Obec Podhoroď leží v nadmorskej výške okolo 340 m, pri lokálnej dopravnej tepne medzi Tibavou a Stakčínom, učupená v horskom údolí medzi juhovýchodnými a východnými výbežkami Vihorlatu.
Nad severným koncom dediny sa týči nevysoký, no výrazný kopec, na ktorom sa nachádzajú zrúcaniny stredovekého hrádku. Hradný kopec je z jednej strany zakončený impozantným skalným zrázom. Skalný zráz a jeho okolie sú vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu Podhoroďský hradný vrch. Hrádok v Podhorodi je s veľkou pravdepodobnosťou najvýchodnejšou zrúcaninou hradu na Slovensku.
Podhoroď leží na ceste druhej triedy, hlavnom (a jedinom) ťahu medzi Tibavou a Ruským Hrabovcom. Medzi Tibavou a Podhoroďou sa nachádza aj obec Choňkovce (cez ktorú budete určite prechádzať počas cesty). Jej dejiny majú úzky súvis s podhoroďskými a tibavskými a v jej chotári (smerom na Podhoroď) sa nachádzajú ruiny druhého, o čosi menšieho hrádku, tiež majetku zaniknutého tibavského panstva.
V roku 1404 došlo v Podhorodi ku krádeži. Pri jej vyšetrovaní vznikla aj prvá písomná zmienka o dedine. Tá sa v listine opisujúcej incident objavuje pod maďarským variantom svojho názvu : Varalya. V súčasnej maďarčine by to bolo Váralya, teda „Podhradie". Pod týmto tvarom bola dedina známa aj v nasledujúcich storočiach (je ním súvisle označovaná vo všetkých písomnostiach od 15. až do konca 17. storočia). Z neskorších storočí je už dobre známy aj jej miestny nárečový názov Podhradze. Používal sa až do čias prvej československej republiky, kedy bola dedina oficiálne premenovaná na Podhradie. Po druhej svetovej vojne sa ustálil terajší názov.
Vzhľadom na meno dediny veľmi neprekvapuje, že sa nad ňou kedysi týčil hrádok. Podhradie bolo v 14. až 17. storočí majetkovou súčasťou hradného panstva Tibava, vo vlastníctve šľachticov z Tibavy, Michaloviec, Vinného a ich príbuzných. Koncom 16. storočia bola Podhoroď veľkou dedinou, asi najväčšou na panstve Tibava. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo, zväčša rusínskeho pôvodu.
Hrádok vznikol možno už v druhej polovici 13. storočia, ale väčšina odborníkov je radšej opatrná a datuje jeho vznik skôr do prvej polovice 14. storočia. Jestvujú o ňom len dve spoľahlivé zmienky : Jedna z roku 1337 a druhá datovaná do roku 1345. Preto pravdepodobne existoval už aspoň v 20. alebo aspoň 30. rokoch 14. storočia. Istejší než dátum jeho vzniku je fakt, že ho dali postaviť šľachtici z tibavského panstva. Vlastnili a využívali ho aspoň niekoľko storočí, podľa všetkého ako pevnosť na stráženie miestnej cesty a ako prechodné obytné útočište. Z doterajších archeologických výskumov vykonaných v priestore oboch stavieb vyplýva, že hrádok nad Podhoroďou je starší ako ten v chotári Choňkoviec.
V obci Inovce sa nachádza drevený kostolík svätého Michala Archanjela z roku 1836, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vlastníkom je Gréckokatolícka cirkev, farnosť Podhoroď.
Chrám svätého Michala Archanjela v Inovciach je drevený gréckokatolícky chrám v obci v najvýchodnejšej časti Slovenska v okrese Sobrance. Je to jeden z najmenších drevených cerkví na Slovensku.
Bol postavený v prvej tretine 19. storočia (niekedy sa uvádza rok 1836) a svojimi rozmermi postačoval potrebám málo ľudnatej obce. Súčasťou areálu je drevená zvonica s jednoduchou, v hornej časti otvorenou stĺpikovou konštrukciou, na svahu za cerkvou leží cintorín a celý areál dotvárajú mohutné lipy.
Z hľadiska pôdorysu je to trojpriestorový zrubový objekt na nízkej podmurovke s hrotito ukončenou svätyňou. Loď je postavená na štvorcovom pôdoryse, podobne aj babinec, nad ktorým sa vypína západná veža situovaná do prečnievajúcej strechy a podchytená drevenými krakorcami. Zrub je prekrytý veľkou valbovou strechou, ktorá zostupuje tak nízko, že okienka na južnej strane museli byť vsadené do hlbokej niky. Na kovovej konštrukcii nad svätyňou bola osadená menšia strešná vežička. Obe veže sú zakončené cibuľovitými baňami s trojramennými kovanými krížmi. Hlavný vstup vedie cez babinec do chrámovej lode, ktorú presvetľuje dvojica okienok. Interiér svätyne presvetľujú tiež dve okienka (na južnej a severovýchodnej stene).
