Panna Mária, Duch Svätý a rodiny v spiritualite Karmelu

Veľkou témou Karmelu je Panna Mária. V spiritualite Karmelu má Mária svoje osobitné miesto. Titul, ktorým Karmel obdaril Máriu, je neobvyklý: sestra. Sestra znamená pocit bratstva a rodinnosti, sestra znamená mať rovnakú túžbu, rovnaký spôsob života, rovnaké zákony.

Karmel vidí a uctieva Máriu ako sestru predovšetkým v prežívaní tajomstva vteleného Slova. Karmel sa snaží byť vyjadrením života Márie - žiť Máriou z Nazareta. Karmelitán nie je Máriiným sluhom či služobníkom, ale pozerá sa na Máriu ako na vzor posluhovania Bohu. Karmelitán chce žiť tak, ako žila Mária: uvažovať v srdci o slove Pána. Mária navyše nosí v sebe živé Slovo. V Karmeli sme teda povolaní k tomu, aby sme nosili v srdci živé slovo Boha.

Karmel sa s úžasom a obdivom pozerá na dva postoje Márie: na to, ako Mária počúva slová Pána a poslúcha Ho. Mária celkom nerozumie a nechápe Boha. Nechápe úplne Ježiša, ale v mlčaní a s adorujúcou pokorou prijíma lásku Pána. Mária počúva živé Slovo, uvažuje o ňom, zažíva ho vo svojom vnútri a stráži ho. Je strážkyňou Slova! Mária je v najhlbšom zmysle slova prorokom. Učí nás počúvať, nás, ktorí žijeme uprostred búrlivých informácií a nových vecí, ktoré na nás silno doliehajú, uprostred hladu po novotách a zmenách.

Človek má rád zmeny. Prichádzajú k nám rôzne hlasy a niekedy nevieme, odkiaľ pochádzajú. Druhým základným elementom pre nás je jednota, zjednotenie Márie s Bohom. Miesto, kde sa stretáva Boh s človekom, Spasiteľ s ľudstvom, je miestom Boha. Mária je tým miestom stretnutia, pretože je slobodná; je púšťou, ktorá priťahuje Pána, púšťou, ktorá očakáva Pána, očakáva jeho život, aby sa ním naplňovala. Mária prijíma Boha, celá je prijímaním Boha, lebo je nepoškvrnená. Pretože nemá nič v sebe, Boh prichádza do nej a prostredníctvom lásky ju premieňa v seba samého. Mária je plná Božieho života, plná milosti. Je božskou plodnosťou.

A Karmel sa pozerá na takúto Máriu a chce počúvať a strážiť slová Pána. Slová, to znamená priestor pre Pána, očakávanie Pána, keď je človek oslobodený od všetkých ľudských záujmov a vecí a zaujíma sa len o Božie veci. Karmel sa stáva miestom, kde sa človek zjednocuje s Bohom. Boh premieňa aj Máriinu fyzickú stránku. Nielen pri jej vtelení, ale aj pri jej nanebovzatí. Taká je Mária a jej cesta v Karmeli: je celá premenená v Boha, počúva a stráži Slovo, miesto stretnutia Boha a človeka. Aká krásna je Máriina viera!

My si niekedy neuvedomujeme, čo znamená jej viera, aké mala ťažké chvíle, ťažké zážitky. Od začiatku bol pre ňu Ježiš a všetko, čo sa v nej konalo, veľkým tajomstvom. Musela sa snažiť s pokorou dôverovať Bohu až do konca. Prvá taká situácia nastala, keď jej Duch Svätý dáva Syna Božieho, pričom je zasnúbená s Jozefom. Jozef vidí, že Mária bude mať dieťa. Mohol by sa spýtať, čo to znamená. A Mária by sa mohla snažiť nejako mu to vysvetliť, ale nerobí to, prenecháva to Bohu. Keby sa dnes nejaký muž pozrel na ženu, ktorá nosí v sebe dieťa, neviem, či by ona mala takú vieru, aby sa v mlčaní venovala len Bohu a vydržala takúto situáciu. Mária to teda prenecháva Bohu. A vieme, že Jozef mal ťažkosti, aby vydržal túto situáciu. Rozhoduje sa, chce Máriu opustiť. Až Pánova intervencia mu káže prijať Máriu za svoju snúbenicu ešte raz a bez strachu.

