Putovanie po južnom Slovensku: Objavovanie krás Plášťoviec a okolia

Tento článok opisuje putovanie po južných častiach stredného Slovenska zo Šiah do Hontianskych Nemiec. Okrem krás prírody v nádherný jarný deň sa prihodilo aj pár nepríjemností. Trasa viedla cez malebné obce a zaujímavé lokality, pričom jednou z kľúčových zastávok boli Plášťovce, obec s bohatou históriou a množstvom pamiatok.

Cesta začala v skoré a hmlisté ráno v Hontianskych Nemciach. Po úvodnej rozcvičke a menších komplikáciách s cestovným lístkom sa autor vydal zo Šiah smerom k štátnej hranici a ďalej do centra mesta. Nikdy predtým tadiaľto neprechádzal a preto bolo pre neho všetko zaujímavé. Pohľad na historickú časť a kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie ho veľmi zaujal a nadšený smeroval ďalej.

Po ceste pomedzi šíre polia smeroval takmer stále na sever. Čoskoro sa blížil k majeru Ďuro, pred ktorým vyplašil ďalšiu čriedu zveri. Blížil sa k letisku na Olvári. Napriek tomu, že z minulých článkov z tejto oblasti videl nejaké zábery, bol zvedavý ako to tam v skutočnosti vyzerá.

Na ceste predo mnou videl mladého muža tlačiaceho kočík. Sú s ním tri menšie psy. Dva z nich sa ku mne rýchlo rozbehnú. Po pár sekundách však zacítil ako ho do lýtka jeden z nich uhryzne. Pýtal sa ho, či sú zaočkované, ale pán mu prezradil, že nevie. Vraj sú to psy jeho šéfa. Nadávajúc na malého zmrda pokračoval ďalej k Plášťovciam, všímajúc si charakteristicky tvarovanú krajinu planiny so strmšími, kamenistými a suchými svahmi a širokými, rovinatými vrcholmi.

Plášťovce: Historické centrum a pamiatky

Po polhodinke sa objavil na okraji obce s viacerými historickými stavbami. Sú to najmä kostol sv. Juraja a kaštieľ Palásthyovcov, vytŕčajúce ponad malé dedinské domčeky. V obci pulzuje život a hľadal miesto na kratší oddych. Po prvom nezdare so zrušenou krčmou pri malom obchodíku, našiel na opačnej strane námestíčka druhú, útulnú krčmičku, kde si objednal rovno dve pivá. Pivá padli vhod a celkom zaujímavá bola aj slovensko-česko-maďarská vrava vo vnútri. Po polhodinke zariadenie opustil a krátko sa zastavil pri spomínanom kaštieli. Následne tiahlo stúpal ponad dedinu k vrchu Šípka. Na svahoch si všímal prvé jarné kvietky a vyššie sympatickú jarnú krajinu v rôznych odtieňoch hnedej, žltej a bledej.

Počas nasledujúceho úseku mal o netradičný program postarané. Asi sedemkrát nado mnou spraví krátky okruh spomínaná stíhačka a opakovane pri strmhlavom lete šikmo dolu mizne za svahy planiny až sa po pár sekundách opäť ukazuje na oblohe. Míňajúc Tŕstie, kde sa trasa stáča prudko vľavo si všímal mohutný džíp zaparkovaný pri posede.

Klesajúc do Medovariec mu padol do oka zaujímavý jarok prítoku Ďapúcha. Početné meandre aj malý vodopádik ho potešili rovnako ako staré skalné pivnice nad Medovarcami, o ktorých netušil. Čoskoro zisťuje, že ho čaká náročnejší, málo frekventovaný úsek popri rieke Krupinica. Po prekonaní prvej časti svahom Brala sa dostáva na úžasné krásne sady s jemnou zelenou trávičkou pôsobiace ako z biblického raja. Po polhodinke sa opäť blíži k meandrom Krupinice a znovu svahom prekonáva užšiu časť, tentokrát popod skalnaté svahy Havranovej chrasti. Priam rajskú záhradu doliny Krupinice opúšťa v lokalite Selcké lazy.

