Zbierka náboženských textov a kázní od rôznych autorov, pokrývajúca rôzne témy a sviatky. Tieto texty sa zaoberajú biblickými príbehmi, morálnymi ponaučeniami a duchovnými úvahami.
XI. Nedeľa po sv. Duchu
Dr.B.: Ježiš v dnešnom sv. evanjeliu vykonal zázrak všemohúcnosti a lásky svojej.
XII. Nedeľa po sv. Duchu
V.E.Schwartz: Ľudia ľahkoverní zachytia sa sťa mucha na pavučine, vymyslel heslo: bratstvo, rovnosť a ľudskosť a založil im slobodné murárstvo. Toto pustilo ratolesti, jedna priniesla čo ovocie socializmus, druhá demokraciu. A hoci si chudáci ľudia poradiť nemôžu, predsa rak sa len zväčšuje, jatrí ďalej. A prečo? Hovorí Pán. (Mat.11,19.)
Dr.B.: Na vršku Monte Cavallo, v Ríme, stojí kaplnka, ktorá i svojou prekrásnou stavbou, i vnútorným ozdobením nad ostatné vyniká, tak že Rimania pyšne ju nazývajú, „perlou Ríma". S kaplnkou tou spojený je dom, v ktorého prvom poschodí nachádza sa znamenitá izbička. Znamenitá a pamätná preto, lebo v nej býval a i zomrel sv.
XIII. Nedeľa po sv. Duchu
Od neho máme i tú úrodu, ktorú sme už po väčšine do stodôl našich sviezli. A či sme mu za to opravdivé vďační? Možno niektorí, ale sotva všetci. Dobre píše cirkevný spisovateľ Laktancius: „Vtedy zapomínajú ľudia najskôr na Boha, keď jeho dobrodenia požívajú." Ach, NN., nevďačnosť je ohavná neprávosť; je príčinou terajšieho mravného úpadku a všetkej zkaženosti ľudskej. „Nevďačnosť", hovorí sv. uzdravila."
Sviatok sv. Štefana Kráľa
Rajecký: Preto, NN., lebo veci skutočne tak stoja. Verejne síce a otvorene nikto by sa neopovážil tak volať, ale skutkami dokazujú ľudia, že by nechceli, aby nastal ten duch náboženský, ktorým sv. Štefan riadil veci krajinské. A keď ľudia jeho ducha, jeho nábožnosť opovrhujú, opovrhujú jeho samého a nechcú, aby panoval, aby nad nimi kraľoval... A jako by to bolo osožné, keby duch jeho vládnul medzi nami!
Kde matky podobné sv. Anne? Týchto nasledujte, NN., vo vyznávaní viery a vo výchove dietok a obsiahnete požehnanie Božie.
XIV. Nedeľa po sv. Duchu
Karol Nečesálek: Keď voľakedy priblíži sa nám koniec nášho pozemského putovania, potom už dôverujúc v láske a milosrdenstve Božom, smelo môžeme sa rozlúčiť s týmto svetom, aby sme pokračovali v chvále a zvelebovaní Boha sťa vtáci v povetrí tam hore v kráľovstve nebeskom na veky vekov.
XV. Nedeľa po sv. Duchu
Viktor Millán, farár: Tu posadil sa ten, ktorý bol zomrelý a počal mlúviť. I dal ho matke jeho. i skutkom podporí ubiedených, vie dobre, že sa zvlášte skutkom dokazuje láska, ako to sv. Jakub opisuje: „Keby brat a sestra boli nahí a potrebovali by potravy každodennej a keby im niekto z vás riekol: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa! nakŕmili sme ťa; žíznivého a dali sme ti piť? Kedyže sme ťa videli pocestného a pritúlili sme ťa; alebo nahého a priodeli sme ťa? Alebo kedy sme ťa videli nemocného, alebo v žalári a prišli sme k tebe? Tu kráľ (to jest Kristus Pán) odpovie a riekne im: Amen pravím vám: čo ste učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov (to jest vašim spolubližným) mne ste to učinili, vládnite kráľovstvom vám pripraveným od ustanovenia svet." (Mat.25,34-40.)