Mária obdržala veľmi krásne slová zvestovania, že Ježiš bude kráľom Izraela, že bude sedieť na Dávidovom tróne. A keď sa potom pozrie na svojho Syna a na to, čo sa s Ním robí, vidí, že všetko je akoby naopak. Lebo namiesto toho, aby bol kráľom, je prenasledovaný, stáva sa nevhodným pre tých, ktorí ho mali vyhlásiť za kráľa, pre Herodesa, farizejov, pre celú politickú a náboženskú elitu. Mária nechápe, čo sa to deje. Je to veľmi ťažká situácia. Verí v slovo Boha, že jej Syn sa stane kráľom, a silou svojej viery musí prekonať tú situáciu, že jej Syn je čoraz viac prenasledovaný spoločnosťou a že mu hrozia smrťou na kríži. A to skutočne aj nasleduje: Ježiš umiera na kríži. Mária stojí pod krížom a myslím, že naďalej verí, že jej Syn takto kraľuje. Vieme, že potom nasleduje Ježišovo víťazstvo. A to je Máriina viera: veriť napriek všetkým faktom a všetkým skutočnostiam. Mária verí v slovo Božie, ktoré jej Pán dal. A verí, že Ježiš zvíťazil. Ide pod kríž.

Panna Mária pod krížom

Takže keď v Karmeli väčšmi cítime Máriinu prítomnosť a vieme, že nás chce chrániť, to značí, že chce s nami prežiť spoločnú cestu, na ktorú nás pozýva. Chce, aby sme spoločne s ňou prešli cestu našej viery k Ježišovi. Pozýva nás na cestu, ktorú veľmi dobre pozná a miluje. Tou cestou je Ježiš. Stráži nás svojou láskou a silou, s akou strážila slová Pána, keď ešte žila na zemi. Lebo každý z nás je v istom zmysle Božím slovom, ktoré Boh kedysi vypovedal, keď nám dával život. Keď sa naši rodičia stretli v láske, Boh dal život bunkám, ktoré sa spojili, utvoril ducha, vyslovil slová: Budeš žiť! A to je počiatok človeka. Mária rodí Syna, rodí Slovo Boha.

Karmelitána udivuje a nadchýna Máriina tichá, diskrétna prítomnosť, jej čistá viera a citlivosť na Ducha. Karmel žije najmä Pannou, tou “najčistejšou pannou” - “virgo purissima”, ako o nej hovorí. Mária je sestrou v našom všednom živote, ktorá nás učí, ako máme prežívať každý deň. Mária je panna modlitby, venuje sa Cirkvi, poriadku viery, učí nás jednote. Mária je krásou Karmelu. Mohli by sme povedať, že všetci svätí Karmelu hlboko prežívajú tajomstvo Márie. Vnútorná cesta, ktorú karmelitán prežíva, je vždy v prítomnosti Márie. Musíme sa dať ňou viesť, formovať, vychovávať, dať sa ňou ovládnuť, aby sme mohli rozjímať o Bohu a prežívať Boha.

V histórii Karmelu vystupuje známa osobnosť - Otec Michal od sv. Augustína, karmelitán z Belgicka, žijúci v l7.storočí, ktorý duchovne viedol terciárku, sestru Máriu /Petit/ od sv. Terézie, ktorá mala mystické predstavy o živote Panny Márie. Otec Michal bol neskôr aj duchovným vodcom sv. Ľudovíta Márie de Montfort, ktorého poučoval o živote s Pannou Máriou podľa zážitkov spomínanej terciárky, sestry Márie. Táto terciárka napísala veľmi peknú knižku Mystické zjednotenie s Máriou, v ktorej podáva vlastne prvý výklad o tom, čo znamená život s Pannou Máriou.