Zo suchého svahu sa postupne otvárajú pekné pohľady na dolinku Krupinice v podvečernom slnku. Na lúkach a poliach Hradskej púte plašil stádo vysokej a prekvapene si všíma pár jeleňov s parohmi. Po poslednej polhodinke prichádza k autu a balí sa.

Na záver kontroverzného dňa dostal nespravodlivú urážku a mikro psychickú ujmu ako ranu tretiu. Po skontrolovaní gúm, výfuku a podvozku sa opatrne pustil svahom na okraj dediny a následne domov.

Pozoruhodné sú aj cintoríny v Plášťovciach. V stredoveku i tu pochovávali okolo kostola, stopy po tomto však nie sú. Dnes sa používa cintorín Sipka a Nagytemető. Má viac častí; do knihy zosnulých zaznamenal farár Sándor Varjú 28. septembra 1910 v súvislosti s úmrtím baču Jánosa Simika nasledovné: Starý cintorín Sipka znovu otvorený, v jeho juhozápadnej časti ako prvý je pochovaný. Hroby sú s orientáciou sever - juh, mŕtvi sú otočení tvárou na dedinu. Tu vidieť kaplnku Fájdalmas postavenú v 30-tych rokoch, dva drevené kríže so železným korpusom na vrchu s plechovou zaoblenou strieškou, jeden z r 1920, druhý z r. 1953. Nový kamenný kríž postavil r. 1991 István Klapka.

O cintoríne Gárdonyi sa píše, že tam pochovávali len do 19. storočia. Nie je tomu tak, veď v matrike sú záznamy o pohreboch v r. 1944. Tiež tu vidieť drevený kríž so železným korpusom a plechovou strieškou. Polovica východnej časti cintorína patrila evanjelikom: nachádza sa tu ešte viac dnes už úplne zanedbaných a neznačených zemianskych hrobiek. Krypta rodiny Ivánka je priemerne v dobrom stave, kde pochovali aj Istvána Ivánku, ktorý tragicky zahynul r. 1919. Nápis žiaľ i tu chýba. Nad kryptou je náhrobný kameň nadporučíka honvédov Gézu Nedeczkyho z r. 1848. Pochovali ho sem r 1893. V južnej, katolíckej časti sa nachádza náhrobný kríž Károlya Thuróczyho z r 1876 so smutnou vŕbou, niekdajšieho školného majstra a notára. Aj v cintoríne Sipka je viac náhrobných kameňov a železných krížov s korpusom pochádzajúcich z 19. storočia.

V cintoríne sú aj hroby dakedy známych učiteľov Kálmána Obertha, Jánosa Wágnera, Lajosa Piacseka a farára Sándora Varjúho, čestného občana obce. Na hlavnom námestí obce vysvätili 26. júla 1942 pamätník hrdinov so štátnou vlajkou. Vlajku darovala obec Ócsa (Peštianska župa) a rodnej dedine odovzdal dr. Gyula Szúcs tamojší biskup. Na mieste bitky v Palásti odohranej r. 1552 stojí klasicistická božia muka v tvare štvorca so strieškou podobnou zvonovej veži. Pod skleneným oknom Božej muky v dedine zvanej Turecká kaplnka stojí pamätná tabuľa. Umiestnili ju sem r. 1968 miestne organizácie Csemadoku a Červeného kríža. V súvislosti s datovaním stavby Božej muky sú odlišné údaje.

