V Biblii nachádzame hlboké príbehy, ktoré sa dotýkajú základných otázok ľudskej existencie. Tieto príbehy, plné symbolov a metafor, nám ponúkajú pohľad na vzťah medzi Bohom, človekom a diablom, a na to, ako tieto vzťahy ovplyvňujú naše vnímanie dobra a zla. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Touto iniciatívou oprašujeme tisícročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli.
Nenechali ste si uniknúť seriál komentárov k liturgickým čítaniam. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií.
Kto je diabol?
Pokiaľ ide o otázku existencie diabla a jeho démonov, ľudia veľmi často reagujú jedným z dvoch spôsobov: rozhodnú sa, že o ňom vôbec nebudú uvažovať, a dokonca sa z predstavy osobnosti známej ako diabol vysmievajú. „Existujú dva rovnako závažné a protikladné omyly týkajúce sa zlých duchov, do ktorých môže ľudstvo upadnúť. Jedným z nich je neveriť v ich existenciu. Oni sami majú z oboch omylov rovnakú radosť a materialistu či čarodejníka vítajú s rovnakým potešením.“ (Lewis, C. S. The Screwtape Letters. San Francisco: Harper Collins, 1941, str. 3; u nás vyšlo pod názvom Rady skúseného diabla, pozn. prekl.).
Nedávny prieskum spoločnosti Gallup odhalil, že 70 % Američanov verí v diabla. Polovica z opýtaných verí, že je osobou, ktorá má moc, zatiaľ čo druhá polovica verí, že ide o neosobnú silu. Alebo je inteligentnou „duchovnou bytosťou“ s určitými charakterovými vlastnosťami? Existuje jedno miesto, kde môžeme nájsť vyvážený pohľad na to, kto je diabol.
Odkiaľ prišiel diabol? Inak položená otázka znie: ako mohol Boh lásky stvoriť niekoho tak hrozného, ako je diabol? Táto otázka sa zakladá na chybnej úvahe, pretože vychádza z toho, že môžeme Boha kritizovať. Keď Boh stvoril svet, dozvedáme sa, že Boh sa naňho zblízka pozrel a vyhlásil, že je dobrý (1. M 1:31). To znamená, že v tej dobe ani vo svete anjelov neboli zlí anjeli alebo démoni. Ale keď sa dostaneme do tretej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej, zisťujeme, že satan v podobe hada pokúšal Evu, aby zhrešila.
Z tohto dôvodu, v čase medzi udalosťami prvej kapitoly a tretej kapitoly, vo svete anjelov muselo dôjsť k vzbure, pri ktorej sa mnohí anjeli obrátili proti Bohu a stali sa zlými. „Bol si pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse. Bol si v Božej záhrade, v Édene… Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu, v strede ohnivých kameňov si sa prechádzal. Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, keď sa zistila zvrátenosť pri tebe. Pri mnohorakom obchodovaní naplnil si svoje vnútro násilím a zhrešil si. Vtedy som ťa v nemilosti zahnal z Božieho vrchu a cherub uzavierajúci prístup ťa odstránil spomedzi ohnivých kameňov. Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku.
Cherubíni sú v Písme vykreslení ako mocné a majestátne anjelské tvory, ktoré obklopujú Boží trón. A Lucifer bol kedysi cherubom uzavierajúcim prístup. Keď bol Lucifer pečaťou dokonalosti, aký hriech ho priviedol k vlastnému pádu? Jeho srdce spyšnelo pre jeho neslýchanú krásu. Lucifer nebol spokojný s tým, že bude uctievať Boha; namiesto toho chcel, aby uctievali jeho. „Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. Z Lucifera („rannej zory“) sa stal satan („žalobca“), potom čo spadol na zem.
Keď satan padol, nepadol sám. Písmo nám hovorí, že so sebou vzal jednu tretinu anjelov (pozri Zjav 12:4). Keď zvážime, že zástup anjelov je vyčíslený na viac ako 10 000 x 10 000 (pozri Zjav 5:11), ide o poriadne veľkú skupinu. Oni predstavujú tých padlých anjelov alebo démonov, ktorí mu teraz posluhujú. Z toho vyplýva, že satan je padlou, ale mocnou duchovnou bytosťou s dobre organizovanou sieťou démonických mocností, ktoré mu pomáhajú dosahovať jeho zámery. To je tá zlá správa. Tá dobrá je, že dve tretiny anjelov sú na našej strane!
Pokušenie a pád
Keď chcel satan zviesť prvého muža a ženu na hriech, začal tým, že zaútočil na ich myšlienky. Satan útočí najprv tu, pretože vie, že myseľ je miestom, kde uvažujeme, rozjímame a fantazírujeme. To je dôvod, prečo nás Biblia nabáda, aby sme „každú myšlienku podrobili v poslušnosť Kristovu“ (2. K 10:5). Ak sa diablovi podarí, aby sme o vykonaní nejakého konkrétneho hriechu len rozmýšľali, už to mu pomáha dosiahnuť svoje zámery.