Karmelitáni nechápu Máriu tak, ako ju chápe Cirkev, nehľadia na Máriu ako na Matku Cirkvi, nehľadia na jej spoločné vzťahy a zväzky s Cirkvou, prežívanie Márie nedávajú do súvislosti s rôznymi sociálnymi či politickými skutočnosťami, nevnímajú Máriu ako Matku sociálnej spravodlivosti, týkajúcej sa širšieho života Cirkvi. Karmelitáni sa pozerajú na Máriin zväzok s Bohom, na jej osobné prežívanie Boha. To je základná vec: hľadieť na to, ako Mária prežíva Boha a snažiť sa prežívať Boha v Márii a skrze Máriu. Život v Márii znamená neustále orientovať svoju cestu k nej, objavovať jej prítomnosť, upevňovať putá spojenia s ňou. Takže vo všetkom, čo robíš, snaž sa byť spoločne s Máriou, pamätať na ňu všade, kdekoľvek si, napríklad aj v kuchyni pri umývaní riadu.

Láskou Karmelu je Mária. A vďaka tejto láske Karmel rastie. Karmel je plný údivu a prekvapenia z prežívania Boha skrze Máriu; chce preniknúť do jej vnútorného sveta, do samého centra jej srdca, aby sa naplnil jej láskou k Bohu. Je to veľmi jemná, ale mocná láska, ktorá rastie vo vernosti k Ježišovi a vedie cez Máriino srdce. V Máriinom srdci stretávame jej Boha, takého, akého poznala a prežívala, akému zverila svoj život. Nakoniec sa duša zjednocuje s Bohom a s Máriou. Je to posledný dokonalý stav, keď spolu s Pannou Máriou môžeme prežívať jej cestu. V strede Máriinho srdca stojí Boh.

Treba zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú vec: ak chceme prežívať Máriino tajomstvo, musíme sa snažiť odkryť a odhaliť lásku, ktorú má Ježiš k Márii, a takou láskou ju milovať. Pýtať sa Ježiša, ako on miloval Máriu, a ako to urobiť, aby naša špiritualita bola skutočne Máriina, ako preniknúť do Máriinho srdca, aby sme v ňom odhalili jej modlitbu, jej pochopenie Boha, jej lásku k Bohu, jej čistotu, jej poklady, ako preniknúť do jej osobného prežívania Boha. A práve to uchvacuje karmelitána, práve to hľadá: osobné prežívať Boha, žiť Máriinou láskou k Bohu a takisto žiť aj láskou Ježiša k Panne Márii. Karmelitán musí spájať tieto dve veci. Tu nejde o každodenné pobožnosti - ruženec, litánie či deviatniky k Panne Márii!

Nás nemá zaujímať vonkajší prejav nábožnosti; veď každá rehoľa, ba každý národ má svoj spôsob prežívania a uctievania Panny Márie. To všetko je krása a bohatstvo Cirkvi; preto nech každý uctieva Máriu tak, ako mu to vyhovuje, ako to prežíva. Karmelitán sa však snaží mať vlastnú, osobnú cestu k Panne Márii: nezaujíma ho pohľad Cirkvi na Máriu, ale chce žiť tak blízko a osobne s Máriou, aby prenikol do tajomstva jej srdca. Prosí ju: Nauč ma prežívať Boha tak, ako ho ty prežívaš! Nauč ma tej krásnej láske, lebo si Matkou krásnej lásky! Chceme silno prežívať Boha a tak sa spojiť s Pannou Máriou, aby jej láska k Bohu a naša boli jedno. A až vtedy uvidíme a pocítime, čo znamená tajomstvo Panny Márie. Nesmieme sa zaujímať o vonkajšie veci, ale o preniknutie do Máriinho srdca, priamo k Bohu. To je Máriin poklad, to, čím žila - Ježiš Kristus. On bol centrom jej srdca.

