Put do Svätej Zeme sa každým okamihom vryla hlboko do našich duší. Mnohí túto púť nazývajú 5. evanjeliom, a my sme boli súčasťou tejto skúsenosti aj vďaka vašej štedrosti. Ďakujeme z hĺbky našich sŕdc, v ktorých sme si tam niesli aj vás. Asi nahrám podcast alebo niečo napíšem, také viac ako len kde sme boli, ale nie teraz. Zatiaľ aspoň miesta, možno malý pokec k nim tu či pri fotke.
Fyzicky veľmi náročný, chodenie, státie, teplo, slnko. No z dnešného dňa pár "zatiaľslov": ďakujem, že som vládala, zvládala, celý deň. Ale keď cítite, že to vnútorné nepomerne presahuje to vonkajšie, dvíha vás ruka taká silná, že jediné, čo riešite je, že neriešite a iba sa nechávate viesť. S otvoreným srdcom pre všetko a pre každého bolo pre mňa dôležité naozaj to jediné - byť prítomná. Povedať tu som. Tu som. Tu som. Dnes som to vyslovila veľakrát.
Dnes som sa smiala aj plakala nad svojou bezmocnou túžbou všetko povedať, že som iba detsky vyrolovala dušu a poprosila, nech si ju Pán Boh načíta, lebo obsahuje celú galaxiu hĺbok, vďačností, ľudí, pocitov, prosieb, túžob, rozhovorov, otázok, výziev, ponúk... Dnes som odovzdávala seba a všetkých vás. Doslovne aj pomyseľne. Dnes bola Láska ako každá iná. Pokojná, nežná, veľká, štedrá, čistá, skutočná, živá. Dnes bol deň ako každý iný. I keď, tu na týchto miestach...

Miesta Svätej Zeme
Betfage
Svätyňa Betfage sa nachádza vo východnej časti Olivovej hory. Je to miesto, kde sa slávil začiatok Ježišovho mesiášskeho vstupu na osliatku do Svätého mesta, zatiaľ čo učeníci a zástup nadšene spievali "Hosanna". Palmová nedeľa.
Olivová hora
Návšteva Olivovej hory: ako na dlani uvidíte vežičky chrámov, minarety mešít, kríže či polmesiace starého mesta a v diaľke sa dvíhajúcu modernú zástavbu. V Biblii sa hovorí, že práve tu sa odohrávali posledné chvíle pred ukrižovaním, a preto patrí k najposvätnejším miestam nielen pre Kresťanov, ale aj pre Židov. Podľa nich práve na tomto mieste začnú ožívať mŕtvi v súdny deň, keď sa na Zem vráti Mesiáš. I z toho dôvodu je Olivová hora obrovským cintorínom.
Kostol Pater Noster
Kostol Pater Noster na vrchole Olivovej hory je známy aj ako Eleonska svätyňa. Prvé pomenovanie mu prislúcha na základe tabúl s vyobrazením modlitby “Otčenáš” v 171 rôznych jazykoch. Je ich tu toľko kvôli tradícii z Evanjelia, podľa ktorej práve tu Ježiš naučil svojich apoštolov túto modlitbu. Pomenovanie druhé je spájané s matkou cisára Konštantína - Helenou, ktorá práve na tomto mieste nechala postaviť prvý chrám. Ako tomu už býva zvykom, táto pôvodná stavba bola niekoľkokrát zničená a znova postavená, neuberá jej to však nič na šarme. Ak sa vám sem podarí dostať v čase, keď tu nebudete stretávať plné autobusy návštevníkov, môže to byť jedno z najspirituálnejších miest Jeruzalema. Tým, že je dnes Sabat, ľudí bolo dosť ale nie priveľa, tak sme mali možnosť a priestor.
Getsemanská záhrada

Getsemanská záhrada vošla do histórie ako miesto Judášovej zrady, ako miesto, kde zadržali Ježiša Krista. Leží na úpätí Olivovej hory a dnes je vyhľadávaným pútnickým miestom.
