Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli, ktorých predkovia nazývali apoštolskými kniežatami. Pravidelne sa spájajú a spoločne ich uctievajú. Historicky tu môže byť základ ich spoločnej úcty, ktorá im prisudzuje výnimočné postavenie v apoštolskom zbore a v prvotnej Cirkvi.
Povolanie apoštolov Petra a Ondreja.
Svätý Peter
Peter, brat apoštola Andreja, sa volal pôvodným menom Šimon. Pochádzal z galilejského mestečka Betsaida a bol rybárom. V čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Jeho žena sa v evanjeliách nikdy nespomína, no zásah evanjelia vyvoláva dojem, že Petrova žena v tom čase už asi nežila.
Stretnutie s Ježišom
Stretnutie Šimona-Petra s Ježišom sa udialo pri Genezaretskom jazere. Šimonova loďka mohla pojať ledva polovičku chytených rýb. Po úlovku, Šimon už nemohol zadržať v sebe vnútorné napätie a pohnutie. Petrovo priznanie vlastnej nízkosti malo však opačný účinok. Ježiš ho povolal, aby získavať nesmrteľné duše pre nebeské kráľovstvo.
Ježiš dal Šimonovi nové meno - Peter (po latinsky Petrus, po slovensky Peter). Peter je skala, na ktorej Ježiš postaví svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Ježiš Kristus povedal Petrovi: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18).
Petrove silné a slabé stránky
Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti. V 22. kapitole Lukášovho evanjelia je zaznamenaná pomoc, ktorá bude sprevádzať jeho poslanie: "Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vypýtal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 31-32).
Peter hovorí a koná v mene ostatných apoštolov. Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti, preto aj zaplatil peniazom daň za neho i za seba.
Pokánie svätého Petra.
Petrovo pôsobenie v prvotnej Cirkvi
Skutky apoštolov sa venujú Petrovi predovšetkým v prvej časti, v ktorej hovoria o počiatkoch Cirkvi. Peter káže zástupom na Turíce v prvej verejnej kázni-katechéze, uzdravuje chromého od narodenia a robí iné zázraky. V piatej kapitole Skutkov sa píše: "Ešte i chorých vynášali na ulice...".
Kam odišiel Peter z Jeruzalema, to Skutky apoštolov neprezrádzajú. Apoštoli Peter i Pavol pôsobili v Ríme. O Petrovom pôsobení v Ríme nemáme priame doklady v biblických spisoch, okrem prvého Petrovho listu, kde apoštol hovorí: "Pozdravuje vás z Babylonu (vaša) spoluvyvolená a môj syn Marek." (1 Pt 5,13.) Menom Babylon sa tu označuje cisársky Rím podobne ako v Apokalypse apoštola Jána.
Smrť a odkaz svätého Petra
Rok Petrovej smrti je ohľadne dosť jasné a jednoznačné. Peter zomrel spolu s apoštolom Pavlom roku 67. Nariadil to ukrutný cisár Nero po požiari mesta Ríma. Petra pochovali na pohrebisku na východnom úpätí vatikánskeho pahorku. Cisár Konštantín Veľký postavil po roku 320 mohutnú baziliku nad jeho hrobom. Bazilika sv. Petra, ako ju poznáme dnes, trvala od r. 1506 do r. 1626.
Svätý Pavol
Pavol je apoštol pohanských národov a kultúram. Bol to Izraelita z Benjamínovho rodu a pôvodne sa volal Šavol. Narodil sa v Tarze (dnešnom Turecku). Bol vychovaný v meste s rímskym právom a gréckou kultúrou. To všetko však neoslabilo jeho židovské cítenie. Bol farizejom, teda príslušníkom nábožensko-politickej strany, ktorá sa snažila o dôsledné zachovávanie Mojžišovho zákona.
Obrátenie svätého Pavla.
Obrátenie a apoštolská činnosť
Prvá skúška prišla hneď po obrátení v Damasku. Pavol ohlasuje Ježiša a dokazuje o ňom, že je Božím Synom a sľúbeným Mesiášom. V Jeruzaleme bol Pavol dva týždne Petrovým hosťom. Pavlova horlivosť sa prejavovala nielen medzi Židmi, ale aj medzi pohanmi. S úspechom sa venoval blahozvesti medzi pohanskými národmi.
Zázraky, uzdravenia, stigmy, proroctvá a životné posolstvo – sv. Pátra Pia
Pavol uskutočnil v rokoch 45-58 tri rozsiahle apoštolské cesty. Precestoval rozsiahle územia Malej Ázie, Grécku a ostrovoch v Egejskom mori. Bol nekompromisným obhajcom prijímania pohanov do Cirkvi bez toho, žeby sa predtým museli stať židmi. Pavol rečnil na slávnom aténskom zhromaždisku - areopágu.
Podľa istých náznakov sa pripúšťa možnosť, že Pavol zašiel až do Španielska. Neskôr Pavla znova zaistili a uvrhli ho do väzenia v Ríme. Druhom liste Timotejovi Pavol predvída svoju blízku násilnú smrť.
Smrť a odkaz svätého Pavla
Sv. Pavla pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste. Konštantín Veľký postavil nad jeho hrobom menšiu baziliku. Valentinián II. pokračovali jeho nástupcovia v spolupráci s pápežom Siriciom (384-399). Baziliku postupne bohato vyzdobili a ohradili ochranným múrom. Baziliku sv. Pavla ťažko poškodil požiar v 19. storočí, roku 1823. No pápež Lev XII. ju dal obnoviť v pôvodnej kráse a veľkoleposti.
Posolstvo svätých Petra a Pavla pre dnešok
Svätí Peter a Pavol nám ukazujú cestu, ako nasledovať Krista a šíriť jeho posolstvo. Ich životy sú svedectvom o tom, že aj napriek slabostiam a zlyhaniam môže človek dosiahnuť svätosť a stať sa nástrojom Božieho kráľovstva.
| Apoštol | Pôvodné meno | Povolanie | Miesto pôsobenia | Dátum úmrtia |
|---|---|---|---|---|
| Svätý Peter | Šimon | Rybár | Jeruzalem, Rím | 67 po Kr. |
| Svätý Pavol | Šavol | Farizej | Malá Ázia, Grécko, Rím | 67 po Kr. |
Ježiš Kristus svoju Cirkev ustanovil postupne. Najprv ju ohlasoval a pripravoval. Na kríži jej dal život - zrodila sa z jeho otvoreného boku. Po svojom zmŕtvychvstaní ustanovil svätého Petra apoštola za jej viditeľnú hlavu. Na Turíce, keď boli pokrstení prví kresťania sa zrodilo telo Cirkvi. Cirkev bude na zemi až do skončenia sveta. Ježiš založením Cirkvi splnil prísľub o príchode Božieho kráľovstva na zem.
Podľa Kristovho príkazu je Cirkev veľkým rodinným spoločenstvom. V nej všetci spolu nažívame ako bratia a sestry.
Svätý Otec je viditeľný znak jednoty celého Božieho ľudu. Všetky miestne cirkvi, ktoré sú s ním zjednotené, tvoria všeobecnú - katolícku Cirkev. Náboženská pospolitosť, ktorá ho neuznáva, nie je Kristova Cirkev. Svätý Ambróz napísa1: „Kde je Peter, tam je Cirkev!“