zlyhali v naplnení výziev, ktorým čelili, a ktorých dosiahnutie by im prinieslo radosť a spokojnosť.
Takíto ľudia sú naplnení sebaspochybňovaním, a zvyknú trpieť pocitom vyhorenia. Obviňovaním všeobecného univerza - vzdávajú sa, aby vôbec nejaké naplnenie v živote hľadali. Je to ten typ človeka, ktorý vraví: „Áno, keď som bol mladý, ešte som nejaké ideály mal, ale v mojom veku sa už nevnášam v oblakoch.“ Stáva sa cynickým, rozhodol sa potlačiť tú časť svojho vnútra, ktorá kedysi po naplnení túžila.
Božie stvorenie - Boh nás stvoril a určil pre vzťah s Ním. Patríme Mu a sme mu dlžní vďaku za každý náš nádych, každú chvíľku nášho života, za všetko.
Hriešnici -všetci sme si vybrali (a každodenne to potvrdzujeme) odmietnuť Boha a spraviť našu vlastnú radosť a šťastie prioritou. Vzpierame sa chváliť Boha, kapitulovať pred Ním ako pred Pánom, ale keďže sme boli stvorení k chvále, tak si hľadáme modly, zamerajúc sa v živote na veci, ktoré nám sľubujú, že dajú nášmu životu zmysel: úspech, vzťahy, vplyv, láska, pohodlie, atď.
Duchovne spútaní - žiť pre niečo iné, ako pre Boha, vedie k zlomu a úpadku. Ak ryba vyjde z vody, pre život v ktorej bola stvorená, nenájde slobodu, ale zomrie. Oslavovanie iných vecí namiesto Boha vedie k strate významu života.
Ak aj získame svetské veci, po ktorých tak veľmi túžime, nemôžu nám zabezpečiť naplnenie, pretože tie nikdy neboli stvorené na to, aby boli „bohmi“. Nikdy nemali nahradiť Boha. Následkom oslavovania iných vecí namiesto Boha je tiež problém so sebavnímaním. Samých seba definujeme len na základe úspechov.
Láska a spravodlivosť - Jeho neustálou starosťou je naše dobro a radosť. Väčšina ľudí miluje tých, ktorí milujú ich, ale Boh miluje a hľadá ľudí, ktorí sa stali Jeho nepriateľmi. Ale keďže Boh je dobrý a milujúci, nemôže tolerovať zlo. Opakom lásky nie je hnev, ale ľahostajnosť. „Čím viac miluješ svojho syna, tým viac nenávidíš toho klamára, opilca, zradcu v ňom.“ (E. Gifford).
Aby sme si vedeli predstaviť situáciu, v akej sa Boh nachádza, skúsme si predstaviť sudcu, ktorý sedí na súdnom pojednávaní, kde obvineným je jeho vlastný syn. Vie, že nemôže nechať svojho syna len tak odísť, pretože spravodlivosti sa musí učiniť zadosť, ak má spoločnosť fungovať.
Ježiš Kristus - Ježiš je Boh, ktorý zostúpil na zem. Žil tu dokonalý život, milujúc svojho Otca celým srdcom, celou dušou, celou mysľou, naplniac všetky požiadavky zákona na človeka. Žil život, ktorý si mal žiť ty - dokonalý vzor. Potom, namiesto toho, aby dostal zaslúženú odmenu (večný život), Ježiš dal svoj život ako obeť za naše hriechy, berúc na seba trest smrti, ktorý patril nám. Tým, že v Neho veríme, uznávame, že: 1) naše hriechy sú Jeho smrťou zaplatené a že 2) Jeho dokonalý život je prenesený na náš účet.
Oľutovať - najprv musíš vyznať, že si žil ako svoj vlastný pán, vzdávajúc hold nesprávnym veciam, porušujúc prikázania Božej lásky. Veriť - viera znamená, že prenesieš dôveru zo svojho vlastného úsilia a začneš veriť v dostačujúce úsilie Ježiša Krista. Doteraz si sa spoliehal na rôzne veci, aby si sa mohol stať dostatočným, hodným, no teraz sa vedome začneš spoliehať len na to, čo Ježiš spravil pre to, aby si bol prijatý Bohom.
