Karvaš pôsobil priamo ako dramaturg na Novej scéne ND v rokoch 1945 - 1948 a formoval vtedy nový a ambiciózny súbor. Vytvoril jednu z dôležitých etáp dejín moderného slovenského divadla na poliach dramaturgie, dramatiky i teórie divadla. Vnuk známeho maliara Dominika Skuteckého bol pre svoj odmietavý postoj k okupácii Československa vyškrtnutý z repertoárov divadiel.
Dej a postavy
Dráma sa odohráva na Štedrý deň roku 1944. Skúma postoje a vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny. Manželia Kubišovci sa vzorne starajú o svoju rodinu, dbajú na zvyky a tradície, no pod touto pokrievkou to vrie.
Hra sa odohráva v dome na okraji mesta, v povstaleckej oblasti koncom 2. svetovej vojny. Rodina je zhromaždená v izbe a chystá sa na štedrovečernú večeru. Čakanie si kráti dlhými rozhovormi - o vojne, o minulosti, o nemcoch, rusoch, o budúcej republike, demokracii atď.
Členovia rodiny Kubišovcov:
- Valentín Kubiš: Otec rodiny, ktorý sa tvári, že nechápe nič z toho, čo sa naokolo deje, a je presvedčený, že má ruky čisté.
- Vilma Kubišová: Matka, ktorá sa všemožne snaží udržať dojem kresťanskej rodiny.
- Marián Kubiš: Starší syn, gardista, vďaka ktorému rodina získala počas vojny veľa výhod.
- Ďurko Kubiš: Mladší syn, partizán, ktorého rodina skrýva.
- Angela: Dcéra, arizátorka, ktorá získala cukráreň po židovi.
- Paľo: Manžel Angely, ktorý sa tvári ako humanista a odporca vojny, ale opak je pravdou.
Najmladší syn je partizán, starší gardista, dcéra arizátorka. Pri štedrovečernom stole sedia s nacistom, nádejnou nevestou je komunistka. Situácia na fronte je čoraz neistejšia, blíži sa chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať. Z čoho sa budú spovedať na polnočnej omši?
K večeri sa pripojí aj nemecký poručík Brecker, ktorý je ubytovaný v ich dome. Rodina sa ho snaží oklamať, že Ďurko študuje v Bratislave. Neskôr, keď sa Ďurko zranený objaví doma, snažia sa ho ukryť.
Situácia na fronte je však čoraz neistejšia, je viac a viac zrejmé, že sa blíži chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať.
Konflikty a dilemy
V rodine panuje napätie a strach. Marián je presvedčený gardista a bojí sa o svoju „kariéru“. Ak by Ďurka Nemci v dome našli, ide všetkým aj o život, lebo za prechovávanie partizána je trest smrti. Matka sa rozhodne zájsť sa vyspovedať za farárom a požiadať ho o pomoc, či by nemohol Ďurka ukryť v kostole, no farár odmietne.
Do domu vtrhnú nemeckí vojaci, aby vykonali domovú prehliadku. Becker v poslednej chvíli zasiahne a Kubišovci si vydýchnu. Blíži sa polnoc a všetci sa chystajú do kostola na omšu. Becker sa rozhodne pritlačiť na farára, prikáže mu, aby pri polnočnej omši vyzval veriacich vydať partizána. Farár pod tlakom vyzradí Ďurkov úkryt. Rodičia, aby zachránili celú rodinu pred zastrelením, syna zaprú.
Morálne posolstvo
Hra so silným posolstvom napísal významný slovenský dramatik Peter Karvaš, rodák z Banskej Bystrice, ktorý ako účastník SNP zblízka spoznal hrdinstvá i tragédia druhej svetovej vojny. Dráma Polnočná omša je situovaná do pamätného roku 1944 a kladie zásadné otázky svedomiu a dobe.
Autor zobrazil malomeštiacku rodinu, ktorá sa stala nástrojom i obeťou nemeckých fašistických vojakov.
Ďalšie diela Petra Karvaša
Peter Karvaš bol literárne činný od roku 1937. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Pre nové vydania svoje práce často upravoval. Tak sa stalo, že niektoré jeho diela existujú vo viacerých textových variantoch.
Z jeho rozsiahleho diela sú známe napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí (1954), Čertovo kopýtko (1957) či Humoresky a iné kratochvíle (1984). Je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste (1979) či novely V hniezde (1981). Ťažisko jeho tvorby však tvorili rozhlasové a divadelné hry ako napríklad Hanibal pred bránami (1943), Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Jazva (1963), Absolútny zákaz (1969) a Súkromná oslava (1986).
Ďalšou oblasťou tvorivých záujmov Petra Karvaša bola divadelná veda. Na témy teórie drámy napísal viacero štúdií (Úvod do základných problémov divadla, Zamyšlení nad dramatem, Zamyšlení nad dramaturgií, Priestory v divadle a divadlo v priestore a iné). Závažné sú aj jeho teoretické práce o rozhlase a televízii, najmä diela Kapitolky o rozhlase (1948), Umenie drámy a fenomén televízie (1985), Rozhlasové umenie v epoche televízie (1992).