V Novej Vsi nad Žitavou v okrese Nitra sa konala tradičná polnočná omša, ktorá sa niesla v radostnom duchu. O dobrú náladu sa postaral obľúbený miestny kňaz, ktorého volajú Farky.
Na polnočnú omšu do Novej Vsi nad Žitavou prišlo zhruba 200 ľudí. Spev, modlitby, mladí ale aj tí skôr narodení oblečení v krojoch.
Mimoriadne obľúbený kňaz zahral a zaspieval vianočné koledy. Dokázal, tak, že aj počas polnočnej omše môže byť zábava. Kňaza, ktorý v obci pôsobí 4 roky volajú Farky a ľudia hovoria o tom, že ich dokáže spájať.
V Novej Vsi nad Žitavou sa v miestnom kostole spieva a hrá. Farára Ľubora Gála dedinčanom závidia široko-ďaleko. Len čo skončila polnočná omša a farár veriacim zavinšoval zdravie, šťastie a Božie požehnanie, po krátkej pauze sa vrátil medzi veriacich prezlečených do kroja a v sprievode harmonikára si zahral na fujare a zaspieval vianočné koledy.
„Farky opäť v akcii. „Farky“, teda miestny farár, tridsaťsedemročný Ľubor Gál pôsobí na miestnej fare tretí rok. Domáci si na duchovného bez tradičnej sutany rýchlo zvykli a nedajú naňho dopustiť. Ani tí, ktorí do kostola chodiť veľmi nezvyknú.
Gašpar to o Šimečkovej mame povedal na plné ústa: A môžete ma aj ZAŽALOVAŤ
Kňaz a sociológ
„Pochádzam z tohto regiónu, z dedinky Veľká Maňa, kde sa narodil nielen politik Pavol Hrušovský, ale i veľká cirkevná osobnosť a autorita - arcibiskup Dominik Hrušovský,“ prezradil nám na úvod „Farky“, keď sme ho medzi sviatkami navštívili doma, v zrekonštruovanej fare neďaleko kostola.
Ľubora Gála trápila v čase našej návštevy, ako mnohých, chrípka, spoločnosť mu robila mama.
Ľubor Gál s mamou. Zdroj: Archív Ľ.G.
Keď sme ho navštívili doma na fare, zaskočil nás svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou.
„Ako som sa stal farárom...?“ zamyslí sa a zasmeje. „Moji rodičia boli učitelia a za oných čias sa do kostola nechodilo. Ani ja som nechodil. Naši ma však dali tajne pokrstiť, a neuveríte, pamätám si to. Bolo to v Lábe na Záhorí a mal som dva roky. Vieru si rodičia pestovali doma. Po revolúcii sa všetko zmenilo a podobne ako ostatní, aj ja som začal chodiť do kostola. Chodil som do hudobnej na klavír a fascinovala ma hra na organe. Takže len čo to bolo možné, bol som v kostole, no nie za oltárom ako miništrant, ale aby som si zahral,“ smeje sa Ľubor.
Prezradí, že oným miništrantom vlastne nikdy nebol. „Študoval som na bilingválnom španielskom gymnáziu, okrem hry na hudobných nástrojoch som sa venoval folklóru, a keď som ho skončil, tak som nevedel, čo ďalej. Bavilo ma všetko možné. Lákalo ma štúdium muzikálového herectva v Brne, no keď som gymnázium končil, práve ročník neotvárali. A tak som šiel študovať teológiu,“ zasmeje sa nad spomienkami. „Neskôr som sa začal venovať aj sociológii, mám dva doktoráty a dodnes prednášam vysokoškolákom na jednej z nitrianskych univerzít. Vychutnávam si to, že mnohí nevedia, že som v skutočnosti kňaz a považujú ma iba za pedagóga. Je to zaujímavé.“
„Farky“ spopularizoval svoje pôsobisko v Novej Vsi nad Žitavou folklórnym predstavením po polnočnej vianočnej omši.