Kontemplatívny život, dokonalé premenenie v Boha, plné pokory, môže sa konať jedine v Márii, pretože ona pozná cestu, ona ju prežila, ona je dokonalým stvorením. Mária chce, aby všetci mali záujem o Ježiša; všetkým pomáha, aby prežívali Boha čo najhlbšie a najsilnejšie. Prajem vám, aby ste odhalili a odkryli Máriino tajomstvo, jej vnútornú krásu, jej prežívanie Boha a aby ste žili s Máriou v každodennom živote, nie iba v čase modlitby, ale všade, kdekoľvek ste. Ona prichádza do nášho života vždy, keď ju pozveme.

To je veľké tajomstvo Panny Márie: snažiť sa žiť každý deň, každú chvíľku s Pannou Máriou, pozývať ju, keď začínam niečo nové, robiť všetko pre ňu. Možno bude niekto namietať: Prečo to mám robiť pre ňu, a nie pre Ježiša? Veď On je Boh! Tajomstvom Márie je, že nemá nič zo seba samej; je plná milosti, plná Boha. Ona nám usporiada to, čo robíme tak nedokonale, a niekedy tak zle, Ona pridá k tomu niečo svoje a potom to dá Ježišovi. Ona vie, čo sa Pánu Ježišovi páči, čo má rád. Ona mu odovzdá naše nedokonalé veci, skutky, priania, prosby a modlitby.

Múdry a dôvtipný človek /v náboženskom zmysle/ dbá vždy o to, aby mal svojich prostredníkov, lebo títo prostredníci pridajú vždy niečo svoje k nášmu daru a podajú to Bohu; a tak potom Boh prijíma náš dar, ale to už nie je iba náš dar, pretože je už krajší o dary, ktoré k nemu Mária doložila. Takže vyplatí sa jej držať, lebo pozná Boha a vie, čo má Boh rád. Mária sa potom snaží viesť aj náš život, naše myšlienky, naše skutky, celé naše prežívanie Boha tak, aby sme sa Mu čoraz viac páčili.

Náš rád mal už od začiatku svojej existencie problémy so svojou mariánskou úctou. Krátko po príchode prvých karmelitánov do Európy sme dostali škapuliar. Od začiatku sme sa nazývali bratmi Najsvätejšej Panny Márie z Hory Karmel; dali sme Panne Márii titul “sestra”. Dominikáni namietali: Ako je to možné, dať Panne Márii titul “sestra”, keď ju všetci uctievajú ako Matku a Kráľovnú?! Takže naše mariánske dejiny sú veľmi búrlivými dejinami. Už sme si dosť vytrpeli pre našu mariánsku úctu, za to, ako chápeme Máriu. Prežívame totiž svoju vlastnú lásku k Panne Márii.

Škapuliar Panny Márie Karmelskej

Encyklika Jána Pavla II. Redemptoris Mater bola vydaná v roku 1987 a v tom čase ju u nás malo možnosť čítať len niekoľko ľudí. Preto je dobré na túto encykliku nezabudnúť a oboznámiť sa z jej obsahom. Na tento účel sa ponúka máj so svojou májovou témou. Encyklika má podtitul „O blahoslavenej Panne Márii v živote putujúcej Cirkvi“.

Mária Prostredníčka všetkých milostí

V roku 1921 ustanovil pápež Benedikt XV 8. sviatok Panny Márie Prostrednice všetkých milostí. Panna Mária bola plná milosti pred Zvestovaním. Vždy bola taká. Milostí sa jej zväčšovala, až získala ich nadmieru. 9 mesiacov ho nosila v lone. Žil v nej ako vo svätostánku. Musela znášať bolesť z odlúčenia. Bola dokonale verná.

Počas mesiaca máj Vám prinášame krátky úryvok z encykliky Jána Pavla II. REDEMPTORIS MATER a krátku úvahu, ktorú pripravil P.

Cirkev, vybudovaná Kristom na apoštoloch, plne si uvedomila tieto veľké Božie skutky v deň Turíc, keď zhromaždených vo večeradle „všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2,4). Už v tejto chvíli sa začala táto cesta viery, táto púť Cirkvi dejinami ľudí a národov. Je známe, že už na začiatku tejto cesty je prítomná Panna Mária. Jej cesta viery je v určitom zmysle dlhšia. Ak človek nechápe význam darovaného daru, ťažko ho využije a bude z neho mať len malú radosť.