Z dôvodu malej výšky i šírky východnej steny lode, nebolo možné osadiť ikonostas s plným ikonografickým programom, ktorý je vďaka tomu neúplný a asymetrický. Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami s medailónmi Zvestovania a štyroch evanjelistov pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie jeho stĺpikov, ako aj rámov hlavných ikon. Všetky ikony sú poznačené vplyvom západnej maľby, podobný charakter má aj prestol vo svätyni s ikonou Piety a výjav Ukrižovania na stole žertveníka.
Podľa údajov z rokov 1746 a 1751 bol zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. V schematizmoch mukačevského biskupstva do roku 1838 sa zasvätenie chrámu neuvádza, no predpokladáme, že bol stále zasvätený sv. Mikulášovi. V dvoch schematizmoch z rokov 1839 a 1841 sa uvádza, že chrám je nevysvätený a od roku 1841 sa už uvádza terajšie zasvätenie sv. Michalovi.
Táto zmena mohla súvisieť i s tým, že po reorganizácii farností mukačevského biskupstva na konci 18. storočia farnosť Inovce zanikla a spolu s Beňatinou a Ruskou Bystrou sa stala filiálkou farnosti Podhoroď. Vo všetkých troch filiálnych obciach boli chrámy zhodne zasvätené sv. Mikulášovi biskupovi, čo isto komplikovalo ich spravovanie. Obnova chrámu v Inovciach v prvej polovici 19. storočia tak mohla byť vhodnou príležitosťou na zmenu jeho zasvätenia. V roku 1842 bola doň inštalovaná nová oltárna ikona Piety od maliara Michala Mankoviča.
Problematika výstavby versus obnovy chrámu v roku 1836 ostáva naďalej zahalená pod rúškom tajomstva. To však nemá vplyv na skutočnosť, že chrám v Inovciach patrí právom medzi skvosty drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.
V rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklochodníka ikon“ podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaného neziskovou organizáciou Karpatské drevené cerkvi spolu s ďalšími partnermi, boli v mesiacoch jún - august 2015 uskutočnené práce na obnove šindľovej strechy, obvodového plášťa a podlahy v celkovej hodnote 19 200 eur s DPH. Aktuálne ešte prebiehajú reštaurátorské práce vzácnych a najviac poškodených ikon a ďalšieho mobiliáru z chrámu, ktoré by mali byť ukončené v decembri tohto roku.
Drevený kostolík má podľa vtedajšej architektúry daného typu stavieb tri časti. Vstupná časť, zvaná babinec je z hornej strany zvýraznená vežičkou, v ktorej sa však zvony nenachádzajú. Vedľa chrámu stojí samostatná drevená zvonica. Chrámová loď siaha od babinca po cársku bránu, ktorá je bohato zdobená olejomaľbami na dreve. Cárska brána má tri vstupy do tretej časti - oltárnej, kde sa nachádza oltár. Cez prostredný vstup cárskej brány má k oltáru možný vstup len kňaz a cár (odtiaľ názov). Nad oltárovou časťou sa nachádza druhá vežička a za oltárom najstarší z obrazov.
V kostolíku sa už v súčasnosti nekonajú bohoslužby. Patrí pod správu grácko-katolíckej farnosti v Podhorodi. V prípade návštevy však majú kľúče aj na miestnom úrade a radi kostol sprístupnia.
Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad vzdialeností k obci Inovce:
| Mesto | Vzdialenosť (km) |
|---|---|
| Košice | 100 |
| Sobrance | 21 |
Okrem návštevy dreveného kostola v Podhorodi a Inovciach, môžete preskúmať aj ďalšie zaujímavosti v okolí:
- Hrad Tibava
- Beňatinský travertín
- Tibavský hrad v Choňkovciach
- Drevený gréckokatolícky kostol sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke
- Astronomické observatórium na Kolonickom sedle
- Morské oko
Morské oko
Neďaleko Ukrajinskej hranice, za "Východnou bránou Vihorlatu" rastie zabudnuté bohatstvo. Jazierko v bývalom kameňolome pri obci Beňatina láka v letných mesiacoch stovky návštevníkov z okolia, ale aj zahraničia. Morské oko je šperkom Vihorlatských vrchov. Je to ideálne miesto na oddych, romantické prechádzky, ale aktívnu turistiku pre rodiny s deťmi.
Tip na výlet. Drevené kostolíky Slovensko.
Drevený chrám svätého Juraja v Jalovej
V tieni stromov, na svahu priamo nad centrom dedinky Jalová sa nachádza historický, sakrálny klenot - Gréckokatolícky drevený chrám svätého Juraja.