Pojem svet sa vzťahuje na spôsob, akým svet teraz funguje, že je voči Bohu nepriateľský. Svetský systém povzbudzuje k tomu, aby sme žili pre osobné uspokojenie a kládli svoju vlastnú vôľu nad všetko ostatné. Pojem telo sa vzťahuje na hriešnu prirodzenosť, ktorá žije len preto, aby bola uspokojovaná; telesné túžby podliehajúce neviazanosti.
Keď diabol pokúšal Evu v záhrade Eden (1. M 3:1-7), vyvolal v nej hriešnu prirodzenosť. Spochybnil Božie Slovo (1. verš). Nepoprel, že Boh prehovoril. Spochybnil Božiu lásku k Eve (1. verš). Spôsob, akým satan kladie túto otázku, naznačuje, že spochybňoval Božiu lásku. „Ak by ťa Boh naozaj miloval, netajil by niečo pred tebou, či áno?“ Rovnakú taktiku použil satan na Ježiša, keď bol na púšti: „Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom“ (L 4:3). Inými slovami: „Prečo hladuješ, ak si Boží Syn?“
Poprel Božie Slovo (4. verš). Satan napokon úplne zamietol Božie varovanie, keď vravel Eve: „Vôbec nezomriete.“ Od spochybnenia Božieho Slova je len krôčik k jeho popretiu. Ak by Eva nepočúvala satana, keď spochybňoval Božie Slovo, nebola by sa chytila do satanovej pasce, keď Božie Slovo poprel. Božie Slovo nahradil svojou vlastnou lžou (5. verš). Eva videla, že strom „je pre oči zvodný“ (6. verš). Toto je žiadosť očí. Satan používa túto pascu, aby sa pokúsil presvedčiť ľudí, že je dôležité vo svojich myšlienkach pestovať predstavivosť. Eva videla, že „by bolo dobre jesť zo stromu“ (6. verš). Potom čo ho očami uvidela, z neho aj ochutnala. Toto je žiadosť tela. Eva videla, že strom je „lákavý na zmúdrenie“ (6. verš). Toto je pýcha života.
Eva mala na výber - mohla veriť Božiemu Slovu alebo slovu satana. Adam a Eva nedokázali použiť zbraň, ktorú nám Boh daroval pre chvíle pokušenia: Slovo Božie (ktoré sa tiež nazýva „meč Ducha“). Ježiš sa v dobe, keď bol pokúšaný na púšti, rozhodol použiť túto zbraň, aby nám ukázal jej moc.
Duchovná vojna
Vo chvíli, keď ste sa stali kresťanom, začala sa duchovná vojna. Tento zápas nie je medzi telom a krvou. Je to duchovný zápas s úplne skutočným diablom. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6:12). Hoci je pravdou, že sa zmení miesto, kde strávite večnosť; prejdete z tmy do svetla, nájdete nový cieľ a zmysel života a radosť v nebi.
Ale keď do svojho srdca a života prijmete Ježiša Krista, udeje sa aj niečo iné: začne sa duchovná vojna. Veriaceho človeka možno spoznať tak podľa vnútorného boja, ako aj podľa vnútorného pokoja. Mnoho kresťanov nerozumie tejto dynamike kresťanského života. Myslia si, že sú oslobodení od moci hriechu a nerestí, ktoré z neho vyplývajú. Ale my nie sme oslobodení preto, aby sme si len užívali.
Predtým než ste prišli ku Kristovi, diabol vás chcel zastaviť. Hneď ako ste počuli posolstvo o spasení, satan chcel vziať Slovo, ktoré bolo zasiate do vášho srdca (Mk 4:15). Nikdy by sme diabla nemali podceňovať. Je to prefíkaný a obratný nepriateľ, ktorý má v jednaní s ľudstvom veľa rokov skúseností. „Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan. Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má?
Aj po svojom páde má satan prístup k Božiemu trónu. Hoci satan prišiel o svoje niekdajšie vysoké postavenie, stále môže Boha osobne vidieť. Aj keď Boh dovolil satanovi, aby Jóba vyskúšal prostredníctvom rozličných nešťastí (smrť sluhov, ukradnutý tovar, smrtiace búrky, strata detí a choroba), Boh dal satanovi toto obmedzenie: „Len na neho rukou nesiahaj!“ (Jób 1:12). Aj démonické mocnosti musia od Boha získať povolenie, aby mohli vykonať isté veci. Pri inej zaujímavej udalosti čítame, že satan špeciálne požiadal o to, aby mohol vyskúšať učeníka Šimona Petra. Ježiš povedal Petrovi: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba“ (L 22:31-32). Je veľkým povzbudením vedieť, že Ježiš sa za nás prihovára vo chvíli, keď prechádzame skúškou!
