V prvých januárových dňoch si pripomíname život a dielo viacerých svätých a blahoslavených. Ich príbehy sú inšpiráciou a povzbudením pre nás všetkých.
Blahoslavená Štefánia Quinzani
Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. Jej úctu, ktorá bola od nepamäti, potvrdil pápež Benedikt XIV. dňa 14. decembra 1740.
Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi.
Svätý Rajmund z Penafortu
Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie. Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234). Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska.
V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to ako misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto povzbudzoval misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII. poklesky všetky.
Brat Rajmund z Penafortu, pôvodom Katalánec a v poradí tretí magister Rehole kazateľov, sa stal slávnym za pontifikátu pápeža Gregora IX. Keď prijal posvätné rehoľné rúcho, pre jeho múdrosť, vedomosti a svätý život vzal si ho za spoločníka kardinál Ján z Abbavilla, legát v Španielsku. Po návrate do pápežskej kúrie stal sa najdôvernejším radcom a tajomníkom pápeža Gregora IX., jeho kaplánom a penitenciárom a „vykonávateľom žiadostí chudobných“.
Lež ako bol mužom svätého života a rehoľníkom, tak sväto a rozumne sa správal aj v pápežskej kúrii: vo všetkom zachovával rehoľnú pokoru a všestrannú dôstojnosť. Pápež si všímal jeho svätý život a chcel ho povýšiť na arcibiskupa. Keď horko-ťažko dostal od pápeža povolenie, odišiel z rímskej kúrie. Keď aj v konvente v Barcelone viedol takrečeno anjelský život, zvolili ho za Magistra rehole; ťažko sa dal naviesť, aby voľbu prijal.
Zostavil Summu - zbierku prípadov, so zameraním na záchranu duší, ktorá bola pre celú Cirkev nanajvýš potrebná. Jeho pričinením vyšli aj naše Konštitúcie v náležitej forme a v presných oddeleniach a tituloch, ako sú aj dnes, a ktoré predtým boli povrchne usporiadané. Keď dva roky viedol rehoľu, zbadal, že mu už sily nestačia na konanie všetkých povinností; preto na jeho dôrazné naliehanie definítori, zídení v Bologni, dali súhlas na jeho odchod z úradu. Čoskoro potom sa vrátil do svojej provincie. A ako v živote tak aj pri smrti sa obdivuhodne skvel; zomrel v konvente v Barcelone.
Postavený na čelo celej Rehole slovom a životom žiaril bratom ako verný obraz mravnosti. Bol im príkladom dobrých skutkov. Nepovyšoval sa nad bratov, lež bol medzi nimi ako jeden z nich.
Ant. na Benediktus: Zajatcov vyslobodil z rúk nepriateľov a hriešnikov odviedol z cesty hriechu, aby vykročili na cestu pokoja.
Všemohúci a láskavý Otče, na príkladnom živote a učenosti svätého Rajmunda si dal najavo, že naplnením zákona je láska.
Ant. na Magnifikat: Lúčmi svojej náuky svietil tým, čo sedeli v tmách hriechu: a žiarou svojej lásky vyslobodil spútaných biedou a železom.
Blahoslavený Gundislav
Bl. Gundislav sa narodil koncom XII. storočia v Tagilde v Portugalsku. Zo začiatku bol farárom, potom štrnásť rokov putoval a navštevoval svätyne vo Svätej zemi a v Ríme. Keď ho po návrate domov privítali s vyhrážkami a palicami, začal viesť pustovnícky život. Napokon vstúpil do Rehole kazateľov. Po ukončení noviciátu dostal súhlas k tomu, aby sa v sprievode iného brata vrátil na staré pustovnícke miesto v Amarante. Ďalšie roky života vyplnil rozjímaním o nebeských veciach a kázaním evanjelia okolitým ľuďom. Dôraz kládol na asketické cvičenia. Zomrel v Amarante asi v roku 1259. Pápež Klement X. schválil jeho úctu 10. júla 1671.
Milosrdný Bože, ty si roznietil myseľ blahoslaveného Gundislava obdivuhodnou láskou k tvojmu menu a doprial si mu, aby ti mohol slúžiť v samote. Prosíme ťa, na jeho orodovanie dopraj aj nám, aby sme pod vedením toho istého Ducha stále rozjímali o tebe a s radosťou usilovne konali to, čo je tebe milé.
Blahoslavená Anna Monteagudo Ponce de León
Po roku strávenom v kruhu svojej rodiny proti vôli svojich rodičov sa vracia naspäť do kláštora, kde v roku 1618 vstupuje do noviciátu pod menom Anna od Anjelov. V kláštore vykonávala službu kostolníčky (do roku 1632), úrad predstavenej noviciek (do roku 1645) a predstavenej kláštora (do roku 1647). Vždy bola vzorom dokonalej modlitby, milosrdnej lásky v kláštore ako aj mimo kláštora. Ochotná vždy poradiť, bola naplnená misionárskym nadšením a milosrdenstvom voči dušiam v očistci. Rehoľnú disciplínu udržiavala s vytrvalosťou, príkladnosťou, zrelosťou a vyrovnanosťou. Po desiatich rokoch paralytického onemocnenia a po následnom oslepnutí zomiera 10. januára 1686 vo veku osemdesiatštyri rokov. Už počas svojho života sa tešila povesti svätosti. Za blahoslavenú ju 2. februára 1985 vyhlásil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Peru.
Dobrotivý Bože, ty si vo svojej dobrote dal blahoslavenej panne Anne dar vnútornej modlitby, ducha pokánia a neustávajúcej lásky k blížnym; na jej príhovor nám dopraj, aby sme ťa podľa jej príkladu mohli chváliť a oslavovať a v znameniach našej doby spoznávali tvoju vôľu.