Vieme, že Duch Svätý bol Cirkvi daný na Turíce. Vieme, že sa dáva stále… aj nám. A práve na Márii vidíme, čo znamená prijať Ducha Svätého. Je s apoštolmi vo večeradle pred Letnicami a modlí sa s nimi pred zoslaním Ducha. Ale Mária je aj tá, ktorá už zakúsila plodnosť daru Ducha - Ježišova matka, zatienená Duchom, plná milosti… Mária, obraz Cirkvi… Cirkev, naplnená Duchom, je plodná a dáva svetu Krista v jeho uzdravujúcej a zachraňujúcej moci: Cirkev, podobná Panne Márii. To znamená chudobnú Cirkev, panenskú Cirkev, ktorá nemá za manželov mocnosti tohto sveta, Cirkev, ktorá sa spolieha len na Boží dar.

Cirkev, ktorá túži po Duchu, by mala vidieť Máriu vo svojom strede. A tak dnes my, ktorí túžime po čoraz väčšom dare Božieho Ducha, máme vidieť Máriu uprostred nás. Panna Mária, uč nás vždy chudobe, v ktorej nám Boh môže dávať svoje dary. Bola si chudobné, jednoduché nazaretské dievča. Pomôž nám pochopiť, že nie sme osamelí ako chudobní ľudia, aby sme mohli prijímať Božie dary.

Zoslanie Ducha Svätého

Svätý Jozef, ženích preblahoslavenej Panny Márie, bol Bohom vyvolený za pestúna svojho jednorodeného Syna, za hlavu, živiteľa a strážcu Svätej rodiny. O svätom Jozefovi vieme veľmi málo, a to iba zo Svätého písma.Jeho život a úloha v dejinách spásy sú fascinujúce a plné inšpirácie. Radi by sme vedeli čo najviac o jeho živote, no nemáme poruke dosť údajov, ktoré by nám umožnili zostaviť jeho úplný životopis. To, čo vieme, nachádzame takmer všetko v prvých kapitolách Matúšovho a Lukášovho evanjelia.Poďme sa ponoriť do histórie svadby svätého Jozefa a Panny Márie, ich života a odkazu.

Pôvod a život svätého Jozefa

Svätý Jozef pochádzal z Dávidovho rodu, čo znamená, že z rodu kráľa Dávida, ktorého otec býval v Betleheme. Tu sa zaiste narodil aj Jozef. Hoci pochádzal z kráľovského rodu, bol veľmi chudobný a presťahoval sa do Nazaretu kvôli práci, kde pracoval ako tesár.V Nazarete sa zasnúbil s dievčaťom menom Mária.

Nevieme, koľko rokov mal Jozef, keď sa zasnúbil. Svätí otcovia tvrdia, že už bol v pokročilom veku. Mnohé obrazy predstavujú Jozefa ako starého muža pri mladej Márii, ale bez vážneho opodstatnenia. Skôr sa dá predpokladať, že Jozef bol pri zasnúbení mladý muž, vekovo primeraný snúbenici a schopný zvládnuť náročné úlohy, ktoré mu určila Božia prozreteľnosť.

Zásnuby a Zvestovanie

Sväté písmo hovorí, že Panna Mária bola už zasnúbená s Jozefom, keď jej archanjel Gabriel zvestoval, že sa stane Božou matkou. Tajomstvo Božieho Syna však malo zostať pred ľuďmi skryté. Sprvoti o ňom nevedel ani Jozef.Keďže Jozef bol človek spravodlivý, nechcel Máriu vystaviť potupe, preto zamýšľal ju potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí Syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Jozef urobil, ako mu prikázal anjel.Česť a dobré mená Márie a Ježiša sa zachránili. Okrem toho Ježiš aj Mária potrebovali živiteľa a ochrancu. A tak sa konala skromná svadba, po ktorej Jozef prijal Máriu do svojho domu.