V sekcii nazvanej „Kto je Boh“ sme poznamenali, že Boh má niekoľko božských vlastností: je všemohúci (schopný urobiť čokoľvek); je vševediaci (vie a pozná všetko); a je všadeprítomný (nachádza sa na každom mieste). Má veľkú moc - väčšiu než akýkoľvek človek a väčšina anjelov -, ale sa ani len zďaleka nevyrovná nášmu Bohu. Satan je samostatná osoba, a tak môže byť v tom istom čase iba na jednom mieste (ako sme videli v knihe Job 1:7). Hoci má satan obmedzenú moc, disponuje dobre zorganizovanou sieťou démonických mocností, ktorá poslúcha jeho rozkazy. Nezabudnite, že keď satan prišiel v nebi o svoje postavenie, vzal so sebou jednu tretinu anjelov (Zjav 12:4).
Satan a jeho démoni môžu veriaceho človeka obťažovať - ale iba s Božím dovolením. Písmo uvádza niekoľko príkladov osobných útokov uskutočnených týmito temnými mocnosťami. „Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. Hoci je pravda, že nás satan a jeho démoni môžu deptať, nemôžu nás ovládať alebo posadnúť. Každý postup nepriateľa musí mať povolenie a dochádza k nemu cez Ježišom vytvorenú ochrannú ohradu.
Niektorí ľudia v cirkvi majú mylnú predstavu, že kresťania môžu byť posadnutí démonom, takže organizujú službu vyslobodzovania, počas ktorej z týchto ľudí vyháňajú údajných duchov. Avšak nikde v Písme nenachádzame ľudí, ktorí by sa venovali službe vyháňania nečistých duchov. Peter a Ján nevykonávali službu vyslobodzovania - mali službu šíriť evanjelium! Je pravda, že apoštoli vyháňali démonov, keď to bolo potrebné, ale to nebol ich hlavný cieľ. V praxi je často to, čo sa nazýva démon, v skutočnosti naše telo (naša vlastná hriešna prirodzenosť), ktorej máme zomierať, nie ju vyháňať (pozri R 8:13; 1. Pt 2:24).
Boh, človek a diabol v Judskej púšti
Na Prvú a Druhú pôstnu nedeľu sa kvôli ustáleným témam evanjelií (na Prvú pôstnu nedeľu o Pokúšaní Pána, na Druhú o Premenení Pána) číta s výnimkou Prvej pôstnej nedele v r. C (kedy je úryvok z Dt) v prvom čítaní zakaždým z knihy Genezis. Paralelou k stretnutiu Evy s diablom je stretnutie Ježiša s diablom v Judskej púšti. Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. Evanjeliá ponúkajú múdru cestu pre naše zamyslenie. Príbeh o pokúšaní Ježiša má rovnakých aktérov: Boh - človek - diabol. Púšť je miestom samoty, vzdialenia sa od hluku. Pôst je výzvou k veľké výzvy prekračovania seba. Tu Ježiš, poslušný Bohu, stretáva svojho Stvoriteľa. Učíme sa ho v tichu, v chudobe.
Púšť je nehostinné miesto bez vody, prvok života. Páliace slnko sa tu javí ako protiklad života. Tu Ježiš začína, vstupuje do tradícií svojho ľudu. Je pokúšaný, aby mal účasť na pokušeniach svojho ľudu. Diabol pokúša Ježiša, aby premenil kamene na chleby. Diabol ponúka lož, ktorá obsahuje len časť pravdy. Ježiš odpovedá, že človek žije nielen z chleba, ale prostredníctvom lásky jeho slova. Diabol chce narušiť jednotu Ježiša s Otcom. Potom diabol ukazuje Ježišovi Jeho moc a vládu Božieho kráľovstva. Ježiš ostáva verný Bohu v dôvere a poslušnosti nebeskému Otcovi. Diabol ukazuje Ježišovi všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú postavené na lži a falošnosti pokušiteľa. Ježiš odpovedá: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu jedinému budeš slúžiť.“
Ježiš ostáva verný Pán, ktorý je hodný úcty a slávy po všetky veky. Tu ho diabol opustil a prišli anjeli - dobrí duchovia, a vrch pokušenia sa stáva rajským vrchom. Ježiš používa slová Sv. Písma, ako Mojžiš. Učí nás, ako reagovať v situáciách so zlom. Ježiš odmieta použiť Božie prostriedkami, s cieľom materiálneho blahobytu.
Ako obísť pasce a pokušenia diabla?
