Nachádzame sa na zvláštnom a vzácnom mieste Petržalky, ktoré odkazuje na čas, kedy tu ešte žiadne sídlisko nestálo. Bolo to pred 210 rokmi. V Petržalke tých čias, teda v Engerau či Ligetfalu stál vtedy už takmer storočie kostol. Obyvatelia boli prevažne katolíci, žili tu aj evanjelici augsburského vyznania. Už András Vályi svedčí v druhej polovici 18. storočia, že tu pôsobil kaplán a bol tu kostol zasvätený svätému Jánovi.
V januári 1809 Bratislavu a predovšetkým Petržalku vtedy postihla najväčšia známa ľadová povodeň. Pravý breh Dunaja voda zaplavila natoľko, že nad jej hladinou zostali vyčnievať iba veža kostola a strechy niekoľkých miestnych domov. Podľa súdobých prameňov si živelná pohroma vyžiadala životy dvoch obyvateliek Petržalky, ktoré sa nepodarilo včas prepraviť na mestský breh. Miestni obyvatelia našli po svojom návrate v Petržalke všetko spustošené. Iba približne päť domov s pevnými základmi, beztak vážne poškodených, naznačovalo, že na tomto mieste krátko predtým stála obec.
Keď voda celkom opadla, obyvatelia Petržalky začali s odstraňovaním škôd. Pri odpratávaní množstva predmetov, ktoré povodeň priplavila, bol v Starom háji nájdený drevený kríž. Bol zakliesnený medzi stromami a vedľa neho ležal mariánsky obraz. Obyvatelia, ktorí kríž našli, si zaumienili uverejniť o tom oznam v novinách, aby bolo možné vrátiť kríž jeho majiteľovi. Snaha však bola márna, nik sa neprihlásil. Preto sa rozhodli nechať kríž obnoviť, slávnostne ho vysvätiť a vztýčiť na mieste, kde bol objavený.
Pôvodný drevený kríž v priebehu nasledujúcich desaťročí výrazne poznačil zub času. V roku 1844 sa preto členovia Streleckého spolku bratislavských mešťanov rozhodli nahradiť ho novým krížom s vyobrazením Ježiša Krista. Nový kríž vysvätil farár Kremlicska. Z jeho prejavu sa zachovali nasledujúce slová: „Odovzdávam Vám tento posvätený Svätý Kríž s prianím, aby ste každoročne na pamiatku tohto posvätenia vykonávali túto pamätnú slávnosť a Vašimi modlitbami k Bohu sa snažili od Vášho mesta odvrátiť povodne, požiare, vojny a mor“.
Územie Petržalky prešlo v nasledujúcom období viacerými premenami, až sa napokon v 70. rokoch zmenilo na nepoznanie. Kaplnka sv. Krásna topoľová alej už neexistuje. Dokonca ani pôvodné Závodište. To sa nachádzalo niekde na mieste dnešnej Hrobákovej a Dudovej ulice - stoja tam teda paneláky. V hájovni sa už jedlá a nápoje nepodávajú (hájovňa stojí dodnes pri kaplnke, ale v areáli dostihovej dráhy). Zostala iba kaplnka s kamenným krížom a na vrchu s malou zvonicou s jedným zvonom, ktorá pripomína problémy a starosti obyvateľov Petržalky. I keď zmenila okolité prostredie a nie je uprostred lesa, ale uprostred sídliska.
Ale nedá sa nespomenúť malá kaplnka neďaleko Dostihovej dráhy, ktorá je pamiatkou na to, čo si prežili pôvodní obyvatelia Petržalky.
Územie Starého hája patrí dvom petržalským farnostiam; okrem tej našej aj farnosti na Daliborovom námestí. „Deliacou čiarou“ je Starohájska ulica.