Zvestovanie Panne Márii

Cesta do Betlehema a narodenie Ježiša

V evanjeliu sa Jozef potom ešte spomína, ako šiel na základe rímskeho vládneho nariadenia o sčítaní ľudu s Máriou do Betlehema, odkiaľ pochádzal jeho rod, dať sa zapísať. A vtedy sa v tomto meste narodil Ježiš Kristus, ako predpovedali proroci.Najslávnejší Dávidov potomok a Spasiteľ sveta sa musel narodiť v jaskynnom útulku pre zvieratá, ako my hovoríme - v maštali. Obrazy Kristovho narodenia obyčajne predstavujú Jozefa, ako sa spokojne opiera o palicu a pozerá sa na malého Ježiška. V skutočnosti však Jozef sotva mohol postávať, ak chcel v núdzových podmienkach zaistiť všetko potrebné novonarodeniatku a jeho matke.

Útek do Egypta a návrat do Nazaretu

Na ôsmy deň po narodení Ježiša sa konala jeho obriezka a po štyridsiatich dňoch jeho obetovanie v Jeruzalemskom chráme. Vždy Jozef vystupoval ako hlava rodiny. Svätá rodina sa z Jeruzalemského mesta vrátila do Betlehema.V plánoch Božej prozreteľnosti sa tam mali zdržať dovtedy, kým sa Ježišovi neprídu pokloniť mudrci z východu. Po ich odchode sa Jozefovi zjavil Pánov anjel a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zabil.“ On to všetko urobil.Musela to byť pre nich ťažká a nebezpečná cesta. Po Herodesovej smrti sa anjel Jozefovi prihovára znova: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.“ Tí, čo striehli na dieťa, už pomreli. Jozef sa vrátil do Galilejského kraja a usadil sa v meste Nazaret, aby sa splnilo - „bude sa volať Nazaretský.“Pobyt Svätej rodiny v Egypte mohol trvať polroka až dva. Ich návrat do Jeruzalema nebol nápadný.

Ďalej sa vo Svätom písme spomína Jozef iba raz, keď bol Ježiš dvanásťročný a celá rodina odišla do Jeruzalema na slávnosti, kde sa im Ježiš stratil a našlo ho až na tretí deň. Potom s nimi išiel domov a bol poslušný.Potom už evanjeliá Jozefa viac nespomínajú. Zo spomenutých náznakov sa dá usudzovať, že zomrel už v období Ježišovej plnej dospelosti, ale isto ešte pred jeho verejným vystúpením. Jeho smrť bola svätá, veď verne plnil povinnosti, ktoré mu boli Bohom zverené. Smelo môžeme povedať, že jeho smrť v prítomnosti Ježiša a Márie bola skôr šťastným prechodom z časnosti do večnosti. Preto ho vzývame aj ako patróna dobrej smrti.

Úcta k svätému Jozefovi

Podľa cirkevnej tradície sa Jozef zaraďuje medzi najväčších svätcov. Pomáha nám vo všetkých potrebách. Pán nám chce bez pochyby ukázať, že v nebi uslyší všetky prosby toho, kto ho na Zemi poslúchal. Blahoželám všetkým nositeľom tohto krásneho mena k tomu, že majú mocného patróna.

Poznáme ho ako muža spravodlivého, ktorý starostlivo počúva Boží hlas a koná neodkladne, čo mu vnuká Duch Svätý, a to bez strachu a obavy, kde my ľudia tak často zlyháme. V celej svojej podstate je veľmi skromný a utiahnutý a bez toho, aby sa pýtal prečo, poslúcha na každý pokyn z neba. Pod Jozefovým vedením Ježiš rastie v zrelého muža. Uprostred rodiny ho učí hodnotám rodinného života a živeniu sa z práce vlastných rúk.Nás učí pravému duchu spoločenstva a pripravenosti tohto ducha neustále obnovovať. Je našim pomocníkom v každej potrebe.

Život svätého Jozefa je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú vernosť, poslušnosť a lásku v každodennom živote.

tags: #panna #maria #duch #svaty #a #roeiny