Ako teda môžete obísť jeho pasce a pokušenia? Použime tú istú zbraň ako Ježiš - meč Ducha, ktorým je Božie slovo (porov. Ef 6, 17b). Útoky odrazil vyznávaním Božieho slova a poslušnosťou tomuto slovu. Mnoho kresťanov zakúsilo, že slová z Písma im dodali v týchto chvíľach veľkú silu. Naozaj majú obdivuhodný účinok.
Diabol klame. Oklamal Evu; Ježiš o ňom povedal, že prišiel, aby „kradol, zabíjal a ničil“ (Jn 10, 10), že je to „luhár a otec lži“ (Jn 8, 44b). Pavol o ňom píše ako o bohu tohto sveta, ktorý zaslepil mysle ľudí, aby im nezažiarilo svetlo slávy evanjelia (porov. 2 Kor 4, 4). Premôžeme ho len „slovom svojho svedectva“, Božím slovom, o ktorého pravdivosti sme sa presvedčili a vydávame o ňom svedectvo.
„Svoju silu hľadajte u Pána, v jeho veľkej moci“ (Ef 6, 10). Patríš ku Kristovým vojakom a si vo vojnovom stave s Kristovým nepriateľom. A keď začneš zvestovať Božie slovo, si dokonca v útočnej jednotke. To ti dáva prístup k jeho mocným bojovým prostriedkom. Môžeš používať jeho moc. Byť silný v Pánovi znamená spoliehať sa na to, že on vykoná, čo sľúbil, keď ty budeš robiť, čo on požaduje; keď sa nebudeš spoliehať len na svoje schopnosti, ale budeš dôverovať Bohu a robiť, čo od teba žiada; keď budeš žiť v poslušnosti viery - lebo tvoja sila spočíva v tom, čo robí Boh, keď ho poslúchaš.
V tomto boji zažiješ i nepriateľský protiútok. Pavol preto vyzýva, aby sme boli dobre vyzbrojení a vedeli používať zbrane. Opisuje ich v Liste Efezanom (6, 10 - 18):
- Pás (opasok) pravdy znamená presne pochopiť Božie pravdy, stáť na nich a žiť podľa nich.
- Pancier spravodlivosti je svedomie očistené od viny Ježišovou krvou. Proti obviňovaniu zaberie len pevná istota, že Otec odpúšťa pre Ježišov kríž. Pancier znamená víťazstvo skrze Ježišovu krv.
- Obuv, teda pevne stáť na evanjeliu. Topánky chránia pred kameňmi na ceste - to sú ťažkosti života. Znamená to tiež byť pripravený evanjelium zvestovať. Vedieť podať základné pravdy evanjelia Ježiša Krista.
- Štít viery je dôvera v Boha. Používaš ho vtedy, keď satan vysiela do tvojho vnútra horiace šípy a zneisťuje ťa, ale ty vyznávaš Božie zasľúbenia, hoci naokolo vládne tma.
- Prilba spasenia, to je naša nádej na spasenie (porov. 1 Sol 5, 8) a na Kristov návrat. Istota o záchrane v Kristovi. A v ruke stále drž meč Ducha, teda Božie slovo, o ktorom sme už hovorili.
V celej tejto výzbroji niečo chýba - ochrana chrbta. Keď sa pred satanom dáme na útek, môže nás zraniť od chrbta, lebo na tomto mieste nie sme chránení. Stále si musíme uvedomovať, že nám bol daný osobný Učiteľ. Duch Svätý si urobil v nás príbytok. Učí nás o Kristovi a o našom vzťahu s ním. Ukazuje nám oblasti, ktoré ešte nepatria Ježišovi. Čo máme robiť, keď ich spoznáme? Konať pokánie a poddať sa Bohu.
Satan nikdy nedostane od Boha povolenie ničiť svätých. Môže ich len triediť, skúšať a to slúži na naše očistenie. Satan nebude pokračovať v útokoch na nás, keď zistí, že to, čo chcel proti nám použiť, teraz slúži na naše zdokonaľovanie a náš rast. Tak ako pšenica, aj naša vonkajšia podoba (vonkajší človek) musí odumrieť, aby mohlo vyrásť nové stvorenie.
Avšak skôr, ako nás Boh bude môcť použiť, musíme prejsť cez obdobie žatvy - „vymlátenie“. Boh nikdy nemôže zveriť svoje kráľovstvo niekomu, v kom nebola zlomená pýcha. Pretože pýcha je zbraňou temnoty. Keď sa pozrieme na Petra, s ktorým sa zhovára vzkriesený Ježiš, uvidíme pokorného človeka, vyznávajúceho lásku svojmu Pánovi (porov. Jn 21, 15 - 17).
Boh sa nás pýta: „Poznáš oblasti, kde si citlivý na satanove útoky?“ Duch Boží nás nenecháva v nevedomosti. Odkrýva náš hriech, aby zničil diablovu prácu. Našou prvoradou úlohou však nie je bojovať so satanom, ale plniť vo svojom...