Ó, ty svetlo panien, ktorá oslobodená od sväzkov smrteľnosti a rúchom nesmrteľnosti ozdobená, v sláve nebeskej prebývaš: slyš naše slová, a prijmi milostivé naše prosby. Veď zo všetkých smrteľníkov Tebe patrí úcta najväčšia, ktorá si sa mocou Boha stala Matkou Pána. Riad naše srdcia, aby sme v čnostiach vždy viac a viac prospievali, aby sme Teba za ochranu nášho žitia a za láskvú prímluvkyňu u Tvojho Syna mali. Zdrávas Maria, Matko, Panno a Kráľovno sveta! Ukáž deťom Adamovým v každom čase Tvoju láskavosť, buď vždy naším útočišťom a našou ochranou. Pros za ľud, primlúvaj sa za kňažstvo, oroduj za zbožné pohlavie ženské, učiň, aby všetci pocítili Tvoju pomoc, ktoríkoľvek slávia Tvoje sväté narodenie.
Mat. 22, 36. najhlavnejšou mravnou povinnosťou zachovávať to veľké prikázanie, ktoré nám Kristus Pán vyslovil: „Milovať budeš Pána Boha svojho z celého srdca svojho, z celej duše svojej, z celej mysli svojej a bližného svojho ako seba samého."
XVII. Nedeľa po sv. Duchu
N.H.: staviť šťastie tej duše, ktorá sa nachádza v stave posväcujúcej milosti.
Predtým tak mnoho svätých ľudí, lebo sa vtedy každý len o svoju nesmrteľnú dušu a o zdravie duše staral, dnes ale každému je milšie telo a zdravie telesné, ako nesmrteľná duša. Že tento zbožný človek pravdu mal, keď sa tak vyslovil, to aj my, bohužiaľ, vidíme a zkušujeme! Lenže my už od dneska dozaista budeme patriť medzi tých, ktorí sa o dušu svoju viac starajú, ako o telo, lebo sme sa presvedčili, že Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu dal prednosť duši, keď najprv dušu, a len potom telo uzdravil tomu porážkou pošinutému človekovi, chcejúc týmto činom potvrdiť tie svoje zlaté slová: „Čo osoží človekovi, keď by aj celý tento svet získal, ale na svojej duši by škodu utrpel?"
Kto je teda ako Boh? Nemali by sme sa radšej pridŕžať meča sv. veciach náboženských.
ostatné dni života svojho. Morus pýtal sa Alojzie, koľko asi rokov mu sľubuje žiť v milosti kráľovej?
smrť. Keď sa videl osídlami obkolesený a žiadnych výhľadov nebolo na vyslobodenie, zvolal: „Ako bych sa ja mohol dopustiť niečoho takého pred tvárou Hospodina?" Upadol síce v nemilosť panej i pána, ale v tom okamihu bol nepriateľ premožený a Jozef ostal slávnym víťazom a naším vzorom, ako máme mečom sv. Michala šermovať, keď nás nepriateľ k smyselnosti svádza. K tomuto hrdinovi nevinnosti môže sa postaviť starozákonná Zuzanna, ktorá tiež zvíťazila nad dvoma starými šelmami, ktorí ju navádzali k hriešnemu skutku, lebo sa i ona viac bála Boha, než nepriazne týchto starcov. Myslela si sama v sebe: Kto je ako Boh? Kto mi môže poškodiť, keď mi je pomocníkom Boh sám? Podobný víťazný veniec dostal sa v Novom Zákone sv. Tomášovi Aquinskému, sv. Kazimírovi, Edmundovi, zo ženského pohlavia ale sv. Katarína, Agneška, Cecília, Euphrosina atď., ktoré s mečom sv. Michala: „Kto je ako Boh?" dobre ozbrojení, všetkých nepriateľov svojej čistoty pobili šťastlivé, keď v najnebezpečnejších okamihoch pokušenia v úteku brali útočište svoje. Kto je ako Boh? vraveli. Ktorý ženích je taký krásny, ako Boh?
večne sa zelenajúci vavřínový veniec nám pripravia k večnému víťazstvu v nebesiach.
Žalm napomína ťa: „Hľadaj pokoj a stíhaj ho." (33,15.) Alebo ako to urobíš? Smaž hriech. Hriech odvráti od teba Boh pokoja. Dokiaľ nesmažeš hriechu, neuzavreš pokoja s nebom. A čím smažeš hriech?
