Pieseň piesní: Hlboký význam a duchovné posolstvo

Pieseň piesní je kľúčovou časťou Biblie, ktorá v sebe ukrýva mnohé duchovné zásady a načrtáva budúce zážitky. Táto kniha sa nezaoberá tým, ako sa z hriešnika môže stať veriaci človek, ale tým, ako veriaci naplnený túžbou nachádza uspokojenie.

Duchovné skúsenosti v prvej časti Piesne piesní sú jednoduché a bez prekážok. Zdá sa, že prvé zasvätenie a zjavenie býva obyčajne jednoduché a bez problémov. Takéto zasvätenie a zjavenie však nemusí byť úplne spoľahlivé. Je potrebné, aby prešlo ohňom. Po tejto časti bude všetko vystavené skúške a bude odhalená pravda. Keď človek prežíva určitú skúsenosť prvý raz, dojem nebýva hlboký. Druhýkrát môže byť zážitok silnejší a výraznejší, ale nemusí byť rovnako príjemný ako ten prvý.

Skúsenosť opísaná v tejto časti je obdobou “Cesty svetla” z knihy Duchovné príboje. Takisto má blízko k “fáze duchovnej obrody” z knihy Štyri stupne duchovného života. Táto časť naznačuje, aké duchovné zážitky budú nasledovať v budúcnosti.

Túžba po osobnom vzťahu

I. Verš 2 hovorí : “Zľúbaj ma bozkami svojich úst, lebo tvoja láska je lepšia ako víno.” Bozky, ktoré sú tu predmetom túžby, sú iné ako otcovský bozk na šiju (L 15,20). Otcov bozk bol znamením odpustenia a každý, kto patrí Pánovi, už taký bozk dostal. V Piesni piesní sa dôraz kladie na lásku medzi veriacimi a Pánom. Prirodzeným sprievodným znakom takejto lásky je odpustenie. Preto tu o odpustení nie je ani zmienka.

Nevieme, ak dlho trvá, kým sa v spasenom človeku prebudí túžba. Keďže že hľadajúci v Piesni trpí hladom aj smädom, inštinktívne vyriekne: “Zľúbaj ma bozkami svojich úst!” Nehovorí, na koho sa obracia, ale na mysli má iba jediného: toho, koho hľadá. Až doteraz bol vzťah hľadajúcej osoby k Pánovi všeobecný a ona s tým bola hlboko nespokojná. Teraz dúfa, že s ním bude mať osobnejší, užší vzťah. Preto túži po “bozku”, ktorý je osobným prejavom lásky. Nie je možné bozkávať dve osoby súčasne. Bozk je výrazom osobného vzťahu. Navyše tieto bozky nie sú bozkom na tvár ako Judášove (Mt 26,49), ani na nohy ako bozky Márie (L 7,38 a 45). Sú to “bozky jeho úst” - prejavy osobného zaľúbenia.

Všeobecný, neurčitý vzťah už hľadajúcu osobu nemôže uspokojiť. Túži po osobnom vzťahu, takom, aký nemá nikto iný. Takáto vnútorná túžba je základným predpokladom každého rastu. Duchovné povznesenie sa nedá oddeliť od hľadania vychádzajúceho z hladu a smädu. Ak Duch Svätý do veriaceho nevložil skutočnú nespokojnosť so všeobecným charakterom jeho vzťahu k Bohu a túžbu nájsť osobnú náklonnosť, potom sa nedá očakávať nijaký hlboký vnútorný zážitok s Pánom. Základom všetkých budúcich zážitkov je naliehavá túžba. Hľadáme, pretože sme dostali víziu. Duch Svätý nám ukázal obraz, ktorý obyčajní ľudia nevidia. Po tom, ako sme také zjavenie dostali, zisťujeme, že “tvoja láska je lepšia ako víno”. Pánova láska je skutočne lepšia ako víno. Duch Svätý ukazuje, že nič z toho, čo nám prináša radosť, povznesenie ani vzrušenie, sa nevyrovná jeho láske. Nič na svete sa jej nevyrovná.

