Slovanská mytológia a náboženstvo sú kľúčové pre pochopenie histórie a kultúry nášho územia. Napriek tomu sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov a pýtame sa, čím slovanská mytológia vlastne je, na čom je postavená, čo poskytovala svojim prívržencom a či bola naozaj taká primitívna, za akú sa zvykne považovať. Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili potlačením kresťanstvom.
Slovanské náboženstvo bolo pohanské. Bolo ovplyvnené účinkovaním východnej (byzantskej) aj západnej (latinskej) cirkvi, germánskym Thorom a prebratím niektorých legiend.
Piliere slovanskej viery
V princípe sa prvotná slovanská viera zakladala na týchto pilieroch:
- Rovnováha: Všetko na svete má byť v rovnováhe s prirodzeným poriadkom všetkého vo vesmíre. To, čo je Dobro, je Zlo a musí vyvolávať odvetnú reakciu.
- Rod: Rod ako ten, tvoriaci všetko živé, prenášajúci svojho ducha na všetok život. Bez Rodu bytosť nemôže byt živá, je to len chodiace telo. Po smrti táto podstaty nemizne, ale sa voľne prenáša do inej formy.
- Sila: Sila má osobitnú úlohu v protiklade Života a Smrti. Sú predvojom.
Slovania verili, že Svarog - Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ), bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Svarog ukončil stvorenie sveta, Nebeského cárstva.
Slovanská mytológia - Bohovia SK
Najvýznamnejší slovanskí bohovia
Medzi najvýznamnejších bohov počasia patria:
Perún
Perún: prchký boh búrky. Reve hromami a metá blesky, no prináša aj dážď a ten dáva úrodu. Preto je Perún aj bohom úrody. PER a UN znamená - Ten, kto silno bije, a preto je Perún bohom veľkých svetových vojen. Tie malé majú na starosti menší bohovia.
Perún, boh hromu a blesku
Kto ho nahnevá, toho zabije bleskom, hromom alebo silným dupnutím, ktoré roztrhne zem a nešťastníka pohltí. Dá sa udobriť obetami. Najradšej má vysoký oheň starého duba, ktorý sýti jeho moc. Sám ich niekedy bleskom zapaľuje. Jeho najčastejším prívlastkom býva hromovládca. Práve on otáča Svarogovo koleso času. No nie vždy vyniká - napr. polia hriešnych ľudí zasypáva krúpami. Ovláda všetky prírodných živlov.
Perún je stelesnením pohyblivej, mužskej podstaty, ktorá je v Oriente známa ako jang. Predstavuje silu vykonávajúcu zmenu. Vyzývaný bol napr. aj pri želaní zmeny počasia (pri potrebe dažďa v období sucha). Vyzývanie sa často konalo pri duboch (už vtedy naši predkovia vedeli o blahodarnom pôsobení dubového porastu na človeka - dnes psychotronici hovoria o kladnom pôsobení na auru). Sila najtvrdšieho stromu hrala určite tiež dôležitú úlohu pri zasvätení Perunovi. Tomuto rastlinnému reprezentantovi sa prinášali obete ako napr. Perun bol ochrancom hospodárov, ale aj strážcom plodov.
Perúnov sviatok sa v Rusku slávil zrejme 20. júla. Bol uctievaný vo Vagrii kde mal svoju modlu podivných tvarov. Meno boha sa odvodzuje od prešmyčky z pogoda (počasie) a mal by to byť teda boh počasia. Boh vetra a vzduchu. Jeho meno je odvodené od koreňa per a znamená „ten ktorý silne udiera“.
Ak do niečoho udrel blesk, stalo sa to posvätným a malo to kúzelnú moc prinášať zdravie a vitalitu. Perún bol aj garantom zmlúv a prísah spolu s Velesom. Z etnografických prameňov sa nám dochovala zmienka o tom že Perún (sv. Ilja) zabil na hore hada, aby tak oslobodil dobytok a vody. S príchodom kresťanstva sa z neho stal sv. Ilija.
Dažbog
Dažbog: horúcim srdcom zapaľuje ranné zore. Vládne rannej/dopoludňajšej/ strane, na ktorej má stajňu aj slnečný Svarožičov kôň. Je mladícky krásny, závidia mu aj bohyne. Ostatný bohovia na neho žiarlia a mračia sa, keď vidia, ako sa zrána ľudia klaňajú Svarožičovi a nevedomky sa tak klaňajú aj Dažbogovi. Preto zlomyseľne zastierajú slnečný východ mračnami, darčekmi obmäkčujú vrtkavú bohyňu počasia Pripelagu, aby robila ľuďom naprieky. Dažbog nosí ľuďom dážď, jeho meno je podobné dažďu.
Toto slnečné božstvo bolo uctievané predovšetkým v ročných rytmoch slnovratov a rovnodenností, ktoré mali veľký význam pre roľníkov. Bol neoddeliteľný v hospodárskom živote.
Stribog
O náplni tohto boha sa môžeme len dohadovať. V "Povesti vremennych let" k roku 980 je pripomínaný ako predmet viery vedľa Dažboga. V "Slove o pluku Igorovom" z 12. storočia sa spomína jeho vplyv na vetry. Je bohom búrky, bleskov a vetrov. Zároveň sa ale spájal s bohatstvom, spevom, láskou a počasím. Na základe príbehov starých Slovanov sa dá usúdiť, že nešlo o jednoznačne pozitívnu, ale ani zápornú postavu.
Jeho ambivalencia sa zrejme spájala s nestálosťou počasia. Keď prichádzali slnečné dni, ľudia to vnímali tak, že Stribog im dáva svoje požehnanie, ak prišla zima a dažde, Stribog sa hneval. Jeho meno je asi odvodené od pora, teda stred leta, teda pán leta.
Etymologia nám len niečo naznačuje: Odvodenie by mohlo byť od slova "stroj, striti", čo by naznačovalo funkciu správcu dobra a možno odnímateľa dobra, ktorý by stál v protiklade k Dažbogovi. Negatívnemu pôsobeniu Striboga zodpovedá aj citát zo "Slova o pluku Igorovom", kde Stribogovi vnuci vysielajú od mora svoje strely. Na záver treba teda povedať, že slovanský pôvod Striboga je zrejmý, jeho význam a tým aj obsah pôsobnosti tohto záhadného božstva nie.
Ostatní bohovia a bohyne
- Pripelaga: bohyňa Zeme a prvotnej plodnosti, počasia, včiel. Vrtkavá, márnomyseľná, roztopašná, rada počúva lichôtky, trápi roľníkov suchom.
- Podaga: bohyňa počasia, má syna Striborga a štyroch pomocníkov, ochrancov - démonov vzduchu: Kráľa vetrov so ženu Veternicou, bratom Mrázom a Babou Jagou-Ježibabou.
Iné mytologické bytosti
Okrem bohov a bohýň mali Slovania aj iné mytologické bytosti:
- Narečnice, Údelnice, Víly Posestrice: vyslovujú osud človeka.
- Striga: je bohyňou vzduchu a vlahy.
- Rusalky: Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia.
- Baba Jaga: démon požierajúca ľudí alebo ich duše, aby bola ľahká a mohla lietať.
Baba Jaga