Medzi menšie sakrálne pamiatky patrí ešte Božia muka pred kostolom z r. 1904, železný kríž z r. 1935 so železným korpusom a s kľačiacim anjelom pod Kőlyukom, kríž Sopai vyrezaný podľa vzoru starého Istvánom Nagyom, kríž Renneki s plechovým korpusom a zinkovou strieškou, podobný je kríž Estétó so železným korpusom, kríž Bábapatak zavesený na strome, Božia muka Martinik z r. 1938 pri križovatke a kríž Veres smerom na Rykynčice. Z menších sôch tu vidíme napr. klasicistickú kamennú sochu sv. Jána Nepomuckého, z 19. storočia pochádzajúcu drevenú barokovo klasicistickú sochu, sochu sv. Urbana umiestnenej v Božej muke pri pivniciach Hrušovského údolia, sochu Bolestnej Panny Márie z r. 1945 v kaplnke pri viniciach a pri kostole, sochu Srdce Panny Márie od Istvána Mikulku a sochu Svätej Trojice z r. 1901, ktorú dala postaviť Erzsébet Rendek. Aj pri kostole stála socha Svätej Trojice, ktorú podľa súpisu pamiatok postavili ešte v druhej polovici 18. storočia v neskorobarokovom štýle. V záznamoch cirkevných návštev sa však dočítame, že ju dala postaviť Erzsébet Deák r. 1852.

V Plášťovciach významnú úlohu zohrávali aj mlyny. Ich postavenie už vo feudalizme bolo výsadou. Hoci technika sa pomaly rozvíjala, ručné mlyny sa v 13. storočí aj tu postupne vymenili za vodné mlyny. O mlyne Gárdoni sú údaje už z r. 1472. Vodu z Litavy presmerovali dlhým mlynským jarkom k tomu miestu, kde aj dnes stojí niekdajší mlyn. V 19. storočí mlyn so šindľovou strechou a strecha domu mlynára vyhoreli, odvtedy je pokrytá škridlou. R. 1905 pôvodne k cirkevnému majetku patriaci mlyn odkúpil mlynár András Udai, od r. 1931 bol vlastníkom János Búri a jeho syn Béla ho udržiaval v činnosti do r 1957. Západnejšie od tohto mlyna na začiatku ulice do Pásky stál mlyn Ferenca Írása, ktorý dnes už neexistuje ako ani veľká časť mlynského jarku v obci. Ďalšie dva mlyny stáli pri mlynskom jarku Krupinice. Viac ako 600 ročné stopy po jarku vidieť dodnes. Takmer 2 km dlhý kanál voľakedy vykopali nevoľníci obce. Mlyn Püspök bol v činnosti tiež len do konca 19. storočia. Stál pri brehu severnej časti rieky na porte Nagyovcov (Baliovcov) a starý dom mlynára je tu dodnes. Predizba má trámový strop a je dláždená, rozsiahlejšia ako u ostatných sedliackych domoch. Z pitvora sa vchádza do kuchyne, ktorá síce nemá otvorený komín, ale je v nej pec. Odtiaľto bol vchod aj do malej komory na potraviny. K domu patrila ešte zadná izba a mlyn. Starý obrovský mlynský kameň i dnes môžeme vidieť pred maštaľou.

Domy v Plášťovciach sú stavané väčšinou z obidvoch strán ulice priečeliami obrátené do nej. Budovy sa stavali väčšinou z kameňa, do konca 2. svetovej vojny tu stál posledný z dreva postavený dom. Väčšina starých domov je so sedlovou strechou, doskový štít zdobili krížom, srdcom, polmesiacom, vetracími otvormi, s udaním roka vzniku a signatúrou staviteľa. Domy sú delené väčšinou na tri časti (pitvor, predná a zadná izba), zostalo ale aj niekoľko želiarskych domov delených na dve miestnosti. Stajňa sa obyčajne pristavala k domu medzi dvorom a záhradou. Predná izba bola zariadená skvostnejšie, menej používaná, dve okná mala z ulice. Medzi oknami do vyhĺbenej časti umiestnili sochu niektorého svätca. Izbu kúrili z kuchyne so zabudovanou pecou, pred ktorou bolo otvorené ohnisko. Takýto je dom z r. 1892 stavaný Vince Kisom (č.399). Mal približne 50 árov pozemku na Kissore a k tomu patrilo ešte 10 jutár pôdy. K domu patrila stajňa pre kone a dobytok ako aj veľká stodola.

Tabuľka: Prehľad sakrálnych pamiatok v Plášťovciach

Kostol v Plášťovciach

Erb Plášťoviec

tags: #plastovce #kostol #vnutro