Verš 3 hovorí : “Vzácna je vôňa tvojich olejov, tvoje meno je ako jemný olej. Preto ťa devy milujú.” Pane, ty si pomazaný. Boh ťa pomazal Duchom svätým a od neho si prijal rôzne oleje. Nielen Boh cíti tvoju vôňu, cítime ju aj my. Od nikoho sme o nej nepočuli, nikde sme ju nevideli. “Najčistejším olejom je tvoje meno.” Pane, máš meno, ktoré nás priťahuje. Prostredníctvom neho nám pripomínaš, že Boh už prišiel. Olej bol vyliaty! Ty si zomrel. Áno, olej bol vyliaty! Aké vzácne je meno Ježiš! “Preto ťa devy milujú.” Milujú ťa kvôli tebe samému (olej) a kvôli tvojmu menu (vyliaty olej). Milujú ťa pre teba samotného a pre tvoje meno. Nemôžeme sa zamilovať do práce či do moci. Môžeme sa zamilovať len do osoby, do osobnosti. Milujeme ťa a sme tebou a tvojím menom priťahovaní. Napriek tomu, že sme ešte úplne neokúsili tvoju lahodnú chuť, to, čo sme okúsili, stačí, aby sme ťa milovali. Zjavenie Pánovej osoby nevzbudzuje u človeka iba chválu, ale aj lásku. Devy tu predstavujú družky dievčiny, rovnako čisté a vrúcne pri hľadaní Pána. Dievčina sa na tejto duchovnej ceste nenachádza sama.

Nasledovanie a spoločenstvo

II. Verš 4 hovorí : “Tiahni ma za sebou, pobehnime!” Napriek tomu, že po Ježišovi túžime a sme ochotní ho hľadať, nevyhneme sa pocitu nedostatku síl. Sila, s ktorou nasledujeme Ježiša, nie je mocná sila Ducha, ktorá by nám bola daná raz navždy. To, čo nás priťahuje, je skôr Pánova vlastná krása a vznešenosť. Ak nás potiahneš ty, Pane, “pobežíme za tebou”. Bežať s niekým znamená ustavične ho nasledovať. Sila pre beh s Pánom pramení z toho, že on nás ťahá. Treba si uvedomiť, že nikto neprichádza k Pánovi sám od seba. Keď sme boli hriešni, potrebovali sme, aby nás Boh pritiahol, prv ako sme k nemu vôbec mohli prísť. A tu vidíme vzťah medzi jednotlivým veriacim a ostatnými veriacimi. “Ja” som ťahaný, ale “my” bežíme za Pánom. “Ja” som bol privedený do komnát, ale “my” sa budeme radovať a tešiť.

III. Verš 4 pokračuje: “Kráľ ma uviedol do svojich komnát” (Roh). Vidíme, že prosba dievčiny je vypočutá: “Kráľ ma uviedol do svojich komnát”. “Komnata” je aj “skrýša” (Ž 91,1), spálňa. Nikoho, s kým nie sme dôverní priatelia, nepustíme do svojich “komnát”. Ak kráľ uvádza dievčinu do svojich komnát, znamená to, že ide o začiatok spoločenstva a zjavenia. V komnatách dievčina spoznáva spoločenstvo, aké dosiaľ nepoznala. Slovo “kráľ” naznačuje, že skôr, ako Pána spoznáme ako svojho milovaného, musíme ho spoznať ako kráľa. Život v zasvätení vždy predchádza životu v láske a zážitok naplnenia vždy príde až po tom, keď sa zasvätíme. Spoločníci dievčiny teraz môžu pozdvihnúť hlavy, pretože sa im otvára budúcnosť, ktorá je neohraničená. Len čo príde skúsenosť komnát, život lásky sa naplní nádejou. Vedia, že ak Boh dielo začal, určite ho aj dokončí (Fil 1,6). Preto hovorí : “Nech jasáme a radujeme sa z teba, nech spomíname tvoju lásku viac než víno.” Tieto slová sa týkajú budúcnosti. “Právom ťa devy milujú” by sa malo prekladať ako “milujú ťa úprimne.