Na 4. pôstnu nedeľu 18. marca 2012 v cirkevnom zbore v Bratislave-Petržalke zablahoželali bratovi farárovi v. v. Mgr. Jánovi Klátikovi k jeho 80. narodeninám. Kázňou slova Božieho poslúžil brat dištriktuálny biskup ZD Milan Krivda.Na službách Božích sa zúčastnil aj brat generálny biskup s rodinou. Spoluliturgovali sestra farárka Martina Krivdová a brat farár Vladimír Kmošena. Brat dištriktuálny biskup Milan Krivda sa v kázni na text Mk 8, 31 - 34 zamýšľal nad tým, ako prijímame kríž a utrpenie. Zdôraznil, že náš Pán Ježiš Kristus nám nesľubuje, že sa ako Jeho nasledovníci budeme mať len dobre, ale naloží na nás len taký kríž, ktorý dokážeme uniesť, ba ešte nám s ním aj pomáha.
Obrátil sa aj na jubilanta: „Ani vy, brat farár, ste to nemali na ružiach ustlané. Aj vy ste boli pod tlakom a možno aj pred voľbou, či treba volať ľudí k pokániu a nasledovaniu Pána Ježiša Krista. Áno, rozhodli ste sa byť služobníkom Božím - a to aj stále s Božou pomocou robíte už síce nie v aktívnej službe, ale slúžite tým spôsobom, aký je najvhodnejší. Iste dnes v duchu ďakujete aj za vašu drahú manželku, ktorá vás sprevádza životom. Stále stojí pri vás - ako ste si to pred oltárom sľúbili - aj v dobrom, aj v zlom, aj v šťastí, aj v nešťastí, aj v chorobe a nedostatku.
Mgr. Ján Klátik desať rokov požehnane pôsobil v CZ ECAV Bratislava-Petržalka, kde vypomáhal i vtedy, keď už mohol byť na zaslúženom odpočinku. Pomáhal aj pri zakladaní Cirkevnej základnej školy M. Luthera a Cirkevnej materskej školy F. Melanchtona a poslúžil v nich pri vyučovaní náboženstva a v cirkevnom zbore všade tam, kde to bolo potrebné. Za všetko, čo brat farár urobil pre petržalský cirkevný zbor, ale aj za to, čo urobil pre cirkev ako senior Gemerského seniorátu a zborový farár v Revúcej, mu poďakoval vtedajší petržalský zborový dozorca Pavel Strhár.
Brat farár Ján Klátik vyslovil vďaku Pánu Bohu za to, že mohol zas pozdraviť svojich bývalých cirkevníkov a popriať im hojnosť Božej milosti, lásky a Božieho požehnania. Zdôraznil význam Božieho slova ako rozhodujúceho v celom svojom živote - v ňom vždy nachádzal usmernenie a pomoc a slúži ním aj teraz tam, kde je to potrebné. „Buďte tými, ktorí Božie slovo poznajú, vážte si ho, nech zostane aj pre vás navždy rozhodujúce,“ prihovoril sa chrámovému zhromaždeniu brat farár.
Narodil som sa ako tretí syn mojich rodičov v malej novohradskej dedinke Senné.V rodnej obci som vychodil základnú školu. Do Gymnázia Boženy Slančíkovej Timravy som chodil v Lučenci, kde som v roku 1951 maturoval. V tom istom roku som bol zapísaný na štúdium na SEBF v Bratislave, ktoré som ukončil v roku 1955, a v tom istom roku som bol ordinovaný za kňaza ECAV. Po dvojročnej vojenskej službe som bol rok kaplánom v Trenčíne a potom vyše roka seniorálnym kaplánom v Nových Zámkoch. Na prvú kňazskú stanicu som nastúpil v roku 1961 v Kolárove. Ďalším mojím pôsobiskom bol cirkevný zbor v Muránskej Dlhej Lúke v Gemeri. Od roku 1970 som bol voleným zborovým farárom v Revúcej v Gemeri, kde som zotrval 25 rokov. Odtiaľ som prešiel ako námestný farár do cirkevného zboru v Bratislave-Petržalke, kde som pôsobil 10 rokov.
