Prvé písomné záznamy o ivanskej farnosti sú v cirkevných listinách z roku 1324, kde sa spomína ako „ležiaca pri kráľovskej ceste“. Zmienky o kostole sú v listine z roku 1337 vystavenej v Győri a pojednávajúcej o vlastníctve pozemkov Bratislavskej kapituly.
Ďalšie informácie o existencii fary v obci Iványi sú z roku 1397, v neskorších vizitáciách a napokon aj v listine z roku 1727 bola znovu vybudovaná fara a opravený kostol. Definitívne obnovenie farnosti možno s určitosťou datovať do roku 1729, keď bola založená a odvtedy nepretržite písaná matrika, z ktorej sa dozvedáme aj mená kňazov pôsobiacich vo farnosti.
Panoráma Nitry
Kňazi a osobnosti farnosti
Medzi kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patria:
- Farár Daško Jozef, Mons., ICLic.
- Kaplán Vnuk Jaroslav, Mgr.
- V kolégiu piaristov: Gendiar Juraj, SchP (k r. 2002)
Predchodcovia - farári:
- 1781 - farár Bartakovič Jozef Benedikt
- k 12. 10. 1891 - Nécsey Andrej
- k r. 1993 - Kyselica Jozef, SJ
- k 1. 11. 1996 - Lieskovský Kamil
Kapláni:
- 1936 - (1940) - Családy Andrej, ThDr.
- k 13. 6. 1942 - Beňuška Pavol, ThDr.
- 1982 - (1983) - Stanček Ľubomír, CM
- k r. 1993 - Valašík Marián, SJ, Buček Ľudovít, SJ
Ostatní:
- medzi r. 1776 - 1794 - Alber Ján Nepomuk, SchP, profesor na gymnáziu a prednášajúci rehoľným bohoslovcom východné jazyky a cirkevné dejiny
- 25. 9. 1832 - maturita na gymnáziu Polák Eduard Jozef
- 1838 - štúdium Polák Eduard Jozef
- 1845 - Polák Ján Jozef, OschP
- 1892 - (1897) - Polák Ján Jozef, OschP
- k r. 1993 - správca kostola piaristov Čelovský Jozef, SchP, Mgr.
- k r. 1947 - Murín Ivan, profesor teológie
- k 1. 11. 1996 - Mišura Dalibor
Rodáci: Huszóczy Štefan (narodený 15. 8. 1816), Procháska Otakar (10. 10. 1858), Brogyányi Andrej (narodený 20. 9. 1873), Travenec Boris (31. 3. 1921).
Hroby kňazov: Häring Jozef, CM (zomrel 12. 2. 1955).
Obyvateľstvo: k r. 1993 (vrátane farnosti Kalvária, k r. 2000 vyčlenenej): 46 000, 27 000 rím.
Filiálky a zmeny v územnej správe
Susedná obec Farná mala svoju vlastnú farnosť, ktorá sa po zániku kostola spojila s ivanskou. V roku 1946 bola do ivanskej farnosti ako filiálka pričlenená aj susedná obec Gešajov, predtým vyčlenená z farnosti Tomášov.
Vznik obce, dnes pomenovanej Zálesie, sa datuje od roku 1923, keď sa tam na pôdu vyčlenenú z bývalého Aponiho veľkostatku prisťahovali prví obyvatelia, ktorí v roku 1932 dokončili výstavbu kaplnky. Posvätil ju 20. mája 1932 farár Dr. Mokoš a zasvätená je sv. Trojici. Na sviatok Najsvätejšej Trojice sa v nej každoročne koná slávnostná svätá omša.
Časť Lužianky - Kajsa bola filiálkou farnosti Nitra - Dolné mesto až do 1. apríla 1940. V roku 1976 - 1992 bola mestskou časťou aj Ivanka pri Nitre (dnes: samostatná obec aj farnosť v dekanáte Močenok), v r. 1976 - 1993 boli mestskou časťou aj Lužianky.
Matriky a kroniky
Prvá matrika bola v našej farnosti „založená dňa 22. mája 1729 od patróna kostola Adama Németyho, zástupcu zemepána Jozefa Maholániho a správcu eberhardských majetkov“.
Prvú cirkevnú kroniku začal písať farár Jozef Ferenci. V jej úvode čítame: „kronika farnosti Iványi, začatá v mesiaci júl 1868, avšak spomínajúca súčasne aj tie veci, ktoré sú známe zo starších čias“.
Kroniku udalostí vo farnosti v rokoch 1945-1984 spísal z poverenia farára Júliusa Tassáriho Andrej Legrády, ktorý na to použil farský archív, vlastné spomienky, ako aj spomienky iných farníkov. Po ňom prevzal písanie cirkevnej kroniky Rudolf Boušek. Od r.
Cirkevný život a udalosti
V 16. storočí bola naša obec väčšinou obývaná kalvínmi. Až v r. 1671 krajinský snem v Šoproni ponechal kalvínom v tejto oblasti len dve tzv. artikulárne miesta - Recu a Pusté Úľany, kde mohli vysluhovať bohoslužby. Vtedy prešiel kostol v Ivanke zase do rúk katolíkov a ostal v nich už natrvalo.
