Sviatok sv. Ondreja, ktorý pripadá na 30. novembra, bol kedysi jedným z najznámejších a na zvyky najbohatších dní v roku, a to najmä pre dievčatá. Dodnes sa v niektorých regiónoch Slovenska udržiavajú tradície spojené s týmto dňom. Bol to jeden zo "stridžích" dní, kedy sa čarovalo, veštilo a vykonávali sa rôzne rituály. Dievčatá sa snažili zistiť, ktorý mládenec bude ich vyvoleným a za ktorého sa vydajú. Tieto tradície vznikli práve zo starých pohanských zvykov a udržali sa u nás aj potom, keď už naši predkovia prijali kresťanskú vieru.
Svätý Ondrej bol rybárom, rovnako ako jeho brat Šimon, a pochádzal z Betsaide. Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa a stal sa jeho verným učeníkom. Neskôr sa stal prvým učeníkom Ježiša Krista. Svoj život strávil na viacerých miestach dnešného Ruska, Bulharska, Rumunska, či Grécka. Bol ukrižovaný na kríži v tvare X. Svätý Ondrej je patrónom sedliakov, rybárov a neviest.
Veštenie a čary na sv. Ondrejských zvykov je pomerne dosť a líšia sa v jednotlivých regiónoch. Poďme si pripomenúť niektoré z nich:
Ľúbostné veštenie na Ondreja
Medzi najčastejšie zvyky patrilo liatie olova, robenie halušiek, skúška chlebom, trasenie plotov... V predvečer sviatku sa zišli dievčatá, každá si vzala kúsok chleba a položili ho na lopár. Ktorej chlieb zožral pes ako prvý, tú čakala svadba. Či ich čaká naozaj svadba, na to im mal dať odpoveď kohút. O polnoci pred Ondrejom chodili ku kurínu a klopali naň, pričom hovorili: "Kohútik, kohútik, zakotkodákaj, ak muža dostanem, vedieť mi daj. Sliepočky vy nechajte kotkodákanie, nekazte mi, nekazte, vydávanie". Ak sa ozval kohút, dievča sa do roka malo vydávať. Ak sa ozvala sliepka, dievča malo ešte čas.
Zamilované dievčatá si zvykli napísať mená mládencov na lístočky a vložili ich pod vankúš. Ráno vybrali jeden z lístočkov a meno chlapca, ktoré tam bolo napísané, ten bol dievčaťu súdený. Vo Vrábľoch dievka „ukradla“ gate (nohavice) mládencovi, ktorý sa jej páčil, dala si ich na noc pod vankúš. Ak mládenec prišiel vo sne za ňou, bol to ten pravý. Ak neprišiel, tak mládenec viac svoje gate neuvidel. Dievča ich dobre „vybáchalo s piestom a zatopilo v Žitave“. Voda tak odniesla každú spomienku na mládenca.
V Jedľových Kostoľanoch bol zvyk pred spaním vložiť do každého rožku vankúša jeden lístok. Na lístkoch boli mená potenciálnych vyvolených. Keď ráno dievčatá chytili prvý rožok s lístkom, uvideli meno svojho ženícha.
Kamarátka moja, my dve jako jenna, ani ty ani ja nemáme frajera. Keby sme frajera aspon jenna mali, obidve by sme mu perečko dávali.
„KDE SÚ TVOJE ŠATY, DIEVČA?“ – SPÝTAL SA FARMÁR, KEĎ UVIDEL VDOVU KÚPAŤ SA V JAZERE
Varenie halušiek s lístočkami
K bežným čarom patrilo aj varenie halušiek s lístočkami. Spôsoby, akými to praktizovali, boli rôzne. Napríklad dievčatá nechali vo veľkej nádobe zovrieť vodu a hodili do nej kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Kúsok, ktorý ako prvý vyplával na povrch, dievča šikovne rukou vytiahlo. Na lístočku bolo napísané meno jeho budúceho muža.
Dievčatá napísali mená chlapcov na lístočky a zabalili ich do halušiek, ktoré potom nahádzali do vriacej vody. Medzi haluškami boli aj prázdne halušky. Vyberala sa vždy prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch. Ak tam bolo meno chlapca, za toho sa malo dievča vydať. Ak tam papierik nebol, dievčina si na chlapca musela ešte počkať. Ak pri haluškách bolo viac dievčat, po vyplávaní si každá vybrala jednu so svojím osudom.
Liatie olova
Veľký význam malo aj liatie olova. To sa nahrievalo na lyžici a lialo sa cez ucho kľúča do studenej vody. Pritom sa odriekalo zaklínadlo: "Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem za muža mať." Z tvaru určovali črty budúceho muža a aj jeho povolanie.
Jednou z praktík bolo liatie horúceho olova do studenej vody. Tvar, ktorý olovo po ochladení vo vode získal, naznačoval aké povolanie bude mať muž, za ktorého sa dievča vydá. Ak vznikol napr. tvar kolesa, dievča sa malo vydať za kolára alebo mlynára, tvar pušky predstavoval vojaka alebo poľovníka. Pri liatí odriekali slová: „Ondreju, Ondreju, tebe olovo lejú. Dajže nám Ondreju znati, s kým ja budem pred oltárom státi.“
Keď sa chceli dievčatá dozvedieť, čím bude ich budúci muž, roztopili v lyžici nad ohňom kúsok olova a cez ucho veľkého kľúča ho liali do misy so studenou vodou. Daj že mi znať, akého remesla budem muža mať. Olovo vo vode stuhlo, dievčatá ho vybrali a pozerali jeho tvar. Ak pripomínal pušku, dievča malo ísť za vojaka, ak sekeru, za tesára alebo drevorubača, ak čižmu, tak za obuvníka… Ale ak vyzeralo ako kolíska, hrozilo, že sa dievča prespí.
| Tvar olova | Povolanie budúceho muža |
|---|---|
| Koleso | Kolár alebo mlynár |
| Puška | Vojak alebo poľovník |
| Sekera | Tesár alebo drevorubač |
| Čižma | Obuvník |
| Kolíska | Hrozí, že sa dievča prespí |
Trasenie plotov
Po zotmení vychádzali dievky von, kde pokračovali v ďalších rituáloch, v trasení plotov. Sprevádzali ho nasledujúce slová: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“
Večer na Ondreja chodili dievky triasť plotmi. Vtedy vraveli: "Kývam, kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám pán Boh z neba, že mi muža treba" alebo "Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť." " Trasiem, trasiem les, kde šteká pes, tam je môj odsúdenec dnes." Z ktorej strany sa pes ozval, odtiaľ mal byť jej vyvolený.
Aj chodievali siať konope popod okná, kde mali mládencov a odriekali: Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj mi , Bože, znati, kde ma budú brati." Ak konope vzišlo, dievča sa malo do roka za toho mládenca vydať.
„Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“
Počasie na Ondreja
Podľa pranostík, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Niekoľko pranostík na Ondreja:
- Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
- Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
- Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.
- Sneh čo na Ondreja spadol, dlho leží, on len na Gregora /12.3/ do potoka beží.
- Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
- Na Ondreja ide orať len krivý gazda.
- Ak na Ondreja lietajú včely, bude neúrodný rok.
Začiatok decembra znamenal začiatok pôstneho obdobia - pokánia, ktorý sa dodnes nazýva adventom. Ľudia sa pripravovali na príchod Spasiteľa, zhotovovali adventné vence, v ktorých nechýbali sviece - symbol svetla.