Kostol sv. Alžbety, ľudovo nazývaný „Modrý kostolík“, patrí medzi najkrajšie sakrálne stavby na Slovensku. Nájdete ho na Bezručovej ulici, na okraji mestskej časti Staré Mesto, v Bratislave. Vďaka prekrásnej modrej omietke a modro glazovanej strešnej krytine je priam neprehliadnuteľný. Zasvätený je Alžbete Uhorskej - svätici z kráľovského rodu Arpádovcov.
Modrý kostolík v Bratislave
História a vznik Modrého kostolíka
História kostola zasväteného uhorskej svätici Alžbete siaha do roku 1906. V tomto období totiž maďarský architekt a predstaviteľ secesie Edmund Lechner začal pripravovať plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (v súčasnosti gymnázium na Grösslingovej ulici), pričom vznikla požiadavka, aby sa k nemu spomínaný kostol pripojil. Základný kameň chrámu bol položený v 23. augusta 1909. O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola nanebovzatia Panny Márie (Blumentál).
Pôvodne sa mala postaviť na podnet rodičov študentov blízkeho gymnázia školská kaplnka na formovanie študentov a spásu ich duší. Keď sa ukázalo, že kaplnka má byť súčasťou telocvične, zdvihli sa protesty. Zásluhou ministra školstva a grófky Gabriely Szápáriovej, iniciátorky zbierky na stavbu, sa podarilo presadiť, aby namiesto gymnaziálnej kaplnky postavili kostol aj pre veriacich z okolia. Bratislava získala klenot secesnej architektúry, ktorý sa pre mnohých jej obyvateľov stal miestom ich sobáša alebo krstu.
Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne. Lechner na kostole, na rozdiel od dovtedajších veľkých budov, nepoužil veľké stenové pásy, ale jednotlivé menšie pásy, čím naplánoval maďarskejšie rozvrhnutie steny. Tým sa čelné steny stali oveľa živšie ako dovtedajšie Lechnerove budovy.
Treba povedať, že Bratislavčania už tri roky predtým zamestnávali Lechnera. V rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole. Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo.Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu).
Architektúra Modrého kostolíka
Tento jednoloďový secesný kostol bol postavený podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1909 a stavebné práce trvali 4 roky. Modrý kostolík, ktorý je dnes súčasťou Starého Mesta Bratislavy, vysvätili 11. októbra 1913. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavanou valcovitou vežou. Súčasťou stavby je aj oválna veža vysoká 36,8 m, ktorá je zakončená v tvare uhorskej kráľovskej koruny.
Autorom jednotného areálu školy, sakrálnej stavby a obytnej budovy neskoršej fary bol budapeštiansky architekt Edmund Lechner, ktorý navrhol jednoloďový chrám s valcovitou vežou, pokrytý modrou strechou. Gymnázium, kostol i faru projektoval budapeštiansky architekt Edmund Lechner. Sú vybudované v architektonickom slohu secesie, resp. uhorskej odrody secesie. Komplex by mohol tvoriť malý ostrov secesného umenia Bratislavy. Žiaľ, zatiaľ sa zrejme našli finančné prostriedky iba na obnovu kostola a fary. Gymnázium, jeho vonkajšia a vnútorná secesná výzdoba, v súčasnosti chátra.
Modrý kostolík má výraznú farebnú kombináciu modrej a bielej. Modrá je v secesii symbolom nadpozemského a biela symbolom nádeje. Interiér aj exteriér kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrej farby. Kostolík sa nesie v duchu secesie, pre ktorú bola inšpiráciou príroda. V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a prírodné motívy listov a kvetov. Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Pravé uhly pri výzdobe nahrádza jemný oblúk.
Kostol je ozdobený prvkami secesie - štýlu konca 19. a začiatku 20. storočia. Tvoria ich plynulá vlniaca sa krivka, ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu. Strechu pokrýva modrá glazovaná škridla.
Hlavným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika postavy sv. Alžbety, ktorá drží v náručí ruže. Legenda hovorí, že dary, ktoré sv. Alžbeta mala dať chudobným, sa v okamihu ich ohrozenia zmenili na kvety ruží. Obraz tejto svätice sa nachádza tiež vo vnútri kostola na hlavnom oltári. Jej relikvie sú uložené v hlavnom oltári.
Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. Hore zobrazená pohľadnica teda správne znázorňuje zafarbenie stien, reliéfy na stenách boli žlté. Pôvodne sivé fasády kostola, stavaného v rokoch 1909 až 1913, získali súčasnú modrú farbu až pri jeho oprave po druhej svetovej vojne, ktorá kostolík mierne poškodila. Vtedy došlo aj k zjednodušeniu jeho vnútornej výzdoby.
Architekt Edmund Lechner
Medzi rokmi 1909 a 1913 vznikol pod rukami budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera, ktorý je známy svojimi secesnými dielami. Edmund Lechner bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov. Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti.
Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu.
Pamätník nenarodených detí
Pamätník nenarodených detí
V blízkosti Modrého kostolíka je Pamätník nenarodených detí od výtvarníka Františka Guldana, ktorý bol odhalený 30. októbra 1997.
Modrý kostolík v súčasnosti
V súčasnosti je „Modrý kostolík“ rímskokatolíckym farským kostolom, v ktorom sa pravidelne konajú bohoslužby.
Zaujímavosťou je, že zmenšenú napodobeninu bratislavského Kostola svätej Alžbety Uhorskej možno nájsť v bruselskom parku Mini-Europe. Na tomto mieste sú umiestnené modely s pridanou hodnotou v oblasti architektúry a kultúrneho významu európskych krajín.