Kostol všetkých národov, bazilika agónie
Kostol všetkých národov, bazilika agónie je bezpochyby najvýraznejším kostolom na úpätí Olivovej hory. Leží tesne vedľa, resp.priamo v Getsemanskej záhrade. Nádherne zdobené priečelie ako aj celý kostol postavil taliansky architekt Antonio Barluzzi, ktorý si vyslúžil prezývku „architekt Svätej zeme“ v 30.rokoch 20.storočia. Aj napriek tomu, že kostol má v názve všetky národy, tak presnejšie ide o 12 národov, ktoré sa spojili a financovali jeho novostavbu.
Kostol Hrobu Panny Márie
Iba pár krokov od Kostola všetkých národov narazíte na malý kostolík, v ktorom musíte zostúpiť po schodoch do podzemia. Údajne bol postavený na mieste, kde bola pochovaná Panna Mária pred tým, ako bola vzatá do neba (podľa východo-kresťanskej tradície). Ako tomu býva zvykom - kostol bol niekoľkokrát zničený a znova postavaný, krypta v jeho podzemí však nebola dotknutá, pretože toto miesto sa považovalo za posvätné aj v očiach moslimských dobyvateľov. Dnes patrí pod správu gréckej pravoslávnej a arménskej apoštolskej cirkvi. Tento temný priestor oplýva tajomnou atmosférou, ktorú podčiarkuje spev kňazov a mosadzné lampy visiace zo stropu.
Múr nárekov
Jedna z najznámejších pamiatok Jeruzalema sa nachádza na samom okraji Chrámovej hory. Na svete nie je pre Židov posvätnejšie miesto ako táto kamenná stena, ktorá dostala časom meno „Múr Nárekov“. Po tom ako v roku 70 nechali Rimania zničiť židovský chrám sa Židia báli vstúpiť na horu, aby náhodou nevošli do posvätného miesta a preto sa začali zhromažďovať priamo pri múre ešte z čias Herodesa. Je zaujímavé sledovať prichádzajúcich ľudí. Do medzier v múre vkladajú papieriky s odkazmi a snami, niektorí ho bozkávajú, prikladajú si k nemu čelo a často sa tu konajú židovské oslavy barmicvach. Priestor je rozdelený pre mužov a pre ženy, pričom muži prichádzajúci k múru musia mať pokrývku hlavy. Pre každý prípad majú nachystané papierové čiapočky kippa, ktoré nosia na hlavách Židia. Múr nárekov je otvorený 24 hodín denne, takže sa sem môžete vybrať kedykoľvek sledovať fascinujúce stáročné divadlo. My sme boli dnes, počas Šabatu, tak sme rešpektovai pravidlá a nefotili, ale moja polhodinka osamote, s čelom opretým o kameň, bola pre mňa výnimočná.
Kostol Galicantu
Kostol svätého Petra v Gallicantu je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza na východnom svahu hory Sion, neďaleko opevneného Starého mesta Jeruzalema.
Večeradlo
Tzv. miestnosť poslednej večere alebo Coenaulum. Kostol, ktorý tu vyrástol bol ešte pred príchodom Križiakov dvakrát zničený. Dnes tvorí miestnosť len jednoduchá kaplnka, kde človeka môže prekvapiť ako vyzeral stôl pri ktorom Ježiš Kristus podával svojim učeníkom svoju „krv“ a „telo“. Skutočnosť je veľmi odlišná od známej Poslednej večere od Leonarda da Vinciho.
Bazilika Usnutia Panny Márie
Dominantu hory Sion nemožno prehliadnuť zo žiadneho pohľadu na mesto. Podľa tradície stojí na mieste, kde umrela respektívne odišla do „večného spánku“ Panna Mária.