Do stavu manželského som vstúpil so Zlaticou, rod. Hrdinovou, v roku 1961. Ako rodičia sme vychovali dvoch synov: lgora a Miloša. Starší syn Igor je inžinierom a kantorom v cirkevnom zbore. Mladší syn Miloš je evanjelickým farárom a v súčasnosti pôsobí ako generálny biskup ECAV a zároveň pedagóg na EBF UK. Obidvaja synovia majú manželky farárky.
Mnohí aj naši farníci radi využívajú lužný lesík, resp.
Mohutná veža s cimburím odkazuje na hymnu evanjelickej cirkvi.
Evanjelická Bratislava a jej kostolyEvanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský).
Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.
Veľký kostol, Panenská ulica, Bratislava
Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.
Malý kostol, Panenská ulica (vstup z Lýcejnej), Bratislava
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.
Nový kostol, Legionárska ulica, Bratislava
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.
Najmladším chrámom je Zborový dom v Dúbravke, postavený ako sobášna sieň v 80. rokoch počas výstavby moderného sídliska. Priestor z betónu a skla v interiéri dopĺňa textilný obraz Credo. Architektúra, zodpovedajúca architektonickým názorom z konca 20. st. sa stala novým domovom rastúcemu spoločenstvu.
V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce.Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“ Cirkevný zbor tieto budovy nazval „Evanjelickým domom starostlivosti“ (EDS). Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor.Jeho priestory postupne obnovuje. Zriadil v nich ubytovňu pre evanjelických vysokoškolákov. Sídli tu aj Komunitná nadácia a ambulancia lekára.Veríme, že v dohľadnom čase tu bude aj domov dôchodcov. Dúfame, že vytvoríme pre mladých aj starých v EDS také podmienky, aby v ňom našli dôstojný domov. Týmto hodláme naplniť odkaz našich predkov, ktorí pochopili nevyhnutnosť sociálnej práce. Chceme v ich diele naďalej pokračovať.
Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke (www.ecav-petrzalka.sk), Prievoze (www.ecavprievoz.sk) a v Rači (Ev. a. v. Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v.
V nedeľu 11.5.2025 oslávime Deň matiek aj v našom kostole. o 11:00 budú moderné rodinné bohoslužby.
Pozývame Vás na koncert veľkonočných piesní v podaní veľkého spevokolu a komorného orchestra I. nedeľa 13.4.2025 o 17:00 v ev.
Na 4. pôstnu nedeľu budú Služby Božie v Petržalke s detskou besiedkou o 9:30, v Rusovciach o 11:00 a v Rajke o 17:00.
Pozývame Vás na zájazd „Po stopách Moravských bratov“. V dňoch 20. - 22. júna 2025 navštívime Moravské múzeum Biblie v Kraliciach, sídlo grófa Zinzendorfa v Ochranove, Liberec a Drážďany.
Dňa 5.10.2025 o 14:00 Vás spolu s Evangelischer Gemeindeverband Nordburgenland, Rakúsko a CZ ev. av. Moson-Rajka, Maďarsko pozývame na spoločné služby Božie, ktoré sa budú konať na netradičnom mieste - na spojnici hraníc Maďarska, Rakúska a Slovenska. Pridajte sa.
Milí rodičia, aj tento rok počas prázdnin pripravujeme letný tábor pre deti v dennej forme. Chceme naň srdečne pozvať i vaše dieťa (deti). Aktivity budú prebiehať v areáli ECAV Petržalka. Súčasťou tábora bude jeden výlet.
Téma: Vitajte v autoškole
Termíny:
- 30. - 4. júl 2025 pre deti vo veku 4 - 6 rokov
- 7. - 11. júl 2025 pre deti vo veku 7 - 12 rokov
Cena: 75 € resp.
