Biblia, posolstvom, skrze ktoré Boh hovorí k človeku, je jedinečná vo svojom posolstve. Ak je posolstvom Biblie Boh, dá sa očakávať, že je Biblia pravdivá. Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky, však odoláva. Odolala aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočia.
Posolstvo tohto systému je jednotné: Kristus. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Príkladom je hneď prvý verš knihy.
Dôveryhodnosť Starého zákona
Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona. Jazykov, zasvätil svoj život štúdiu Starého zákona. Potom porovnal všetky dostupné verzie a rukopisy. Otázka, či sa dnešný text zhoduje z originálom, bola zodpovedaná nálezom zvitkov od Mŕtveho mora. V jaskyni č. o 1000 rokov staršie ako dovtedy najstaršie známe kópie (980 po Kr.).
Zachovanie textu
V dobe písania židovských biblických textov museli dodržiavať veľmi prísne pravidlá. Texty, museli dodržiavať veľmi prísne pravidlá, vrátane jeho formátovanie či atrament. Dbali aj o odev pisára a hygienické pravidlá, ktoré musel dodržiavať. Museli spočítať verše, len aby zabránili vynechaniu jedinej čiarky či bodky. Všetky tieto opatrenia, aby sa uistili, že každá kópia je identická z originálom, prispeli k zachovaniu celého Starého zákona.
Podľa archeológa S. H. Hookeho, archeológia poskytuje dôležité dobové poznatky. Staroveké mestá ako Megiddo, Jeruzalem, Lachíš, Gaza a pod., sú dôkazom, že v danej oblasti naozaj existovali dávno pred vznikom Izraelského kráľovstva.
Mojžiš a autorstvo Pentateuchu
Mnohí kritici tvrdia, že Pentateuch nenapísal Mojžiš. Tvrdia, že diela nemeckého teológa Juliusa Wellhausena a tzv. dokumentárna hypotéza boli časom vyvrátené autormi ako Joseph P. Free, William F. Albright, G.E. Wright, James Orr, Keneth A. Kitchen, Oswalt T. Allis, R.N. Whybray, E.J. Young, Harrison, Roland Youngblood, Merrill Unger, Millar Burrows, A. H. Dick Wilson Umberto Cassuto a ďalší.
Ježiš Kristus potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus, že Mojžiš je autorom Pentateuchu. Napríklad, v evanjeliu (19:4-6 a v 23:35) hovorí o skutočných historických osobách. Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Sk 3:22, 7:37, 13:39, 15:1,. 26:22, 26:23, Rim 10:5, 1Kor 9:9, 2Kor 3:15, Žid 9:19, Zj 15:3).
Jedinečnosť Biblie
Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Príkladom je hneď prvý verš knihy.
Skryté kódy a konštanty
Ak spočítame počet písmen v hebrejskom znení prvého verša, dostaneme výsledok 3,1416, čo je hodnota p na štyri desatinné miesta. Nie je vylúčené, že Mojžiš naschvál zakomponoval dané číslo do tohto verša - p bolo v tej dobe známe.
Rovnako tak neexistuje podobná konštanta pre Eulerovo číslo, či Napierova konštanta. Nie je vylúčené, oba verše vytvárajú pár s rovnakým posolstvom. Tieto verše vytvárajú pár a neexistuje k nim podobná konštanta. Nie je vylúčené, keďže až do šestnásteho storočia po Kr. bolo e neznáme.
Kompletný príbeh Biblie – od stvorenia sveta po apokalypsu
Interpretácia Genezis 1:1
Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. Hovorí o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok. (Iz 57:15). „... pradávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10). Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). Pred veršom 1 nebolo nič, len Boh.
Slovo Elohim - je použité viac ako 2500-krát. - označenie Večného, Všemohúceho a Nadprirodzeného bytia. Slovo „nebesia“ (shamayim) - obloha, nebesá, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd. Hovorí, že Boh stvoril nebesia, teda hmotu. Podľa odhadov vedcov je v našej galaxií (Mliečna cesta) okolo 200 miliárd hviezd. Jej priemer je okolo 100 000 svetelných rokov, čo je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 100 000 rokov. A to je len o jednu z miliárd galaxií. (ešte pred stvorením zeme) je stvorené nebo a nebeský anjeli.
Zem (celú planétu) a vesmír bol stvorený Božím slovom (Žid 11:3). Týmto sa odmieta materializmus, panteizmus a fatalizmus.
Vek Zeme a vesmíru
Otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? Odpoveď v Biblii nenájdeme. Biblia sa nesnaží túto otázku zodpovedať. Rôzne predpoklady však ponúkajú rôzne závery. Podľa teórie starej Zeme alebo progresívneho kreacionizmu sú vesmír aj Zem staré niekoľko miliárd rokov. Na druhej strane, teória mladej Zeme tvrdí, že Zem je stará rádovo niekoľko tisíc rokov.