Preto moje najsňrnejšie napomenutie, ktoré zasielam na vás, sú slová apoštolove: „Zachovávajte jednotu ducha vo sväzku pokoja!" (Ef.4,3.) A moja najvrúcnejšia prosba, ktorú zasielam k nebu, je vzdych apoštolov: „Sám Pán pokoja nech dá vám ustavičného pokoja na každom mieste." (II. Tess.3,16.)
Ovdovela žena sťa ojedinelé vtáča stone, hľa, pod svojím krížom. Osirelé dietky drobné, ako tá mlaď v hniezde, obstúpily truhlu, nechápu, čo sa s otcom stalo.
neopustí v núdzi, požehná v živote.
Výklad Creda
Dľa J.B.Lobry spracoval: J.B.: Všemohúci Bože ktorej strane budem stáť ja, a na ktorej poslucháči moji? Prosím vás vrúcne, NN., usilujme sa všetci, aby sme stáli v rade tých, ktorých všemohúci Boh jednúc blaženou večnosťou odmení.
Príprava Maľučkých k Prvej sv. Spovedi
Od dra Jozefa Waltera. Podáva Štefan Mnoheľ: máš modliť, vykonať.
Klobúk máme pravou rukou zdvihnúť a za okamžik až k prsiam zohnúť ruku; dievčatá a ženy miesto toho sklonia hlavu pri pozdravení. Pán Ježiš si toľkej úcty od nás i zaslúžil za jeho veľké utrpenie, za dielo vykúpenia, preto i sv. Pavel apoštol keď výprava o úcte mena Ježiš, narádza, aby pri vyslovení toho najsvätejšieho mena každé koleno sa zohýbalo nebeských, zemských a podzemných. Povinnosť pozdravenia predpisujú pravidlá slušnosti. Kto je starší, ako my, alebo vo vyššom stave postavený, toho už máme pozdraviť, keď by bol i mladším, ako my. Od starších teda nečakajte pozdravenia, ale pozdravte ich kdekoľvek. Pozdravujeme sa po kresťansky v kostole, deti v škole, doma, na ulici, v príbytkoch, i na poli a nikdy nezapomínajme, že to pozdravenie kresťanské je modlitbou, a modlitbu konáme predsa len s obnaženou hlavou, a modliť sa máme s pozdihnutou mysľou k Bohu. Tak teda chváľme P. Ježiša: Pochválen buď Pán Ježiš Kristus, až na veky.
Pastorácia, Veda a Literatúra
tom Vincent Palloti ani kríža Spasiteľového nespustil z očí, lebo pri vďakyvzdaní sa nikdy neomeškal modliť i tie vrúcne vzdychy k ukrižovanému Spasiteľovi: „En ego, o bone et dulcissime Jesu!" Ze by kňaz svoju pobožnosť tým ľahšie zhorlil a otúžil, mohol by si na jednotlivé dni týždňa určiť zvláštne intencie a tým primerane vybrať si svoje prosby a voliť svoje city.
toho stále duševné i telesné biedy ľudské dolíhajú naň a jako i beztak za najrozličnejšie potreby blížnych svojich sa borí, tiež potrebuje a nutne potrebuje, aby sa utiekal k modlitbe. Jakým mužom modlitby bol Mojžiš!
Dávidove videnie o Kristovi, veľkňazovi, kráľovi. Srdce moje túži za Ježišom vo Svätostánku.
Modlitba za pokoj mysle | Kresťanské modlitby za pokoj mysle a srdca
Z Našich Chýb
Podáva Babiagurský: No farár sa často nemôže riadiť dľa ľubovôle mladých, nezkušených, hoci i horlivých svojich kaplánov. Mnoho ráz premieňajú sa bez jeho vôle a skoro každý nové spolky by rád zakladal a iné poriadky by chcel v službách Božích zaviesť. Tu už musí rozhodnúť slovo a prudentia pastoralis principála. Pozn.red.väčšie úspechy v účinkovaní medzi pohanmi. Pravda, na úkor missií. Na čo to? Komu to osoží? Niekde sa zas zhola nič nestará správa fary, čo sa deje v jeho farnosti.
mi káže o nadprírode a nedodrží naproti mne ani tých elementárnych merítiek prírody, v nadprirodzených veciach nájdem si východište svojské, utvorím si svojský náhľad o svete, ktorý ma uspokojí. Lebo také zažitie zkušenosti ma nemálo bolí, trápi a odpudzuje od katolicizmu, uznávajúceho ináč „že je duša od prírody kresťanská anima naturaliter Christiana." Je to veru dôvod, ktorý svojou rozhodnou presvedčivosťou, nevyvratnosťou ženie do úzkeho každého, kto sa nazrel do dielni, kde sa idey kujú, kto je schopný „čistej empirie" a plný „čistou, nezkalenou láskou.
v Obzore spolkovom „Korrespondenz des Priestergebetsvereines", roč.51.č.2.