RUŽINOV. Výnimočný kostol v Prievoze si miestni evanjelici nemeckej národnosti v medzivojnovom období postavili svojpomocne. Na Slovensku ide o výnimočnú stavbu, pretože jeho kubistický štýl je známy skôr z výtvarného umenia, ako z architektúry.Slohovú čistotu stavby aj jeho vnútorného vybavenia ocenili aj pamiatkari. Pre ich zachovanosť v roku 2016 kostol vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
"Vyhlásenie kostola za národnú kultúrnu pamiatku sme prijali s veľkou hrdosťou. Ako jediný evanjelický kostol je postavený v kubistickom slohu na Slovensku, čo je unikát,“ povedal Norbert Hajský, farár miestneho evanjelického zboru. Takúto významnú udalosť si preto primerane jej významu po celý rok pripomínali.Ako praktický dôsledok si spolu s ďalšími členmi vedenia zboru uvedomili, že s tým prišla aj zodpovednosť a potreba akýkoľvek zásah do kostola prediskutovať s pamiatkarmi. Zatiaľ sa toho neobávajú, keďže kostol je v dobrom technickom stave. Oproti iným pamiatkovo chráneným kostolom je omnoho mladší a nevyžaduje si žiadnu rozsiahlu rekonštrukciu.
Evanjelici z Prievozu pôvodne chodili na omše až do Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici. V roku 1925 sa rozhodli založiť si vlastný cirkevný zbor a postaviť si aj svoj kostol. Najprv uvažovali vybudovať spolu s ním aj obecný dom a faru.
Evanjelický kostol v Prievoze
Tento veľkorysý koncept však nevyšiel a vznikol iba kostol. Jeho posviacka sa datuje na 21. august 1927.Pohľad historika architektúry"Kostol je výnimočný. Patrí medzi prvé sakrálne stavby na Slovensku, ktoré opustili tradičnú historizujúcu výzdobu a na jeho architektúre sa prejavili vtedy moderné trendy, avantgardný kubizmus či expresionizmus aj zjednodušujúci purizmus," povedal historik architektúry Peter Szalay z oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied.
Kubizmus v architektúre je charakteristický predovšetkým pre Pražskú predvojnovú architektonickú scénu."Pre tento štýl je typická predovšetkým snaha o prekonanie historizujúcich a secesných výzdobných prvkov architektúry a opustenie inšpirácií prírodou a antickou tradíciou. Namiesto nich sa používala nová geometria ostrých uhlov, prelomení a plastickosti, čo architektov nakoniec doviedlo k väčšej jednoduchosti a k modernému na funkciu orientovanému koncipovaniu architektúry," ozrejmil Szalay. Na Slovensku ide o budovy takzvaného rondokubizmu či národného slohu, akým je napríklad obytný dom na Heydukovej od architekta Klementa Schlingera.
Autormi kostola v Prievoze sú prešporský rodák Siegfried Theiss a jeho kolega Hans Jaksch. Obaja sa neskôr zaradili medzi najvýznamnejších rakúskych či stredoeurópskych architektov. Projektovali aj evanjelický kostol v Grinave, ktorá je dnes súčasťou Pezinku."Podobne ako kostol v Prievoze reprezentuje výnimočný typ medzivojnových moderných sakrálnych stavieb na Slovensku," povedal Szalay. Kostol v Prievoze je však podľa odborníkov slohovo čistejšou architektúrou.Pre prievozský kostol čerpali inšpiráciu zo sakrálnej architektúry mestských kostolov v Toskánsku. Do jeho architektúry sa premietol aj racionálny prístup, typický pre evanjelikov a zvlášť evanjelických architektov. Szalay zvlášť vyzdvihuje jednoduchú formu kostola a vyvážené proporcie.
Kostol orientovaný v smere sever-juh pozostáva z hlavnej obdĺžnikovej lode, ktorej podlaha sa mierne zvažuje ku svätyni s oltárom. Na ňu sa pripája obdĺžniková sakristia. Zaujímavá je špeciálna valená klenba chrámu s jemným žliabkovaním, kanelúrou.