Veľmi zaujímavé sú záznamy o zakladaní farskej vinice. Starší Ivančania si pamätajú, že na Malých a Veľkých Dombaloch (chotár po pravej strane cesty v smere do Bernolákova), boli roky vysadené vinice, ktoré zlikvidovali pri neopodstatnenom sceľovaní pozemkov v 60-tych rokoch minulého storočia.
Birmovka je vo farnosti veľkou udalosťou. V minulosti bola vysluhovaná v r. 1870, aby zvýšila slávnostný ráz storočného jubilea kostola. Sviatosť birmovania prijalo vtedy až 1414 birmovancov a vykonal ju biskup Jozef Szabó.
Slávenie primičnej svätej omše po vysvätení novokňaza je pre farnosť veľkou udalosťou. Najstarší záznam o primíciách v Ivanke pochádza z r. 1887.
Dlhých 59 rokov čakala naša farnosť na ďalšiu primičnú slávnosť. 20. júna 1999 slúžil pri kaplnke sv. Rozálie primičnú sv. omšu ivanský farník Blažej Čaputa, ktorý bol vysvätený za kňaza 12. júna 1999 v Konkatedrále sv. Martina v Bratislave.
Zatiaľ posledné primície v obci sa konali na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 2007. Primičnú sv. omšu celebroval ivanský farník diakon Ján Polák, ktorý prijal sviatosť kňazstva 1. júla 2007 v Katedrálnom chráme sv.
Úcta k svätému Júliusovi v Janíkovciach
Úcta k svätému Júliusovi v Janíkovciach sa začala písať v 18. storočí, kedy vtedajší pán farár a neskorší kanonik spišskej kapituly Andrej Rabček (Rabcsek) zaobstaral pre Farský kostol svätých Petra a Pavla od rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie relikviu sv. Júliusa mučeníka.
Keďže úcta k tomuto svätcovi rástla aj u ďalších veriacich, sa Andrej Rabček rozhodol založiť Bratstvo svätého Júliusa a svätej Anny. Cieľom Rabčekovho Bratstva bolo prehĺbiť vieru, zdokonaliť mravy, zvýšiť účasť na bohoslužbách, pomáhať blížnym v telesnej a v duchovnej núdzi, hlavne pomáhať chorým, v náboženstve a v kresťanských mravoch zaostalým.
Počet členov sa nedá zistiť. Rabček vo svojich zápiskoch do roku 1760 okrem Janíkoviec spomína aj tieto farnosti, kde boli zriadené odbočky Bratstva: Nitra, Pohranice, Kolíňany, Gýmeš, Veľké Chyndice, Veľký Cetín, Branč, Veľký Kýr, Ivanka pri Nitre, Komjatice, Šurany, Nové Zámky, Tvrdošovce, Vráble.
Dnes na túto úctu upozorňuje už len barokový kalich, ktorý bol darovaný pre potreby bratstva. Andrej Rabček napísal Pamätnú knihu, v ktorej opisuje celú históriu úcty ako aj bratstva. Napísal aj hymnus spolu a s novénou k tomuto svätcovi.
V posledných rokoch sa povedomie o sv. Júliusovi znova rozšírilo a 3. decembra 2022 sa konala púť z Janíkoviec do Viedne, kedy sa po stáročiach janíkovčania opäť modlili a vzdávali úctu ostatkom tohto veľkého svätca a mučeníka Júliusa.
Kostol v Ivanke pri Nitre./4K-30FPS/
Ekonomické zabezpečenie farnosti
Fary boli už od stredoveku samostatnými ekonomickými jednotkami, ktoré sa museli starať o svoje príjmy, potrebné na zabezpečenie prevádzky kostolov, cirkevných škôl, starobincov, bývanie a platy učiteľov, organistov a pod. Príjmom fár a farárov boli príjmy z vlastného majetku fary, príjmy od patrónov a dobrodincov, z daní a poplatkov.
Osobitnou kapitolou hospodárenia bolo vyberanie cirkevných desiatkov, ktoré má dlhú históriu. Stretávame sa s nimi už v dekrétoch kráľa Štefana I.
Ivanský kostol a farnosť mali štedrých patrónov. Ako sa dozvedáme zo záznamov, na stavbu terajšieho kostola (1770) poskytol Anton Grasalkovič všetok materiál, Michal Obrenovič dal v 19. storočí kostol zvýšiť a pristaviť k nemu vežu.
Hospodársku funkciu prestali fary plniť zoštátnením cirkevného majetku v r. 1948. Zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom s účinnosťou od 1. novembra 1949 sa zaviedol systém „slúžneho“ - duchovní začali dostávať platy od štátu.
Sviatosti a tradície
Sviatosť krstu mala veľký význam nielen pre samotného krstenca, ale aj pre jeho krstných rodičov, ktorí týmto aktom nadobudli výnimočné postavenie v príbuzenských vzťahoch.
Sobáš sa začínal zásnubami, t. j. súhlasom rodičov z obidvoch strán so sobášom a pokračoval tzv. ohláškami v kostole tri nedele za sebou, bezprostredne predchádzajúce termínu sobáša.