V. Verš 5 hovorí : “Čierna som, ale pôvabná , dcéry jeruzalemské, sťa stany Kédaru, sťa stanové závesy kmeňa Šalma.” Kto sú tie “dcéry jeruzalemské?” Interpretujeme báseň, preto Jeruzalem, o ktorom sa tu hovorí, nie je pozemský Jeruzalem, ale Jeruzalem nebeský. Keďže sa teda dcéry jeruzalemské nachádzajú v nebeskom Jeruzaleme, musia to byť dcéry spasené. To, že ich nazýva “dcérami”, znamená, že ich splodil sám Boh. Nehľadajú však priveľmi usilovne. Sú to chladní, nevedomí a ľahostajní ľudia. “Čierna som, ale pôvabná.” Prvým dôsledkom pobytu v komnatách je zistenie vlastnej čiernej farby. Bez zážitku nasledovania neexistuje ani možnosť odhalenia skutočnosti. Teraz sa dievčina vidí taká, aká je. Možno po prvý raz uvidela vlastnú farbu. Nezmenila sa, bola takou už predtým. Čierna farba vypovedá o všetkom, čo sa nachádza v Adamovi. Našťastie dievčina zároveň zisťuje, že je prijatá v Synovi Božej lásky. ,,Ako stany Kédaru, ako stanové závesy kmeňa Šalma”. “Kédar” predstavuje tmavú komnatu, byť “ako stany Kédaru” znamená byť zvonku čierny a nepekný. Ak sú "stanové závesy Šalamúnove" z jemného plátna, potom musia predstavovať Kristovu spravodlivosť. Spra­vodlivé skutky, ktoré sa spomínajú v Zjavení 19,8, znamenajú spravodlivosť svätých, ktorá pochádza zo skutkov Ducha Svätého. Pieseň piesní je však v Starom Zákone, a preto nemá súvislosť so spravodlivosťou svätých. Takéto závesy by mali byť v chráme.

Verš 6 hovorí: “Nehľaďte na mňa, že som počerná, že ma opálilo slnko! Výraz “slnko” má v pôvodnom texte konkrétny význam. Prostredníctvom Božieho osvietenia v komnatách dievčina poznáva, že je čierna. Preto nechce, aby sa na ňu niekto pozeral. Taký je jej momentálny duševný stav. Človek môže chcieť skrývať sa pred ostatnými, pokiaľ v ňom Duch Svätý nevykoná svoje hlboké dielo. Ale len čo Duch dostatočne zapôsobí, človek sa už neusiluje pred ostatnými čokoľvek zatajovať. V tej chvíli je výzor dievčiny pred ľuďmi rovnaký ako pred Bohom. “Synovia mojej matky sa rozpálili hnevom proti mne.” Verš nehovorí “synovia môjho otca”, ale “synovia mojej matky”, pretože matka predstavuje princíp zasľúbenia, ktorý je princípom Božej milosti. List Galatským 4,26-28 hovorí, že horný Jeruzalem je našou matkou a my sme ako Izák deťmi zasľúbenia. “Synovia” predstavujú niečo objektívne. Synovia, o ktorých sa tu hovorí, dobre poznajú učenie aj všeobecné pravdy a do určitej miery predstavujú autoritu. Láska dievčiny k Bohu a sebadisciplína, ktorú získava v komnatách, prináša zmenu v jej práci.

“Urobili ma strážkyňou viníc, svoju vlastnú vinicu som nestrážila.” Najprv sa tu vyskytujú “vinice” v množnom čísle. Založili ich ľudia. Druhá vinica, ktorá sa tu nachádza, je v jednotnom čísle. Tú založil Boh. “Urobili ma strážkyňou viníc.” To bolo jej pôvodným povolaním.