Aj mobiliár kostola architekti navrhli v kubistickom štýle. Bočné steny oltára sa pravouhlým spôsobom stupňovito zbiehajú k vrcholu - ku kazateľnici. Pôvodný obraz Ukrižovaného nahradil drevený kríž s telom Krista. Obraz dnes visí v plytkom výklenku napravo. Maliarska kubistická výmaľba sanktuária sa nezachovala.
"Zachovala sa však nádherná slohová kubistická krstiteľnica, s veľkou pravdepodobnosťou jediná na Slovensku," ozrejmil pamiatkar a autor návrhu na vyhlásenie kostola za národnú kultúrnu pamiatku Patrik Guldan za Pamiatkového úradu SR. Z praktických dôvodov bola už v prvých rokoch po dokončení kostolaz pôvodného miesta pred lavicami presunutá naľavo od oltára.
Pôvodný je aj kubistický luster. "Traduje sa, že symbolizuje Kristove jasle," ozrejmil Hajský.Kresťanská symbolika sa prejavila aj na ornamentálnych kovových dverách do kostola, zobrazujú napríklad tri klince Kristovho utrpenia na kríži.
Kostolu dominuje monumentálna veža zvonice s cimburím. "Postaviť vežu ako pevnosť bol zámer. Slová Hrad prepevný je Pán Boh náš, sú nielen slová žalmu, ale hlavne evanjelickej cirkvi," povedal farár Hajský.
V šesťpodlažnej veži je viac miestností. Na prvom poschodí je dnes archív zboru. V ňom sú aj prvé návrhy námestia pred kostolom či návrh oltára."Počas bohoslužieb o desiatej hodine slnko svieti cez tri okná presne na oltár,"“ dodal Hajský.
Na stene schodiska pripomína pamätná tabuľa mená prispievateľov na kostolné zvony. "Sú to najmä nemecké mená, možno nejaké s maďarskými koreňmi, ale žiadne slovenské," povedal Hajský. Odráža to obdobie vzniku kostola. V Prievoze vtedy žili najmä obyvatelia nemeckej národnosti. Na vyšších podlažiach sú ďalšie dve miestnosti."V Nemecku sú bežné, býval tam napríklad kantor alebo kostolník," ozrejmil Hajský. Aj v Prievoze ich na bývanie krátkodobo využívali študenti teológie. Dnes, keď sú nároky na bývanie vyššie, by to už bolo náročnejšie."Aj keď v sakristii je splachovací záchod, ale žiadna sprcha," hovorí Hajský.
Na samom vrchu sú zavesené tri zvony. Kostolná veža bola široko-ďaleko najvyššou budovou a počas vojny tam mali vojaci guľometné hniezdo. Preto dostal aj priamy zásah. Povojnová eufória bola podľa Hajského taká silná, že miestni veriaci kostol opravili svojpomocne veľmi rýchlo.
Po skončení vojny bola väčšina veriacich nemeckej národnosti, či už dobrovoľne, alebo nasilu odsunutá. Najviac do susedného Rakúska, ďalší do Nemecka."Zostali tu len tí zo zmiešaných rodín, ktorí vedeli preukázať znalosť slovenčiny," ozrejmil Hajský. Ešte aj v súčasnosti sa niektorí z nich alebo ich potomkovia hlásia k svojmu rodnému zboru."Na oslavy 85. výročia vysviacky kostola prišli dva autobusy - jeden z Nemecka a jeden z Rakúska. Medzi nimi bol aj pán, ktorého tu pokrstili ako prvé dieťa," zaspomínal Hajský.
Miestny evanjelický zbor patrí dnes v Bratislave medzi tie väčšie. Oficiálne má viac ako 2100 registrovaných členov a prakticky podeň spadá Ružinov a obce ako Most pri Bratislave, Tomášov, Malinovo či Zálesie."Na nedeľné omše sem chodí niečo viac ako sto ľudí, ale cez Vianoce to býva až 600," hovorí Hajský.
Rané kresťanské dejiny mesta Efez
tags: #petrzalka #evanjelicky #kostol #mapa