Viera a náboženstvo zohrávajú v živote mnohých ľudí dôležitú úlohu. Cirkev ako inštitúcia, spoločenstvo veriacich, je miestom, kde sa stretávame, modlíme a hľadáme inšpiráciu pre náš život. V tomto článku sa zamyslíme nad rôznymi aspektmi cirkvi a viery, pričom sa zameriame na úlohu kňazov, dôležitosť svätosti a modlitby, a poukážeme na príklady z bežného života.
Úloha kňazov v dnešnej spoločnosti
Kňazi sú často vnímaní ako sprostredkovatelia medzi Bohom a ľuďmi. Ich úloha je však omnoho komplexnejšia. Kňaz je svetlo sveta a soľ zeme. Predovšetkým vo vyučovaní kresťanskej pravdy. Je však zrejmé, že tento učiteľský úrad neprinesie úžitok, ak kňaz to, čo bude učiť slovom, nepotvrdí príkladom svojho života.
Kňazský úrad vykonávame nie v svojom mene, ale v mene Ježiša Krista. "Nech nás každý pokladá - hovorí sv. Pavol - za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev". Našou úlohou je teda predstavovať samého Ježiša Krista v jeho osobe a spĺňať prijaté poslanie tak, že budeme uskutočňovať ním zamýšľaný cieľ. Ak v dávnych dobách, keď ešte jestvoval len tieň a obraz pravej obety, vyžadovala sa od kňazov veľká svätosť, aká sa vyžaduje od nás dnes, keď obeťou je sám Kristus!
Cirkev prejavuje tú najživšiu starostlivosť o svätosť svojich kňazov. Na prvom mieste pomocou seminárov. Potom sú tu svätenia, ku ktorým Cirkev postupne napomáha vhodnými medziobdobiami. Pri takýchto príležitostiach nechýbajú svätencom jej materské povzbudenia k svätosti. Veľmi závažné sú aj slová adresované kandidátom subdiakonátu.
Medzi kňazom a ktorýmkoľvek iným človekom, ktorý dobre žije, musí byť taký rozdiel, aký je medzi nebom a zemou. Nestačí preto, že čnosť kňaza nekompromitujú ťažké previnenia. Takýto názor zastáva aj Tridentský koncil, keď napomína členov kléru, aby sa vyhýbali aj "najmenším previneniam, lebo tieto by u nich nabrali vrcholnú závažnosť".
Svätosť: Cesta k Bohu a k ľuďom
Svätosť nie je len pre kňazov, ale pre každého veriaceho. Ježiš Kristus je učiteľ a vzor každej svätosti a jemu sa musí pripodobniť každý, kto chce prísť do neba. Ale Ježiš Kristus sa nemení v priebehu vekov. On je vždy ten istý "včera, dnes a naveky".
Ľudia sú obyčajné nástroje, ktoré Boh používa na spásu duší; je preto potrebné, aby boli schopní dať sa Bohu ovládať. Popravde jediná vec, ktorá zjednocuje človeka s Bohom, robí ho jemu príjemným a ustanovuje ho za hodného služobníka jeho milosrdenstva, je svätosť života a mravov. Svätý však, aj keď je skromnejšie uspôsobený, je schopný iniciatívne začínať i dovršovať mnohé diela, veľmi užitočné pre Boží ľud.
Svätosť je ovocím našej vôle do tej miery, nakoľko jej prichádza na pomoc Božia milosť. A presne túto milosť nám Boh dal úplne k dispozícii; stačí chcieť, a nikdy nám nebude chýbať.
👉Cesta k vnútornému mieru | Silné budhistické učenie
Dôležitosť modlitby a meditácie
Modlitba a svätosť sú vzájomne späté. Jedna nemôže jestvovať bez druhej. Toto učenie najúčinnejšie potvrdzuje Ježiš svojím povzbudením a najmä svojím príkladom. Źiaľ, často sa modlí skôr zo zvyku ako z vnútornej horlivosti. A práve kňaz je väčšmi ako všetci ostatní povinní plniť Ježišov príkaz "ako sa treba stále modliť", príkaz, ktorý má svoju odozvu v kategorickom upozornení svätého Pavla: "V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!
Ďalším prostriedkom základnej dôležitosti je venovať každý deň trochu času rozjímaniu o večných veciach. Rozjímanie očisťuje predovšetkým myseľ - zdroj, z ktorého pramení. Okrem toho riadi city, usmerňuje činy, napráva zlozvyky, mravom dáva bezúhonnosť, život robí čestným a usporiadaným; jedným slovom, poskytuje Božiu i ľudskú vedu. Rozjímanie vyjasňuje zmätené pojmy, jednotlivé veci dáva do súvisu, sústreďuje rozptýlené myšlienky, skúma tajomstvá, uvažuje nad pravdami, oskúšava to, čo je pravdepodobné a odhaľuje to, čo je len zdanlivé.
Ak nie sú navyknutí zhovárať sa s Bohom, bude im chýbať akákoľvek Božia inšpirácia vtedy, keď budú hovoriť o Bohu a budú dávať rady pre kresťanský život, a slovo Blahozvesti bude z ich perí vychádzať ako mŕtve. Ich prejav môže byť akýkoľvek učený a výrečný - nebude to hlas dobrého pastiera, ktorý ovce počúvajú s pravým úžitkom. Toto platí aj pre ostatné oblasti ich činnosti.
Nech si všetci títo, i vy, milovaní synovia, zapíšu do pamäti moje napomenutie, ktoré je ako Kristovo: "Dávajte pozor, bedlite a modlite sa".
V tomto ohľade je vhodné znovu si prečítať pastoračnú exhortáciu svätého Karola Boromejského: "Usilujte sa pochopiť, bratia, že pre klérus nie je nič také dôležité, ako vnútorná modlitba pred, počas a po každom našom čine. Brat, ak vysluhuješ sviatosti, rozjímaj, čo robíš; ak sláviš svätú omšu, rozjímaj, čo obetuješ; ak sa modlíš žalmy, rozjímaj, ku komu hovoríš a nad tým, čo mu hovoríš; ak vedieš duše, rozjímaj akou krvou sú obmyté".
Pre kňaza je okrem každodennej meditácie veľmi dôležité vytrvalé čítanie duchovných kníh, na prvom mieste tých, čo sú Bohom inšpirované. Aj svätý Pavol káže Timotejovi: "Venuj sa čítaniu". A svätý Hieronym v poučeniach o kňazskom živote, ktoré dáva Nepociánovi, vštepuje mu do srdca: "Nikdy nevypusť z ruky knihu na duchovné čítanie." Obrovský je úžitok, ktorý kňazom plynie z vernosti duchovnému čítaniu.
tags: #podakovanie #uvaha #cirkev