Verš 7: “Povedz mi ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš stádo, kde mu dáš odpočívať na poludnie? Prečo si mám zahaľovať tvár (byť ako zahalená pobehlica -- Roh) pri stádach tvojich druhov?” Miluje je sloveso. Už v komnatách dievčina zistila márnosť svojho konania. Teraz si uvedomuje, že potrebou kresťana nie je práca, ale osobné nasýtenie a odpočinutie. Pasenie súvisí s nasýtením. Odteraz bude dievčina hľadať iba nasýtenie a odpočinutie. Toto odpočinutie je dokonalým odpočinkom, pretože poludnie je vyvrcholením. Cesta spravodlivých je ako žiariaci lúč, ktorý svieti stále väčšmi až do okamihu, keď deň vyvrcholí poludním (Pr 4,18). Na poludnie je slnko v nadhlavníku. Keď ho dosiahne, jeho žiara už ďalej nesilnie. (Pán trpel od poludnia do deviatej hodiny dňa. Utrpenie na neho naplno dopadlo v jedinom okamihu. Prečo mám byť ako zahalená pobehlica pri stádach tvojich druhov?” Títo druhovia sú Pánovi druhovia. Stádo nie je však jeho stádom, ale stádom jeho druhov. Blúdiť znamená byť vystavená hanbe. Dievčina sa nachádza mimo stáda a musí sa pýtať: “Prečo mi nepovieš, kde nájdem nasýtenie a odpočinok? Hľadala som potravu a odpočinutie.

V. V komnatách dievčina objavila tri veci: najprv spoznala Adamovu černotu a belosť Syna Božej lásky; ako druhé prostredníctvom Božieho pôsobenia pochopila márnosť vonkajšieho úsilia; ako tretie spoznala duchovný smäd.

• A. Kráľ nazýva dievčinu “najkrajšia zo žien”. Tón slov “ak to sama nevieš” naznačuje, že ju Kráľ podľa všetkého napomína -- už by to mala vedieť sama. “Ak to sama nevieš, najkrajšia zo žien, "vyjdi si po stopách oviec.” Na jednej strane “stopy oviec” predstavujú kroky súčasných veriacich, ktorí tvoria jedno stádo, čiže cirkev. (Aj keď existuje množstvo oviec, ktoré sa nezhromažďujú v stáde a nie sú súčasťou cirkvi.) V stáde sa dá nájsť potrava a od­počinutie. Na druhej strane stádo predstavuje aj svätých z minulých generácií, ktorí zomreli a už nás predišli. Oni už našli potravu a odpočinutie. Aj my ich nájdeme, ak prídeme tam, kde boli oni. Kozliatka (tu znamenajú mláďatá oviec - pozn. red.) nie sú dospelé ovce, pretože dievčina sama predstavuje ovcu. Nie sú ani súčasťou stáda, pretože aj dievčina sa nachádza mimo stáda. Kozliatka sú mladšie ako ona sama. “Popásaj svoje kozliatka pri pastierskych kolibách.” To jej má pripomenúť, aby vo svojom každodennom živote nezabúdala na svoje povinnosti voči kozliatkam a nezatvárala pred nimi vrátka len preto, že sa sústredí na svoje hľadanie potravy a odpočinku. Na to si musíme dávať pozor. Aj keď sami hľadáme duchovnú potravu a odpočinok, musíme plniť svoje povin­nosti voči nedospelým učeníkom. Nemôžeme jednoducho zavrieť dvere a venovať sa iba vlastnému sebazdokonaľovaniu. Výraz “pastierskych kolíb” naznačuje, že ide o viacerých pastierov a viacero kolíb. Sú to vlastne pomocníci pastiera - tí, ktorí slúžia Pánovi. Pán chce, aby si pre seba našla miesto vedľa ostatných pastierov a aby pásla kozliatka medzi nimi. Na jednej strane má teda nasledovať zosnulých svätých v ich oddanosti, viere, vytrvalosti, dôvere, hľadaní Božej vôle, oddanosti modlitbe a po­dobne. Na druhej strane sa musí vo svojom každodennom živote starať o mladších vo viere, a tak plniť svoje povinnosti.
• B. Verše 9-11 znejú takto: "Prirovnávam ťa, moja milovaná, ku koňom pri vozoch faraónových. Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami a tvoja šija s koralovými náhrdelníkmi. Slová "moja milovaná" možno preložiť aj "moja priateľka" (Roh) Slovo "kone" znamená v jazyku pôvodiny "dobré kone". Všetky kone v Šalamúnovej dobe pochádzali z Egypta (1 Kr 10,28-29). Deviaty a desiaty verš opisujú prirodzenú krásu dievčiny.

