Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti vydala obežník, ktorý sa zaoberá zachovaním zmyslu a dôstojnosti pri vykonávaní znaku pokoja. Je dôležité si uvedomiť, že svätá omša nie je o podávaní si rúk, alebo prejavovaní si vzájomnej náklonnosti, ale ide o posvätné slávenie Eucharistie - sprítomnenia Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom. Ak veriaci nerozumejú a rituálnymi gestami nepotvrdia, že správne chápu význam obradu pokoja, oslabí sa kresťanský koncept pokoja a ovplyvní to ich plodnú účasť na Eucharistii.
V niektorých kostoloch, najmä počas tzv. "mládežníckých" omší, je rozšírená nesprávna prax držať sa za ruky "do reťaze" (od modlitby Otče náš). Takýto úkon nepretržitého držania sa, môže byt rušivá a nepríjemná skúsenosť vstupovania do osobnej sféry modliacej sa osoby.
Svätý Otec František dňa 7. júna 2014 schválil a potvrdil obsah tohto obežníka, ktorý pripravila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí a nariadil jeho zverejnenie.
Znak pokoja a jeho správne vykonávanie
Počas zasadania Synody biskupov bola vyjadrená potreba usmerniť toto gesto, ktoré môže nabrať neprimerané prejavy a spôsobiť určitý zmätok v zhromaždení práve pred prijímaním. Ak sa predpokladá, že by sa [znak pokoja] nevykonal primerane z dôvodu konkrétnych okolností alebo sa považuje za pedagogicky rozumné nevykonať ho v istých okolnostiach, možno ho vynechať a niekedy musí byť vynechaný.
Je dobré pripomenúť, že z veľkej hodnoty tohto gesta nič neuberá, ak sa koná striedmo pre uchovanie klímy, primeranej sláveniu, napríklad vymeniť si znak pokoja len s tými, čo stoja najbližšie. Pripomíname, že rubrika misála hovorí: „Potom diakon alebo kňaz prípadne dodá: Dajte si znak pokoja“
Nesprávne zvyky pri odovzdávaní znaku pokoja
V každom prípade bude potrebné, aby sa v okamihu odovzdania znaku pokoja definitívne upustilo od niektorých nesprávnych zvykov, ako sú:
- zavedenie „spevu za pokoj“, ktorý nejestvuje v rímskom obrade
- opúšťanie svojich miest veriacimi, aby si odovzdali znak pokoja
- vzdialenie sa kňaza od oltára, aby odovzdal znak pokoja niektorým veriacim
- pri niektorých príležitostiach, ako je slávnosť Veľkej noci alebo Vianoc, prípadne pri vysluhovaní sviatosti krstu, prvého svätého prijímania, birmovania, manželstva, posvätných rádov, rehoľných sľubov či pohrebu, využitie znaku pokoja ako príležitosť na gratulácie, blahoželania alebo kondolencie medzi prítomnými.
Zároveň sa konferencie biskupov vyzývajú, aby pripravili liturgické katechézy o význame obradu pokoja v rímskej liturgii a o jeho správnom konaní pri slávení svätej omše.
Význam liturgických gest a postojov
Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá. Má dobre poznať “liturgickú reč“. Len vtedy sa bude vedieť naplno zapojiť do oslavy Pána Boha. Je to vzdanie úcty Pánovi.
Intímny vzťah medzi lex orandi a lex credendi sa musí premietnuť aj do lex vivendi. Spoločné úkony a gestá majú zachovávať s rovnakou úctou všetci účastníci liturgického zhromaždenia.
Základné liturgické postoje a gestá
Nasledujúca tabuľka sumarizuje základné liturgické postoje a gestá a ich význam:
| Postoj/Gesto | Význam |
|---|---|
| Pokľaknutie | Vzdanie úcty Pánovi, pokora |
| Kľačanie | Hlboká úcta, ľútosť, kajúcnosť |
| Úklon | Hlboká úcta, pokora, oslava |
| Sedenie | Postoj počúvajúceho žiaka, odpočinok, pozornosť |
| Státie | Úcta, sloboda, pripravenosť, bdelosť |
| Zložené ruky | Ochota slúžiť, modlitba srdcom |
| Podávanie ruky | Odpustenie, priateľstvo, jednota |
| Rozopäté ruky | Boh nás pozýva k sebe, pripomienka na kríž |
| Znamenie kríža | Vyznanie viery, pripomienka Kristovej obety |
Ďalšie liturgické gestá a ich význam
- Pozdvihnutie očí: Prejav nasmerovania duše a mysle k Bohu.
- Bitie sa do pŕs: Prejav pokánia.
- Procesia: Symbol putovania do zasľúbenej zeme.
Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Radostne a ochotne sa zapájajú pri odpovediach i speve. Kto dokáže hovoriť jasne, zreteľne a správne, dáva najavo, že berie svoju službu vážne. Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť, harmónia pridáva liturgii na kráse. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť.
Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi - srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Vyjadrujeme tým pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu.
Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená.
Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať. Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú vedľa seba.
Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu.
Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: "Dajte si znak pokoja!“ Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom, tí ju podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí.
Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu.
Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky.
Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať.
Praktické aspekty a úvahy o podávaní rúk v kostole
Z hygienických dôvodov sa nepatrí odmietnuť podanie ruky na znak pokoja. To, čo spája veriacich na liturgickom slávení, je oveľa viac ako možnosť ochorenia. Živý Boh je všemohúci, a teda mocnejší ako všetky vírusy či baktérie.
Podľa mojej osobnej mienky by to bolo prehnané, ak by kňaz vyzval veriacich na zdržanie sa podania rúk na znak pokoja. Počas chrípkového obdobia riziko ochorenia môže byť všade, avšak verejný a spoločenský život sa nezastaví: ľudia pracujú, cestujú, stretávajú sa či zabávajú so všetkými spoločenskými prejavmi. Aj s podaním ruky.
Ak sa potím, musím si pred znakom pokoja utrieť ruku? Etiketa utieranie rúk pred ich podaním nedovoľuje; odporúča sa krátky a pevný stisk, počas ktorého nie je vlhkosť dlane cítiť. Ja by som tu však zvolila istý kompromis a vopred sa pripravila na podanie ruky - utrela by som si ju už v predstihu vreckovkou.
Veď podanie rúk je prejavom, že sa navzájom nehneváme a že Boh môže prísť k nám. A takýto signál sa má vyslať otvorenou a nezaodetou dlaňou.
Ani to však nemôže a nesmie byť dostatočnou príčinou na odmietnutie podania ruky, ktoré vyjadruje rovnosť všetkých pred Bohom.
V našom kultúrnom kontexte sa nezvykne podávať ruka nakríž.