Zvyšky Rímskeho Jeruzalemu, nové vykopávky hradieb a múrov
Staroveké stopy rímskeho Jeruzalemu zvané Cardo Maximus, zvyšky hlavnej ulice pretínajúcej mesto v severo-južnom smere. Táto ulica bola postavená pravdepodobne za čias cisára Hadriána a začínala pri Damaskej bráne. Mala úctyhodnú šírku 22,5 metra a bola vydláždená. Jej zvyšky boli nájdené úplnou náhodou, ako tomu často býva. V 60-tych rokoch v tejto časti mesta prebiehali boje a štvrť bola neobývateľná. Po tom ako sa začalo s jej rekonštrukciou v 70tych rokoch, boli objavene aj zvyšky tejto významnej ulice.
Betlehem

Betlehem za svoj život vystriedal nejeden názov. Najprv mu ľudia vraveli Efrata a neskôr, keď sa tu narodil kráľ Dávid mu nikto nepovedal inak ako „Dávidove mesto“. Z arabského názvu mesta však vieme, že Betlehem sa v preklade volá aj „dom mäsa“, pričom hebrejský názov vymení mäso za chlieb. Aj toto odráža polohu mesta, ktoré vďaka okolitým pasienkom nehladovalo. Na území dnešného Betlehema sa našli pozostatky mlynov a pekární. Ľudia, ktorí prechádzali cez toto mesto a smerovali do púšte, si práve tu kupovali do zásob chlieb. Preto je názov mesta odvodený od slov Bet Lehem, teda Dom chleba.
Vianočná omša
Veru, tak sme začali dnešný deň. V kostolíku, ktorého meno si nepamätám, ale atmoška stála za to. Dali sme sa dokopy so skupinkou Moravákov, bolo nás veľa. Pár našich spolupútnikov vytvorilo krásne kvarteto a celý deň nás sprevádzali zamatovými tónmi kolied. Čo vám poviem.
Pole pastierov
Známe ako Beit Sahur, čiže Pastierske polia. Dnes okolie miesta pohltila moderná zástavba, ale kedysi tu pastieri preháňali svoje stáda. Tu na poliach sa im zjavil anjel, ktorý im oznámil narodenie Ježiša Krista. Aj tu sa objavujú ďalšie a ďalšie príbehy pod krásnymi košatými stromami, dvomi kostolnými jaskynkami a jedným kostolíkom v podobe beduínskeho stanu spod pera architekta Barluzziho, kde sa vďaka úžasnej akustike po 5 min striedajú národnosti celého sveta a spievajú koledy.
Bazilika Narodenia Ježiša Krista
Každý sa chce pozrieť dnu, každý chce cítiť atmosféru miest, kde sa pred vyše 2000 rokmi narodil Ježiš Kristus. Pred očami rastie obrovský komplex ozdobený vežičkami, krížmi a betlehemskou hviezdou. Dnu sa vkročí cez nízku Bránu pokory, kde sa treba poriadne zohnúť. Križiaci zmenili tento vchod preto, aby nepriateľskí jazdci nemohli prísť dnu do kostola na svojich koňoch. Nebyť náhody, možno pozorného oka, bazilika mohla byť už dávno preč. Keď v roku 614 nebojácni Peržania plienili Palestínu nechávali za sebou neuveriteľnú spúšť. Prišli sem a na jedno reliéfe uvideli muža oblečeného v perzskom plášti. Nemohli si dovoliť zničiť „svoju“ pamiatku, kde je znázornený perzský mág a preto Baziliku Narodenia obišli. Nechýbalo veľa a z posvätného miesta by ostala kopa beztvarých ruín.
Už svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, dala v roku 326 postaviť kostol, čím sa stal najdlhšie fungujúcim svätostánkom. Vnútro vypĺňa prázdny priestor so zvláštnym nádychom pokory. Stĺpy v lodi pripomínajú zašlú slávu antiky a nad nimi ležia naukladané miniatúrne kamienky do neuveriteľných byzantských mozaík. Až za hlavným oltárom je miesto, kam smerujú kroky každého pútnika. Stojíš, obzeráš každý milimeter a čakáš, kým sa dostaneš pod oltár na miesto, kde stojí 14-cípa hviezda. Počet cípov symbolizuje počet generácii v genealógii Matúšovho evanjelia, tiež poukazuje na 14 zastavení krížovej cesty. Práve ona ukazuje, kde sa mal narodiť Ježiš Kristus.
