Vianoce sú azda najkrajšími sviatkami v roku. Vianoce sú kresťanským sviatkom vtelenia a narodenia Ježiša Krista. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Deň 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (”Depositio Martyrum”) z roku 336.
Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka, ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky.
Medzi príležitosti, keď sa do kostolov často vyberú aj tí, ktorí do nich nezablúdia počas celého roka, patrí aj noc z 24. na 25. decembra. V rímskokatolíckych farnostiach sa vtedy slúžia polnočné omše. Plnšie chrámy v porovnaní so zvyškom roka nám potvrdili viacerí kňazi. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu.
VÝZNAM LITURGIE | SVÄTÁ OMŠA ZBLÍZKA 1
Pôvod a význam polnočnej omše
Polnočná omša je doménou rímskokatolíkov. Gréckokatolíci a evanjelici slávia narodenie Pána inak. Dôležitosť chvíle naznačuje tiež fakt, že polnočná sa zvykne konať aj tam, kde ju čaká málokto. V roku 2009 sa napríklad slúžila pre slovenských vojakov v Afganistane priamo v tábore. Dátum aj čas je symbol. Podľa kaplána Mareka Vadrnu z Marianky oslava narodenia Krista más svoj pôvod v nočných bdeniach - vigíliách, ktoré pred veľkými sviatkami slávili už prví kresťania.
„Vôbec prvú polnočnú bohoslužbu na Vianoce vykonal v roku 1223 vo forme akéhosi posvätného divadla svätý František z Assisi v jaskyni blízko talianskej dedinky Grecio, kde nechal pripraviť jasle a priviedol živého oslíka a býčka. Hoci to nebola omša, ako ju poznáme dnes, dodnes slúži táto udalosť ako predloha k viacerým vianočným zvykom.“ Kristus sa podľa tradície narodil v noci. „Vyplýva to z evanjelia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Ježišovi rodičia celý deň hľadali ubytovanie v Betleheme. Žiadne však nenašli, takže Mária nakoniec porodila v maštali. Následne sa k novonarodenému zlietali anjeli, ktorí spievali Sláva Bohu na výsostiach, neskôr mu prišli vzdať úctu aj pastieri,“ vysvetľuje Vadrna.
Polnočná hodina aj dátum 25. decembra je však skôr symbolom ako realitou, keďže presný termín narodenia Krista nepozná nik. Dnešný dátum slávenia Vianoc má podľa rôznych zdrojov pôvod v pohanstve, keď sa slávil zimný slnovrat.
Priebeh a zvyky počas polnočnej omše
Vadrna tvrdí, že priebeh polnočnej omše sa od bežnej príliš neodlišuje. „Ide o slávnostnú omšu, zmena spočíva len v tom, že na nej po štyroch týždňoch adventu zaznie aj chválospev Sláva Bohu na výsostiach, teda to, čo spievali anjeli na oblohe, keď sa Ježiš narodil.“ Na konci sa zvykne zhasnúť svetlo v chráme a len pri osvetlenom vianočnom stromčeku spievať Tichá noc. Tá vznikla začiatkom 19. storočia. Prispôsobené je aj oblečenie kňaza. „Má na sebe biele alebo zlaté rúcho, kým počas adventu slúžil vo fialovom,“ dodáva kaplán.
Nie vždy je možné odslúžiť polnočnú omšu práve o polnoci. Vadrna uvádza, že „farnosti majú aj rôzne filiálky, takže ak jeden kňaz obsluhuje viac dedín, neostáva mu iné, ako niekde začať o niekoľko hodín skôr. Je to pragmatická záležitosť, inak by sa to nestíhalo.“ V praxi slúžil polnočnú omšu vo Vatikáne už o dvadsiatej druhej hodine napríklad aj pápež Benedikt XVI. v roku 2010. Podľa Vadrnu sa do čias pápeža Pia XII. (hlavou cirkvi bol v rokoch 1939 až 1958) nesmeli omše konať poobede, ale len doobeda. „Vtedy mala aj polnočná omša slávnostnejší charakter. Dnes sa berie pragmatickejšie, a tak sa niekde koná skôr, než odbije polnoc.“
Polnočná omša u gréckokatolíkov a evanjelikov
Trochu iná situácia je u gréckokatolíkov. Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík vysvetľuje, že z dôvodu spoločných území s rímskokatolíkmi alebo obradovo zmiešaných rodín sa kedysi zvykli polnočné sväté liturgie sláviť aj u nich. „Nie je to však pôvodná prax východných cirkví. Vo väčšine farností sa už nekonajú. Radostne sa však slávi veľké povečerie, ktoré sa začína niekde už pred polnocou, občas sa predĺži aj za ňu. Nejde o eucharistické slávenie, ale o jednu časť z liturgickej modlitby dňa. Svätá liturgia má svoje miesto skôr, už počas Štedrého dňa, a na Narodenie Pána 25. decembra.“ V chrámoch sa vtedy vyjadruje radosť z Božieho vtelenia. Podľa Petríka sú tomu prispôsobené všetky spevy, čítania zo Starého zákona, z prorokov a podobne. „Vyvrcholením veľkého povečeria je nádherný hymnus s názvom S nami Boh.“
Kedysi sa pritom narodenie Krista na východe slávilo spolu so sviatkom Bohozjavenia 6. januára. Podľa rímskeho vzoru, teda 25. decembra, sa začalo sláviť až od 4. storočia. Štedrý deň sa u gréckokatolíkov začína takzvanými kráľovskými hodinkami, na ktorých sa spolu modlia kňazi s veriacimi. Názov vychádza z tradície, keď v Konštantínopole na túto bohoslužbu prichádzal aj kráľ. Popoludní prebieha liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou, potom ľudia doma absolvujú štedrú večeru, aby sa niekoľko hodín pred polnocou, niekde o polnoci, zišli na spomínanom veľkom povečerí. Kedysi bolo spojené s bdením počas celej noci, dnes je taký prístup unikátom.