Blahoslavený Bernard zo Sicílie
Bl. Bernard, vlastným menom Anton, sa narodil vo vznešenej rodine roku 1430 v Katánii na Sicílii. Mladosť premárnil. Keď sa však v súboji ťažko poranil, odpovedal na volanie Božej milosti a v roku 1452 vstúpil k bratom kazateľom. Vo veľkej láske chcel slúžiť len Bohu, aby sa podobal ukrižovanému Kristovi, ktorého umučenie uctieval. Vynikal prejavmi milosrdnej lásky voči blížnym, najmä k núdznym a nemocným. Z tohto dôvodu prijal pomoc urodzených spoluobčanov a postavil veľký špitál, ktorý stojí dodnes. Pokiaľ žil, múdro ho spravoval. Keď dostal príkaz, aby obnovil rehoľný život, celý sa venoval tomuto dielu. Horlivo kázal a mnohých spoluobčanov priviedol k Bohu. Zomrel v Katánii 11. januára 1487. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 8. marca 1825.
Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bernarda priviedol na cestu pokánia a evanjeliovej dokonalosti. Dopraj i nám, prosíme, aby sme na jeho orodovanie a podľa jeho príkladu oplakávali svoje hriechy a obracali sa k tebe s čistým srdcom.
Svätá Margita Uhorská
Obdivuhodne rýchlo kráčala k vrcholu dokonalosti a celkom sa odovzdala ukrižovanému Kristovi. Horlivo sa venovala rehoľnému odriekavému životu a skutkom milosrdenstva. S nadšením za obnovu pokoja a s neoblomnou statočnosťou pri odhaľovaní nespravodlivosti spájala dojemnú nežnosť voči sestrám, ktorým túžila preukazovať tie najnižšie služby. Obdivuhodnou láskou horela k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Vynikala úctou k Duchu Svätému a blahoslavenej Panne Márii, seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu od tatárskych nájazdov. Zomrela dňa 18. januára 1270 a pápež Pius XII. ju zaradil do počtu svätých dňa 19. novembra 1943. Jej telesné pozostatky sa v XVII. storočí stratili.
[Margita pochádzala z kráľovského rodu Arpádovcov v bývalom Uhorsku. Margita sa narodila zbožným rodičom: uhorskému kráľovi Belovi IV. a jeho manželke kráľovnej Márii Laskarisovej. Rodičia ešte pred narodením dieťaťa zasvätili ju Bohu, ak to bude dcéra, ako zmiernu obetu za oslobodenie kráľovstva a svoju záchranu. Ich prosby a sľuby sa splnili. Margita sa tu stala úprimnou a oddanou žiačkou kríža, a na kráľovský domov celkom zabudla. Učenlivosťou a poslušnosťou tak vynikala, že ju mníšky zahŕňali najnežnejšou láskou.
Preto jej kráľovský otec, aby získal istejšiu a účinnejšiu pomoc pre seba a svoje kráľovstvo, postavil na Dunajskom ostrove kláštor ku cti preblahoslavenej Panny Márie. Potom, čo odmietla ponúkaný manželský zväzok s istým počestným poľským kniežaťom, zložila ako dvanásťročná slávnostné sľuby pred ctihodným Magistrom rehole Humbertom. Keď však ešte aj český kráľ vážne ju o to požiadal, rozhodla sa verejne sa zasnúbiť s Kristom, aby takto svoj sľub daný božskému Ženíchovi s vypätím všetkých síl si uchovala nenarušený, aby sa vyhla takejto a hocakej inej príležitosti nevhodného nátlaku na uzavretie manželstva.
Keď sa takto zasvätila Ženíchovi panien, zrieknutím sa sveta a seba a telesným sebatrýznením odhodlane sa usilovala napodobiť samého Kráľa mučeníkov. Vždy sa obliekala do najhorších šiat, odmietla všetky hodnosti, túžila a tešilo ju, keď mohla zametať v dome, odstraňovať špinu a čistiť, pripravovať jedlo a často aj nosiť ťažké bremená. Pri rozjímaní o tajomstve utrpenia vzlykala a horela túžbou po mučeníctve. Pred Ježišom Kristom, skrytým v závoji Eucharistie, alebo zobrazenom na kríži, ochotnejšie otvárala svoje srdce, a kdekoľvek a takmer bez prerušenia sa modlila.
Aby tíšila hnev všemohúceho Boha a získala svojmu národu Božiu náklonnosť, „sama hojnejšie plakala a svoje telo pôstom trýznila. Na tele nosila cilícium (odev kajúcnikov), akoby oplakávala hriechy všetkých, čo sa tak nepriateľsky stavajú proti Bohu. Keď Margite bolo po tretí raz ponúknuté manželstvo, ihneď ho odmietla a úprimne povedala, že si chce svoje panenstvo uchovať pre Pána Ježiša Krista. Všetkým sa stala všetko a nebolo badať, že je kráľovská dcéra. V láske a pokore nezaostávala za žiadnou sestrou.
Tabuľka so životopisnými údajmi
| Meno | Dátum narodenia | Dátum úmrtia | Pôsobisko |
|---|---|---|---|
| Štefánia Quinzani | 7. september 1457 | 2. január 1530 | Orzinuovi, Soncini |
| Rajmund z Penafortu | cca 1175 | 6. január 1275 | Penaforte, Barcelona |
| Gundislav | koniec XII. storočia | cca 1259 | Tagilde, Amarante |
| Anna Monteagudo Ponce de León | 26. júl 1602 | 10. január 1686 | Arequipa |
| Bernard zo Sicílie | 1430 | 11. január 1487 | Katánia |
| Margita Uhorská | 1242 | 18. január 1270 | Veszprém, Budín |
Nech sú nám príkladom vo viere a láske k Bohu a blížnym!