A všetko, čo k tomu potrebuješ, je: nič. Modliť sa podľa tohto vzoru - „Vidím, že som skazenejší, a hriešnejší, ako som sa kedy odvážil čo i len pomyslieť, ale zároveň, že som milovaný a prijatý viac, než som kedy sníval. Odvraciam sa od svojho starého života, od žitia len pre seba samého.
Pokračuj - povedz o svojej svojom záväzku nejakému kresťanskému priateľovi. Na jednej strane môžeš cítiť, že ho potrebuješ. Ale pozor: hoci budeš cítiť, že tvoje potreby môže naplniť jedine Boh, nesmieš ho použiť len na to, aby si dosiahol svoje ciele. S Bohom sa nedá vyjednávať („urobím toto, ak Ty spravíš tamto“). Toto vôbec nie je kresťanstvo, len nejaká zvláštna odroda magizmu či pohanstva, v ktorom sa uspokojuješ s nestálym božstvom výmenou za nejakú láskavosť.
Chceš sa stať kresťanom preto, aby si Bohu slúžil alebo aby Boh slúžil tebe? Sú to totiž úplne protichodné motívy, ktoré vyúsťujú do dvoch úplne odlišných náboženstvách. Na druhej strane, možno vôbec necítiš, že by ťa to k Bohu ťahalo. To neznamená, že ty z toho máš vyjsť úplne bez záväzku. Keďže si bol Bohom stvorený, dlžíš mu vlastný život, či sa na to cítiš alebo nie.
Si povinný hľadať Ho a prosiť Ho, aby obmäkčil srdce, otvoril oči, osvietil vnútro. Ak tvrdíš: „Ja neverím,“ ani to nie je výhovorka. Stačí len spochybniť svoje pochybnosti. Nikto nemôže spochybniť všetko naraz, najprv musí niečomu veriť, aby to ostatné mohol spochybniť. Napríklad: veríš, že si vo svojom živote vystačíš sám? Kde je toho dôkaz? Prečo spochybňuješ všetko okolo, okrem svojich pochybností o Bohu? Je to fér? Dlžíš to Bohu - hľadať ho.
Sprav si zoznam vecí, ktoré vnímaš, že sú prekážkou v tvojej ceste k viere. Súvislosti. Sú nejaké intelektuálne problémy, niečo, čo ti na celom učení nesedí? Cena. Vnímaš, že vstúpiť do kresťanstva naplno ťa vyjde poriadne draho? Pohovor si s nejakým kresťanským priateľom.
Bázeň pred Bohom
V Písme často čítame o tom, že sa máme báť Boha, a bohoabojnosť je vyzdvihovaná ako dobrá a vítaná vlastnosť. V našom jazyku má sloveso „báť sa“ iba negatívny význam, v reči Písma však má tiež pozitívny rozmer. Keď apoštol Pavol píše o rodine a hovorí, že manželia majú milovať svoje manželky a tie sa majú svojich manželov báť, (Ef 5,33) nemyslí tým, že ženy sa majú triasť strachom pred svojimi mužmi, ale že ich majú rešpektovať a ctiť si ich.
Naša bázeň pred Bohom je spojená s vedomím nášho obmedzenia, našej hriešnej prirodzenosti a neschopnosti obstáť pred Bohom na základe vlastnej spravodlivosti. Božia bázeň sa prakticky prejavuje rešpektom voči Bohu, odhodlaním poslúchať jeho príkazy, nenávisťou ku každej forme zla. (Jr 32,40; Gn 22,12; Žd 5,7; Pr 8,13) Božia bázeň je podľa Písma tiež počiatkom múdrosti. (Ž 111,10) Je tiež hnaciou silou, ktorá povzbudzuje človeka, aby hľadal posvätenie (2 K 7,1) a prejavuje sa v jeho postojoch a správaní voči ostatným kresťanom.
Tabuľka: Božie mená a ich význam
| Meno | Význam |
|---|---|
| Elohim | Ten silný, Boh |
| JHVH | Vlastné Božie meno (nevyslovované) |
| El Šaddaj | Všemohúci Boh |