Polnočné omše nepozná ani evanjelická cirkev augsburského vyznania. Zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman tvrdí, že na Štedrý deň sa konajú večerné služby Božie, ďalšie nasledujú až ráno 25. decembra. Všetky majú trochu pozmenenú liturgiu a prebiehajú v slávnostnom duchu. Podľa Rumana platí, že 24. decembra prichádza do chrámu najviac ľudí.
Vianočné tradície a zvyky politikov
Mnohí z nás sa nevedeli dočkať, kedy tu opäť budú Vianoce. Aj keď ani tento rok nebudú biele, ich atmosféru si tvoríme my sami. Pre mnohých vianočné sviatky znamenajú oddych, pokoj, a najmä načerpanie nových síl. Napríklad predseda vlády a podpredseda najsilnejšej politickej strany Peter Pellegrini (Smer-SD) bude tak, ako každý rok, na Vianoce spolu s rodičmi v rodnej Banskej Bystrici. „Ešte som neprišiel na chuť exotickým výletom do zahraničia, a stráviť Vianoce niekde, kde nie je sneh, ale svieti tam slnko a ľudia sú v plavkách. Časom ale tomu možno prídem na chuť. Mám vždy rád, keď je sneh a zima,“ povedal premiér. „Teším sa, že Vianoce strávim v kruhu rodiny, s tradíciami, s tradičnou vianočnou večerou. Tú opakujeme, čo si ja pamätám, odkedy som sa narodil. Všetci pokračujeme v tej istej tradícii, v tom istom postupe jedál. Pevne verím, že nás obídu akékoľvek tragédie alebo závažné veci, a že si všetci budeme môcť užiť trošku pokoja,“ dodal. Rovnako dodržiava aj inú tradíciu - už 17 rokov chodí pravidelne loviť vianočného kapra na štedrovečerný stôl. „Tradície treba dodržiavať,“ konštatoval.
Svoje vianočné sviatky nášmu protálu priblížil aj podpredseda parlamentu a predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Ten podľa vlastných slov každý rok trávi Štedrý deň v kruhu rodiny. Dopoludnia s manželkou postavia a ozdobia stromček a následne pripravujú štedrovečernú večeru. Vianoce vníma ako rodinný sviatok, kedy sa stretne s rodinnými príslušníkmi, s ktorými vedie dlhé, zaujímavé a príjemné rozhovory. Avšak, dovolenku si počas sviatkov nevie predstaviť. „Polnočná omša je neoddeliteľnou súčasťou Štedrého dňa, rovnako ako ranné omše, takzvané roráty počas adventu. Sme veriaca rodina, do kostola chodíme počas celého roka,“ vysvetlil. Béla Bugár strávi Vianoce v kruhu rodiny, dodržiavajú aj tradičné slovenské zvyky.
To, ako trávi vianočné sviatky, prezradil aj predseda parlamentu a predseda koaličnej SNS Andrej Danko. „Som z Gemera, Vianoce trávim tradične. O Vianociach sa rozrozprával aj predseda opozičnej SaS Richard Sulík. Ten je známy svojou záľubou vo varení a pečení a na sociálnych sieťach ukazuje ľuďom, ako vyzerajú prípravy na sviatky u nich doma. Vianoce trávi v kruhu rodiny mimo Bratislavy. Predseda strany SNS Andrej Danko jedáva na Vianoce rybu, aby im v rodine neuletelo šťastie. Vianoce mimo Slovenska tento rok trávi predseda opozičnej Sme rodina Boris Kollár. Ten pre Glob.sk prezradil, že sa momentálne nachádza v Thajsku. Čo sa týka tradícii, tak svoju rodinu označila za klasikov.
Vianočné koledy a spevy
Vianočný čas je neodmysliteľne spojený aj s vianočnými spevmi a koledami. Tradičné koledy sú melodicky silne vystavané a veľmi spevné. Ich pôvodiny sú často založené na stredovekých zborových vzoroch. Napr. text jednej z najznámejších kolied Narodil sa Kristus Pán, pochádza z latinskej pôvodiny Ex virgo parit filium zo 15. storočia a melódia z približne 17. storočia. História kresťanských vianočných kolied siaha do 13. storočia.
Jedna z najznámejších kolied a symbolov si tieto Vianoce pripomína 200 rokov od svojho vzniku. Ide o legendárnu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc. Jej autormi sú kňaz Joseph Mohr, spolu s učiteľom a organistom Franzom Xaver Gruberom. Tradícia vzniku tejto preslávnej skladby hovorí, že v oberndorfskom Kostole sv. „Polnočná svätá omša sa ale nedala slúžiť bez hudby. Mohr sa preto rozhodol napísať text takej skladby, ktorá by sa dala zaspievať iba s gitarovým sprievodom. Po napísaní textu požiadal organistu Grubera, aby mu text zhudobnil.