Kúsok pred vstupom je na stene zavesená šarmantná ikona, vraj jediná, na ktorej sa Panna Mária usmieva. Miška tisnem pred sebou, stojíme na schodoch vedúcich do samotných jasličiek a pomaličky sa blížime dolu. Sledujem divadlo so zatajeným dychom, vnútri môže byť len málo ľudí, kľakneš, dotkneš sa hviezdy, pobozkáš, pohladíš. Rýchlo vstaneš, no na ruke stále cítiš studený kov a odtlačok starobylej krajiny. Započuješ plač dieťaťa, ktorý Ťa zasiahne stredom ako blesk. A ty si uvedomíš, kde si. Na mieste, kde sa plač pretvoril na slová a bytie, ktoré tesá tento svet. Naša skupinka sa nedala zatlačiť na turboodchod, spievame Tichú noc. Tu. Dnes som sa po včerajšku ani nemaľovala, nech sa mi to slobodnejšie plače. Čo vám poviem. Nepoviem.
Kostol Narodenia Pána v Betleheme
Kostol sv.Kataríny Alexandrijskej, hrob sv.Hieronyma
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, postavený na konci 19. storočia - po tom, ako sa vyostrili problémy medzi katolíkmi a pravoslávnymi ohľadom kontroly nad Bazilikou Narodenia.
Jaskyňa Mlieka
Neďaleko Baziliky narodenia stojí Mliečna jaskyňa, do ktorej sa uchýlila Svätá rodina pri úteku z Egypta. S touto jaskyňou sa spája legenda o tom, ako Márii pri kojení malého Ježiška spadla kvapka mlieka na zem a jaskyňa obelela. Do jaskyne chodia prosiť Pannu Máriu ženy túžiace otehotnieť - Židovky, kresťanky i moslimky. Niektoré si zo steny jaskyne zoškrabú prášok, ktorý potom užívajú s mliekom. Keď sú ich prosby vypočuté, prídu sa aj s narodeným bábätkom poďakovať k soche dojčiacej Panny Márie. Cestu ku Jaskyni Mlieka lemujú obchodíky so suvenírmi. Mladí chlapci uvidia skupinky turistov zo západu a už k nim pribehnú a ponúkajú vychladené pivo. Vedia, že budú mať úspech. Ako u nás, keď hneď pustil našu hymnu, začal mávat vlajkou a ponúkal pivo colu a vodu po dolár. Betlehem je Palestínske územie, hlučné, veselé a špinavé. Trúbenie, pouliční predavači všetkého s kulisou ošarpaných budov a odpadkov na chodníkoch, je tunajším arabským folklórom.
Herodium
Pevnosť vybudovaná na umelo navŕšenom kopci na západnom brehu Jordánu, ktorú dal vybudovať kráľ Herodes Veľký (74-4 pred n. l.) a pod ktorou sa nachádzajú pozostatky mesta Dolné Herodium. Celá lokalita bola vyhlásená za národný park. Ráno si Peťo privstal a o 4.30 išiel s pár priateľmi na omšu do Baziliky narodenia, kde každé ráno o 5 slúžia omšu františkáni priamo pri hviezde, narodení, kolíske. Vďaka tomu, že máme v Betleheme palestínsky čas (izraelský je o hodinu posunutý), tam boli ešte o hodinu skôr. Cesty Božie sú nevyspytateľné a ujal sa ich niekto, kto im otvoril kostol sv.Kataríny a pustil ich k hrobke sv.Hieronyma s relikviami. A po tomto zážitku skorého rána so skupinkou do 20 ľudí boli súčasťou omše priamo v mieste narodenia.