Teória mladej Zeme
Zástancovia teórie mladej Zeme verili, že Zem je mladšia ako 10 000 rokov a Boh stvoril človeka dospelého. Rovnako tak vegetácia a živočíchy. Na jednej strane, zem vyzerá mlado, ale na druhej je stará. Tvrdia, by mali naznačovať, že skutočný vek môže byť oveľa nižší, ako sa to javí. Napríklad, množstvo blata a iných naplavením (asi 27 miliard ton) by malo poukazovať na mladší vek zeme.
Problémy s rádiometrickým datovaním
Jednou z metód určovania veku nerastov či fosílií, je pomocou rádioaktívnych izotopov. Problém je, že rôznymi metódami nameráme rôzne hodnoty. Napríklad, horniny, ktoré vznikli pri výbuchu sopky na Mt. St. Helens, boli rádioaktívnymi metódami datované od 0,5-2,8 miliónov rokov. Ďalším príkladom je sopka aj na Mt. Ngauruhoe na Novom Zélande, ktorá vybuchla v rokoch 1949, 1954 a 1975. Udáva, že sa tak stalo niekedy pred 21 miliónmi rokov.
Paradoxom sú aj rôzne datovania. Napríklad, pozostatky Allosaura, ktorý bol nájdený v roku 1990, boli datované na 16 000 rokov, hoci mali byť staré milióny rokov. Takýchto rozporov je ale viac.
Zem neladná a pustá
Vesmíru sa upiera pozornosť na zem, samotný príchod človeka. Zatiaľ je však zem neladná a pustá. Tma, chosek, naznačuje temnotu, resp. absenciu svetla. A táto priepasť je naplnená vodou. Autorstvo tejto myšlienky pripísal holandskému teológovi 17. stor. Episkopiovi. Vzbura a pád (Ez 28:11-19, Iz 14:12-15), ktorý postihol celé stvorenie. Dôsledkom tejto katastrofy sú fosílie. Následkom Luciferovho hriechu opisuje chaotickú, zničenú zem, ktoré je neladná a pustá.
Bara vs. Asah
Hebrejské slovo asah znamená spraviť, učiniť, vykonať. Rozlišovanie medzi stvoriť (bara) a učiniť (asah) je však problematické. Niekedy sa s rovnakou vecou používa raz jedno a raz druhé slovo. Napríklad, hovorí o stvorení človeka a o verš neskôr už čítame, že ho Boh stvoril (bara). Rovnaký dualizmus nájdeme aj v prípade ľudstva, napr. (Gen 1:1, Žalm 148:5). aj tvoril (bara). Prázdnota zeme bola len dočasný stavom, kým nebola zem zaplnená.
Nech je svetlo!
A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. Svetlo, ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. Svetlo. (Žeby bol Boh svetlom priamo Boh?) už v 1. verš. prípade o niečo podobné? Jeho charkter je vlnový alebo časticový? Bola v minulosti odlišná? V roku 1906 dostal J.J. Thomson Nobelovu cenu za objav elektrónu a zistenie jeho identity z charakteristík kvantovej mechaniky. Správajú ako častice len ak ich niekto „pozoruje“. Ak ich nikto nepozoruje“, dokážu byť na viacerých miestach zároveň, tzv. superpozícia. A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. Pridelenie rozdielneho postavenia v čase a priestore. Na jednej pologuli deň, svetlo, na druhej je noc, tma. Aj tma, temnota môže byť hmotná. A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. A svetlo, sa začnú na zemi striedať deň a noc. Už vo verši 1, teraz len začína na zem prenikať svetlo.
Dni stvorenia
Vo všeobecnosti existujú tri výklady, ako dlho trvali dni stvorenia.
- Doslovné dni: Veria, že šesť dní stvorenia trvalo 6 x 24 hodín.
- Dlhé časové obdobia: Dni stvorenia predstavujú dlhé časové obdobia, počas ktorých sa jednotlivé fázy stvorenia vyvíjajú a formujú.
- Literárny rámec: Dni stvorenia sú literárny rámec, ktorý slúži na usporiadanie udalostí stvorenia.
Vzniká súš) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná). Prostredníctvom ktorej Boh vykonal toto dielo. A Boh videl, že je to dobré. A Boh je s týmto dielom spokojný. Voda nezamŕza od dna (čo by zničilo všetok vodný život) ale od povrchu. A Boh riekol: Nech vyženie zem zeleň, bylinu, ktorá rozsievajúc rozsieva semä, ovocný strom, ktorý prináša ovocie podľa svojho druhu, v ktorom je jeho semä, na zemi. A bolo tak. Na scénu vstupuje aj informácia.
| Deň | Udalosť |
|---|---|
| 1. deň | Svetlo |
| 2. deň | Obloha |
| 3. deň | Súš a vegetácia |