Besiedka
kým v diali ktosi stiera znojú skráň.
na tento zvláštny, nevídaný zjav.
Čo s ním počať? Už ho mám! Rozkázal som, rob zaraz! shodí kabát, vesticu, pojedných to šľahlo!
Žartovný príbeh pripomína nám drahého muža na výročnú chvíľu narodenín a krásna báseň chváli zas nášho zlatoústeho pevca.
Keď toto bol povedal, zvrtnúc ostrým vydutý vrch Hákom v bok narazí, zrazu keď v hromadách sa kopivšie Vetry hrnú sa ti tou špárou, zadujúc ti celú zem.
Všetko to už veští mužom im že je smrť skoro blízka!
Padnuvší usnúť. Ô, môj Danaov rodu víťaz Týdid!
Štíty a lebky mužov spolu mŕtvole váľa udatných! Tak hovorí, zrazu keď zazumí od polnoci búrka, skrúti v opak vetrlá, á na hor k hviezdam vlny zdvihne. Praštia až vesla, kermen zlomený vode miesto. Od boku dá, zavalí nato vrch vody člnky tonúce.
Ten na samom vrchu vín ti vysí, tomu zas vody tŕžka. Až na samé dno morí loď, prívale námele hádžu. Člnky Poludňajší uchytí tri a v skál schovanisko Šibne, čo oltárom menujú v mori stried Italovci.
k ďalšej práci a požehná jeho snahy. Srdečne mu prajeme, aby ho Boh láskavý milostivé vyslyšať ráčil v päťdesiaty rok vo výročitý deň jeho prvej omše svätej.
z Mútneho verejne viedi do Trstenej na pohraničný úrad. Sedel žalár, musel do Prešporku pred vojenský súd.
ročného kňažstva upracovaného Kovalčíka. Kovalčík na prahu svojho dvadsaťpätročia s dôverou môže vzdychnúť k Bohu: „Pane, päť hrivien dal si mi, hľa, nových päť som získal." (Mat.25,20.) A my mu úprimne želáme, že by ho Boh zato hlasom svedomia potešil: „Merces tua magnát erit nimis." Odplata tvoja bude veliká.
V Spišskej Sobote, po krátkej nemoci zomrel farár, Karol Sedélyi, čestný kanonik.
krkolomnej pastorácie nezakúsil vôbec. Málo veriacich mal, zato základnejšie ich spravoval a čo mu zbudlo času z farnosti, to zbožný venoval svojej duši. S jeho smrťou zas ubudol horlivý úd z braterstva sv. Jozefa; uňho schádzalo sa braterstvo na porady. Cirkev bojujúca v ťažkých časoch utratila svätého kňaza, ale získala ho cirkev výťazná.
Dp.Augustin Cintula, bývalý farár v Čpacinciach na odpočinku, zomrel v 72.roku veku a 48.roku kňažstva. R. i. Dp.Gejza Horváth, farár v Rovnom, po dlhej nemoci zomrel v 42 roku života. Dp.Jozef Oravetz, správca fary v Červenom Kameni obdržal faru v Klíži. Dp.Bartolomej Beszedits stal sa dočasným správcom fary Červeného Kameňa. Dp.Karol Záškvara poverený je správou fary v Lazoch. Dp.Gašpar Kostial prevzal správu fary v Rovnom. Dp.Jozef Pietnik, kaplán lietovský preložený je do Gradnej. Dp.Vojtech Dornič, vrátil sa od vojská, složil synodálnu zkúšku a zaujal svoju predošlú stanicu v Skalitom, odkiaľ najnovšie preložený je do Bošán. Dp.Štefan Fundarek z Konskej, poťažne zo Skalitého zas je v St.Bystrici, kde už raz kaplanoval.
Dp.Juraj Mecséri, kaplán zo Szárazpataku, preložený je do Čaby.
Tlačil „Leo" kníhtlačiarsky a nakl.spolok úč.spol., Rozsahegy.
