Ukrižovanie Ježiša Krista je ústrednou udalosťou kresťanskej viery. On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
Počas bolestnej krížovej cesty Ježiš niesol hriechy celého ľudstva, vedený jedinou myšlienkou: splniť Otcovu vôľu, aby sme tak pochopili jeho veľkú lásku k nám.
Ukrižovanie Ježiša Krista
Historické pozadie
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Pilát má moc zachrániť Ježiša, ale nerobí to. Bojí sa protirečiť davu. Postaviť sa za pravdu by ho mohlo stáť príliš veľa. Umýva si ruky. Týmto spôsobom odsúdi Ježiša, odsúdi pravdu, rozhodne sa poslať lásku na kríž. Koľkokrát sa táto scéna opakuje v našom živote? Ako často si radšej umývame ruky? Nezastaneme sa toho, čo je pravdivé, spravodlivé a čestné, pretože sa bojíme.
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Kríž - nástroj utrpenia a smrti. Tento kríž je zároveň symbolom našich hriechov, našich prešľapov. Ježiš je nevinný, ale prijíma tento kríž za nás, pretože vie, že to je jediný spôsob, ako nás vyslobodiť a urobiť z nás Božie deti. Nerobí to preto, že si to zaslúžime, ale z lásky k nám.
Krížová cesta Vykupiteľskej lásky Pána Ježiša Krista 13 Alícia Lenczewska
Význam kríža
Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Ježiš, unavený z Getsemanskej agónie, mučený bičovaním a tŕnim korunovaný, pôstom vyčerpaný, padá prvýkrát pod ťarchou kríža.
Kríž, ktorý nesiem, je dôsledkom tvojich hriechov, preto plač nad sebou samým a nech je tvoj plač začiatkom úprimného pokánia a skutočného obrátenia. Je celkom jednoduché pociťovať zármutok nad úbohým Ježišom. Rovnako je jednoduché pomodliť sa pobožnosť krížovej cesty. Ale ak tento zbožný úkon zostane iba zvykom a nezmení naše srdce, zostane z veľkej časti zbytočným.
Posledné slová Ježiša na kríži
Na posledné dni Veľkého týždňa vám chcem ponúknuť zamyslenia o siedmich posledných slovách - vetách, ktoré povedal Pán Ježiš na kríži, ako ich máme zaznamenané v evanjeliách. Už v druhom storočí boli snahy zoradiť Ježišove posledné slová a výroky tak, aby na seba nadväzovali. V stredoveku sa na túto tému vytvárali modlitbové a liturgické pobožnosti. Aj dnes bývajú tieto pobožnosti a zamyslenia súčasťou veľkopiatkových modlitieb pri Božom hrobe. Tieto slová sú adresované všetkým.
- "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." (Lukáš 23:34) - Pán Ježiš na kríži v dokonalej miere uskutočňuje to, čo predtým učil: o odpustení zo srdca, o láske k nepriateľom a modlitbe za nich.
- "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji." (Lukáš 23:43) - Kajúci zločinec v pravde priznal, že páchal zlo a prijal aj krutý trest ukrižovania, ktorý dokonca nazval spravodlivým. Zastal sa Ježiša a s dôverou sa naňho obrátil. Je jediným svätým, ktorého svätorečil sám Ježiš.
- "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Matúš 27:46, Marek 15:34) - Slová Žalmu 22 prechádzajú od úplnej beznádeje k úplnej dôvere, k vďačnosti a oslave Boha. Ježiš, ktorý sa nám stal podobný vo všetkom, okrem hriechu, skutočne prežíva ťaživú opustenosť.
- "Žena, hľa, tvoj syn!" ... "Hľa, tvoja matka!" (Ján 19:26-27) - Na dreve kríža zveril Pán Ježiš svoju matku učeníkovi, ale aj učeníka matke. Mária je Matkou Krista i jeho tajomného tela - Cirkvi.
- "Žíznim." (Ján 19:28) - Ježiš je smädný. Jeho prosba vychádza z hlbín Boha, ktorý po nás túži. Boh má smäd po tom, aby sme mali smäd po ňom. Ježiš nám túži darovať živú vodu.
- "Je dokonané." (Ján 19:30) - Ježiš naplnil vôľu Otca. Zjavil jeho lásku a vykúpil človeka. Ježiš zjavil slávu lásky do krajnosti.
- "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." (Lukáš 23:46)
Krížová cesta
Krížová cesta, po latinsky Via Crucis alebo Via Dolorosa, je kresťanským názvom pre pôvodnú cestu, ktorou kráčal Ježiš Kristus po tom, ako ho Poncius Pilát odsúdil na smrť. Na tejto ceste si musel Ježiš Kristus sám niesť kríž, na ktorom bol ukrižovaný. Už od najstarších čias máme svedectvá o tom, že kresťania prichádzali do Svätej zeme, aby osobne prešli túto cestu ku Golgote, zatiaľ čo pritom meditovali nad vybranými časťami Svätého Písma.
Dnešný počet staníc Krížovej cesty ako aj ich znázornenie boli štandardizované v 18. storočí pápežským dekrétom. V súčasnosti teda máme 14 zastavení krížovej cesty:
- Pán Ježiš je odsúdený (Pilátom) na smrť.
- Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
- Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.
- Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou.
- Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
- Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník.
- Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom.
- Pán Ježiš napomína plačúce ženy.
- Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom.
- Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.
- Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
- Pán Ježiš na kríži zomiera.
- Pána Ježiša skladajú z kríža.
- Pána Ježiša pochovávajú.
Krížová cesta
Veľký piatok
Veľký Piatok je dňom, v ktorom sa končí pozemské účinkovanie Pána Ježiša potupnou smrťou na dreve golgotského kríža. Mnohým tzv. kresťanom je stále mŕtvym a nepoznaným. Vtedy Ho opustili aj tí najbližší - jeho učeníci. A nielen opustili. Pán Ježiš zomieral v najhlbšej opustenosti a poníženosti. My však veríme, že Jeho potupná smrť na kríži sa stala veľkým požehnaním pre všetkých, ktorí v Neho uverili.
Kristova smrť je pre nás prameňom veľkého požehnania, ukazuje nám na nutnosť pokánia a uisťuje o odpustení hriechov z Božej milosti.
Záver
Mysľou a srdcom sme spojení s Ježišovým utrpením. Povzbudzuje nás, aby sme zomierali sebe, niesli svoj každodenný kríž a nasledovali ho.