Pečovská Nová Ves je obec s bohatou históriou, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1248. Obec je bohatá na národné kultúrne pamiatky, medzi ktoré patrí aj kostol svätého Ondreja.
Kostol svätého Ondreja v Pečovskej Novej Vsi.
História obce Pečovská Nová Ves
Prvou písomnou zmienkou o obci Pečovská Nová Ves je darovacia listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1248. Už vtedy viedla obcou krajinská cesta, tiahnúca sa údolím Torysy na Poľsko.
V období Rakúsko-Uhorska obec postihlo veľké vysťahovalectvo a mnoho ľudí odišlo za prácou do Ameriky. Obec bola zatiahnutá aj do vojnových konfliktov. Počas vyhlásenia Slovenskej republiky rád v roku 1919 prišiel do obce obrnený vlak s vojenskou technikou. Počas druhej svetovej vojny na Kostolnej ulici bývali nemeckí vojaci. Dobré časy sa pre majiteľov kaštieľov skončili po znárodnení krátko po druhej svetovej vojne, kedy ich majetky zhabal štát.
V erbe obce je svätý Ondrej, ktorý drží v jednej ruke knihu a pri druhej je kríž v tvare písmena X, ako symbol jeho mučeníckej smrti. Z minulosti sa nezachovali žiadne symboly obce, preto erb je pomerne mladý, vznikol v spolupráci s heraldikmi až po zriadení obecných samospráv. Obci chýba aj historická publikácia, ktorú pripravuje zástupca starostu Stanislav Karabinoš a mala by vyjsť pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Kostol svätého Ondreja Apoštola
Kostol svätého Ondreja Apoštola je renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia. Terajší pôvodne renesančný kostol zasvätený sv. Ondrejovi, bol postavený v druhej polovici 16. storočia. Prvá zmienka o kostole sv. Ondreja Apoštola pochádza z roku 1334. Kostol však vyhorel a na jeho mieste bol postavený súčasný kostol v druhej polovici 16. storočia.
V roku 1700 vizitoval farnosť v Pečovskej Novej Vsi šarišský archidiakon Michal Sorger. V zápisnici z vizitácie zaznačil, že kostol mal titul sv. Ondreja, mal tri oltáre, štyri zvony vo veži a vežové hodiny. V roku 1712 bola stavba rozšírená o polkruhovo zakončené presbytérium, bočnú kaplnku a pripojením podvežia, ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode. Neskôr, v roku 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera.
Architektúra a interiér
Obe bočné kaplnky sú v jednej osi. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je preklenutý valenou klenbou a lunetami. V lodi sú tri polia pruskej klenby s medziklenbovýmí pásmi, ktoré dosadajú na rímsy vtiahnutých pilierov. Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne umiestnené oporné piliere a nárožnú rustiku siahajúcu to výšky kordónovej rímsy. Časť nad rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom. Veža je krytá barokovoklasicistikou prilbou zakončenou laternou. Po druhej svetovej vojne na ňu namontovali nové vežové hodiny, ktoré opravil miestny rodák A. Leščák.
Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy segmentový frontón. Na bočných lodiach priečelia výklenky s plastikami kráľov - svatým Štefanom a svätým Ladislavom. Nad bočným vchodom sa v rokokovej kartuši nachádza dosta s dvojitým erbom s latinským nápisom (v preklade: Najsvätejšiemu Pánu nášmu, Ježišovi Kristovi, jedinému Bohu vo Svätej trojici, venované roku Pána 1757).
Interiér kostola je plný vzácnych vecí. Príkladom môže byť freskovitá maľba sv. Ondreja, neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia s plastikami svätcov, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho z roku 1752, v ktorom nadstavci sa nachádza obraz Sedembolestnej Panny Márie a po bokoch plastiky sv. Jána evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa. Ďalší bočný oltár Panny Márie je približne rovnako riešený ako predošlý. V jeho nadstavci je obraz sv. Anny a po bokoch plastiky sv. Ondreja a Pavla. Môžeme tam nájsť aj ďalšie vzácne diela: rokokové oltáre sv. Spasiteľa pochádzajúci z 18. storočia alebo sv. Jána Nepomuckého, kamenná rokoková krsteľnica a hlavný obraz sv. Ondreja Apoštola pochádzajúci z roku 1874.
Oltáre v kostole sv. Ondreja
- Neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpovitých oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov, v nadstavci ktorého je iluzionistický reliéf svätej trojice v oblakoch, flankovaný adorojúcimi anjelmi.
- Bočný oltár Božského srdca Ježišovho datovaný do roku 1752 je z obdobia neskorého baroka: v jeho nadstavci sa nachádza aj obraz Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpami sú plastiky znázorňujúce svätého Jána Evanjelistu a svätého Jána Krstiteľa.
- Bočný oltár Panny Márie datovaný do roku 1757 má rovnaké riešenie ako predošlý. V nadstavci je obraz svätej Anny v dobovom odeve, po stranách medzi stĺpami sú plastiky apoštolov - svätého Pavla a Ondreja.
- Rokokový oltár svätého Spasiteľa z polovice 18. storočia má konkávne riešenú pilastrovú architektúru, preplnenú rokajovou výzdobou.
- Rokokový oltár svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia pochádza z dielne toho istého rezbára ako oltár Spasiteľa.
V chráme sa nachádza aj kamenná rokoková krstiteľnica z polovice 18. storočia a neskororenesančné stallum z polovice 17. storočia.
Pečovská Nová Ves v kinematografii
Do histórie slovenskej kinematografie sa zapísala aj obec Pečovská Nová Ves. Režisér Marko Škop si ju vybral na nakrúcanie niektorých scén filmu Eva Nová, ktorý Slovenská filmová a televízna akadémia navrhla na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied v kategórii cudzojazyčný film. V niektorých scénach filmu nominovaného na Oscara si zahrali aj domáci seniori a členovia cirkevného speváckeho zboru.
„Tvorcovia filmu hľadali dom, ktorý by bol ešte pôvodný, neprerobený. Takýto našli v našej obci na Kostolnej ulici. Jeho majiteľka bola ochotná dom sprístupniť na účely natáčania. Pre nás to bola veľká udalosť. Časť obyvateľov obce si vo filme aj zahrala ako komparz. Režisér filmu ich obsadil do scény pohrebu na cintoríne,“ uviedol pre TASR zástupca starostu Pečovskej Novej Vsi Slavomír Karabinoš.
Polovica filmu Eva Nová vznikla na Šariši, okrem Pečovskej Novej Vsi sa nakrúcalo aj v Lipanoch, Sabinove a Prešove. Vedenie obce, bez ohľadu na to, ako dopadne nominácia na Oscara, si chce udalosť nakrúcania filmu v obci pripomenúť tabuľou.