Celibát v prospech služby
Keď sa Ľubor Gál rozhodol pre štúdium teológie, neznamenalo to automaticky, že bol rozhodnutý stať sa kňazom. „To je, ako keď sa do mňa zaľúbite, nemusíme sa hneď zobrať,“ vysvetľuje nám pri horúcej káve. „Študoval som osem rokov, teda času na uvažovanie som mal dosť. Za ten čas som nenašiel nič, čo by ma od tejto voľby odradilo. Po vysviacke som začínal ako kaplán v Zlatých Moravciach, odkiaľ som sa dostal hádam do najväčšej diecéznej farnosti u nás v Nitre na Klokočine a napokon som skončil tu. V Novej Vsi nad Žitavou slúžim už tretí rok.“
Zaujíma nás, čo napokon rozhodlo, že sa kňazom stal? „Ak mi niekto položí takúto otázku, a najmä neveriaci, zvyčajne odpovedám, že to bol osud. Iste, niekto sa môže zamyslieť nad tým, že som svojich rodičov pripravil o vnúčatá a podobne, no to sa predsa stáva aj bežným ľuďom. K môjmu povolaniu patrí celibát, vedel som o tom a prijal som to. Celibát skôr vnímam ako niečo pozitívne v prospech služby.“
Papagáj František a Lívia
„Keď som ešte slúžil v Zlatých Moravciach, prischli mi takzvané detské omše, dokonca som v nitrianskej diecéze zodpovedný za pastoráciu detí (pastorácia - je mnohotvárna činnosť cirkvi, ktorou sa zabezpečuje duchovná starostlivosť o veriacich, pozn. aut.). Hľadal som spôsob, ako na to a inšpiráciu som našiel v zahraničí. Kúpil som si prvú maňušku, prostredníctvom ktorej som deťom začal rozprávať biblické príbehy. Neskôr k nej pribudla ďalšia, a tak prišli na svet papagáj František a Lívia. Rok si žili vlastným životom a napokon svoj vzťah zavŕšili sobášom. Áno, bolo to niečo nové a iné, ale s negatívnymi ohlasmi som sa nestretol. Možno preto, že všetko, čo robím, robím úprimne a najlepšie ako viem. Rovnako aj tu, v Novej Vsi. Keďže mám rád folklór a som muzikant, snažím sa ľuďom ponúknuť viac ako tradičné omše. Vo svete je to úplne normálne a nie som jediný, ktorý do kostola pozve hudobníkov. V Nitre sme dokonca koledovali štyria-piati kňazi. Čo je na tom netradičné? Slovenské kroje? Koledy? Časy sa zmenili. Samozrejme, nedá sa to robiť všade, niekde by mohli zostať veriaci pohoršení.“
Papagáj František a Lívia. Maňušky sprevádzali Ľubora Gála počas jeho pôsobenia na klokočinskej farnosti v Nitre.
Nedajú na neho dopustiť
V Novej Vsi nad Žitavou a v susedných Slepčanoch, kde „Farky“, ako ho volajú, slúži, nedajú na pána farára dopustiť. Mladí ani starí. „Všetko, čo je nové, je zaujímavé,“ smeje sa Ľubor Gál a odvoláva sa na to, že je vo farnosti „iba“ tri roky.
„Uvidíme, čo bude neskôr. Pretože to, čo stačilo doteraz, už jednoducho nestačí, časy sa zmenili. Doteraz sme museli my ako cirkev ukazovať svoju ľudskú tvár. Dnes sa však už pýtam, či to má stále zmysel a či to stačí? Ak dodnes ľudia nepochopili, že cirkev ľudskú tvár má, tak už to zmysel nemá. Osobne si však myslím, že prišla doba, keď už nestačí ukazovať len ľudskú tvár, ale treba hľadať a ukázať autenticitu. Cirkev reklamu nepotrebuje, pretože tu bude stále a nepotrebuje požehnanie veriacich každé štyri roky. Žijeme obzvlášť ťažké časy, a preto by som ľuďom rád poprial, aby boli otvorení hľadať pravdu. Niekto ju nazve Bohom, niekto filozofiou, myšlienkou... Dôležité je zostať pokorný k životu a nedať sa opantať strachom, pretože inak zostaneme neslobodní.