Betánia - Lazarov hrob
Je dnes súčasťou palestínskej dediny Al-Azariya. Hrobka bola zatvorená, ale boli sme na mieste domu Lazara, kde dnes stojí. Vykopávky v roku 1949 odhalili, že prvý kostol tu stál už vo 4. storočí. Druhý kostol zničili Peržania v roku 614. Tretí postavili križiaci ako ženský kláštor s kasárňami pre križiackych vojakov na ochranu mníšok. Po ich odchode moslimovia budovy zničili a na ich ruinách postavili mešitu, ktorá stojí dodnes. Hovorí sa, že pod ňou sa nachádza skutočný Lazárov hrob. Súčasný kostol svätého Lazára bol postavený v rokoch 1952-53 na ruinách predchádzajúcich troch kostolov a navrhol ho architekt Barluzzi. V interiéri kostola sa nad oltárom nachádza mozaika zobrazujúca Ježiša v rozhovore so sestrami Máriou a Martou.
Rieka Jordán

Jedna z najznámejších riek na planéte, rieka Jordán, je prirodzenou hranicou medzi Izraelom a Jordánskom a je obľúbeným pútnickým miestom pre kresťanov, ktorí sa ponáhľajú podstúpiť symbolický obrad krstu práve tam, kde ho kedysi Ježiš Kristus prijal od Jána krstiteľa. Miesto, kde Jordán opúšťa Tiberiadske jazero, je zachované kvôli krsteniu a táto časť toku rieky, nazývaná Jardenit. Jordán sa opakovane spomína nielen v Novom, ale aj v Starom zákone ako miesto, kde sa diali početné zázraky: proroci ho prešli po suchu, vody tejto rieky sa pred Jozuom, ktorý viedol Izraelitov s archou sv. zmluvu, ktorá znamená koniec ich štyridsaťročného putovania po púšti.
Hlavný dôvod púte kresťanov k rieke Jordán však leží v Novom zákone. Podľa Biblie bol Kristus vo vodách Jordánu pokrstený Jánom Krstiteľom, potom sa nebesia otvorili a Duch Svätý zostúpil na zem v podobe holubice, čo svedčí o mesiášskom poslaní Spasiteľa. Dnes môžete vidieť Jordán a ponoriť sa do jeho svätých vôd z izraelského aj jordánskeho brehu. My sme si dnes na tomto mieste obnovili krstné sľuby. Mimochodom, ďalšie z mnohých silných divadiel. Miesto, kde sa stretá celý svet a nechá sa obmyť vodou pre ten jeden vzácny moment.
Jericho
Najteplejšie miesto Izraela a Palestíny, nachádzajúce sa 258m pod úrovňou mora. V údolí rieky Jordán, len kúsok od Mŕtveho mora, tu stojí už približne 10000 rokov a ide o najstaršie trvalo osídlené mesto na svete. Mojžiš sem putoval 40 rokov, ale nedostal do Zasľúbenej zeme. Namiesto neho priviedol Izraelitov cez Jordán Jozue. V ceste mu stálo Jericho a jeho nedobytné hradby. Mocným trúbením na trúbu však Jozue zboril mestské múry a dobil Jericho. Z toho "trúba Jerichova".
Hora pokušenia, Kláštor v skale
Do výšky 348 metrov sa vypína nad Jerichom hora, ktorá je považovaná za „Horu Pokušenia“ kde Ježiša pokúšal Diabol. K skalnej stene hory je akoby lastovičie hniezdo prilepený grécky ortodoxný kláštor, do ktorého sme sa dostali vajíčkovou lanovkou.
| Miesto | Význam |
|---|---|
| Betfage | Začiatok Ježišovho vstupu do Jeruzalema |
| Olivová hora | Posledné chvíle pred ukrižovaním, miesto súdneho dňa |
| Getsemanská záhrada | Miesto Judášovej zrady a zadržania Ježiša |
| Múr nárekov | Najposvätnejšie miesto pre Židov |
| Betlehem | Rodisko Ježiša Krista |
| Rieka Jordán | Miesto krstu Ježiša Krista |
| Jericho | Najstaršie trvalo osídlené mesto na svete |
Hadi Quelt - alebo Nahal P...
Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.