  Uvedené tri verše hovoria o šiestich veciach: 1) o koňoch, 2) o prí­veskoch na tvárach, 3) o náhrdelníkoch, 4) o krku, 5) o zlatých ozdobách 6) posiatych striebrom.

  1. Charakteristickou vlastnosťou koní v Biblii je ich rýchlosť. Žalm 147,10 hovorí o “sile koní”. Kone pri vozoch faraónových znamenajú tie najlepšie kone. V duchovnom jazyku predstavujú rýchlosť a svižnosť. Kôň je symbolom prirodzenej rýchlosti. Je rýchly a prudký, pretože je silný. Túto vlastnosť môžeme porovnávať s “behom” vo verši 1,4.
  2. Krása osoby často závisí od tváre.
  3. Ozdoby alebo prívesky majú skrášliť tvár. Zaplietajú sa aj do vlasov. Vlasy predstavujú prirodzenú silu.
  4. Ozdoba na šiji predstavuje prirodzenú miernosť dievčiny. Šija bola nepoddajná, ale teraz je na nej náhrdelník. Naznačuje to jej prirodzenú poslušnosť. Verš 9 prirovnáva dievčinu ku koňom a verš 10 vysvetľuje dôvod takéhoto prirovnania. Je totiž rýchla vďaka svojej prirodzenej sile a poslušnosti. Napriek tomu, že zjavenie v komnatách ju priviedlo k duchovnému nasledovaniu, jej prirodzená sila a poslušnosť stále pôsobia. Je možné, že určitý pokrok je u mnohých ľudí spôsobovaný ich prirodzenou rýchlosťou! Verše 9 a 10 ukazujú, že dievčina je krásna, ale jej krása je prirodzená. Iba krása, ktorá pochádza od Boha, je pravou spanilosťou. Pán sľubuje dievčine dve veci: “Zhotovíme ti zlaté ozdoby, striebrom posiate”. Použitie prvej osoby množného čísla znamená kráľovský sľub.
  5. Zlatotepectvo je časovo náročná činnosť. Ozdoby predstavujú jemnú prácu, najjemnejší prejav Božieho života. V pôvodnom jazyku znamená toto slovo ozdobu podobajúcu sa korune. Je to kruh, koruna zlatých pletencov. Je to to isté slovo, ktoré označuje aj prívesky zdobiace tvár vo verši 10, a môžeme ho preložiť aj ako pletence. Nahradenie prirodzených pletencov vlasov pletencami zo zlata symbolizuje nahradenie našej prirodzenej sily Božou spravodlivosťou, Božím životom a Božou slávou.
  6. Striebro predstavuje vykúpenie.

Hodovanie a vôňa nardu

VI. A. Citujme verš 12: “Dokiaľ sedel Kráľ za svojím stolom, môj nardus vydával svoju vôňu.” (Roh) Biblia venuje zvláštnu pozornosť Šalamúnovej tabuli (1Kr 4,22-23; 10,5). Veta: “Dokiaľ sedel Kráľ za svojím stolom” znamená, že kresťan užíva Pánovo bohatstvo. Bohatstvo tu môžeme rozdeliť na dve kategórie: 1) hrubá a jemná múka, ktoré symbolizujú Pánov život a súčasne i Pána Ježiša samotného, 2) mäso, ktoré predstavuje Pánovo dielo a jeho smrť.

“Dokiaľ sedel Kráľ za svojím stolom” ohraničuje dobu nášho hodovania a radosti. Vždy keď prichádzame ku kráľovmu stolu, ide o pokrm. My sme tí, ktorí jedia z Bohom prijatých obetí, čiže používajú to, čo Boh prijal. Ako môžeme jesť z Bohom prijatej obete? Keď Boh hľadí na P...

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté kľúčové prvky a ich symbolický význam, ktoré sa objavujú v Piesni piesní:

tags: #piesen #piesni #biblia