Popolcová streda a obdobie pôstu: Tradície a zvyky na Slovensku

Skončili sa fašiangy, obdobie zabíjačiek a bujarých osláv. Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová (alebo latinsky Dies cinerum či ľudovo škaredá, keďže to bol aj sviatok žien) streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu predchádzajúci Veľkú noc.

Popolcová streda je významný deň v kresťanskej tradícii, ktorý označuje začiatok pôstneho obdobia. Ide teda o deň, ktorý si ľudia pripomínajú už veľmi dlho. Popolcová streda (Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) je deň, ktorým začína obdobie pôstu a končia fašiangy. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, ale do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou, ktorej termín sa určuje každoročne podľa lunárneho kalendára.

Sviatok sa slávi už od konca siedmeho storočia ako deň pôstu a pokánia. Cirkev ho zaviedla koncom 7. storočia ako deň pôstu a pokánia. V ranej kresťanskej cirkvi sa dĺžka pôstnej doby menila a nakoniec začínala 6 týždňov (42 dní) pred Veľkou nocou. V 7. storočí bolo zvykom, že kajúcnici a ťažkí hriešnici začínali obdobie verejného pokánia v prvý deň pôstu ako prípravu na obnovenie sviatosti Eucharistie. Posypávali sa popolom, obliekali sa do žíní a museli zostať v odlúčení, kým sa na Veľkú noc nezmierili s kresťanským spoločenstvom.

Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, to znamená, že nemá pevne stanovený dátum. Vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst rámcovaný zo začiatku Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.

Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Pôvod a význam názvu

Pomenovanie „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku pálenia paliem, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používal pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“.

Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu - sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Tento symbol je tradíciou našich predkov, čiže od sypania si popola na hlavu na znamenia pokánia pred Bohom. Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža.

Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.

Duchovný význam a tradície

Popolcová streda je prvým dňom Veľkého pôstu, ktorý trvá 40 dní (okrem nedelí). Počas týchto dní sa kresťania zameriavajú na pôst, pokánie a duchovný rast. Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka. Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.

Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov, zdržiavanie sa mäsitého pokrmu je povinného pre každého od 14 rokov. Popolcová streda je v rímskokatolíckej cirkvi spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve.

V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy. Podľa starého zvyku sa na Popolcovú stredu jedla pôstna polievka a cestoviny s makom. Po hojných fašiangoch prichádza úprava stravy na striedmejšiu.

V minulosti sa ráno na Popolcovú stredu vydrhol všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Gazdinky museli na Popolcovú stredu urobiť vo svojej kuchyni pár zmien. „Počas fašiangov sa varilo a dochucovalo bravčovou, husacou a kačacou masťou, ale počas pôstu sa používali len lisované rastlinné oleje. Každá obec alebo mesto mali v minulosti vlastnú lisovňu, kde vyrábali konopný alebo slnečnicový olej.

Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat. Škaredou preto, že v tento deň sa nosili staré, škaredé a roztrhané šaty. V dávnom období počas bohoslužby na Popolcovú stredu prichádzali do kostola bosí hriešnici, ktorí mali oblečenú iba vrecovinu a naozaj si sypali popol na hlavu.

Ľudové zvyky

Okrem toho bolo aj zvykom, že mládenci vinšovali dievčatám, lebo majú sviatok. Rovnako sa vysmiali tým, ktoré sa nestihli cez fašiangy vydať. So zvončekmi zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo ich vytiahli von, aby ich „podkuli“ a na nohu im priviazali kúsok dreva. V niektorých dedinách chodil po vonku slameník, tradičná fašiangová maska. Mládenci obradne pochovávali basu ako symbol fašiangových tancovačiek a vysmievali sa dievčatám, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. Robili to tak, že so zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo im na nohu priviazali drevený klátik.

Zvykom, ktorým fašiangy presahovali do obdobia pôstu, bolo chodenie s klátom na Popolcovú stredu.

V malohontskej obci Klenovec dávali prívlastky popolcovej strede aj škaredá, krivá, či pirohová streda. A prečo pirohová? V rodinách sa v tento deň varili pirohy s bryndzou, alebo pražené s orechami a makom. So spomínanou stredou sa spája niekoľko tradícií, ktoré v Klenovci, v Rimavskosobotskom okrese dodržiavali ľudia niekedy v povojnovom období. Posledný fašiangový utorok boli pochôdzky z domu do domu, nazývali ich ľudovo burzovanie. A čo sme sa od našich informátorov dozvedeli? Mladí sa v každej domácnosti vytancovali, zaspievali a zavinšovali. Dostali za to slaninu, domácu údenú šunku a vajíčka. Na večernej zábave to všetko skonzumovali. Masky slamienky a slameníka predstavovali symbol plodnosti, nechýbalo prestrojenie za cigánku. Ženy sa obliekali za mužov a opačne. Tancovačka trvala len do polnoci. Potom sa pochovávala basa. Obrad pripomínal pohreb, všetko však malo žartovný podtón. Jeden vždy predstavoval kňaza, ďalší kantora. Basu položili na máre, dievčatá predstavovali plačky. Pochovanie basy znamenalo pre všetkých koniec tancovačiek. Verilo sa, že kto po škaredej strede tancuje, tomu opuchnú nohy. V onú stredu nemohli ani chlapi v lese robiť, aby ich niečo neprivalilo. Prezliekli sa za pohoničov a drevené klátiky ťahali na reťaziach za sebou, čím naznačovali svoju prácu. Popri tom spievali. Ženy zatiaľ zvárali pradená. V Gemerskej obci Rákoš sme sa na výskume v rámci projektu Roztratené zrnká dozvedeli, že v minulosti práve na Popolcovú stredu mávali svoju schôdzu členovia Cechy.

Pôstna strava

Pred popolcovou stredou sa pojedlo všetko mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a neprišiel čas mláďat barančekov. Mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek už bolo pojedené kozy či barany ešte neboli dorastené, tak sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. V období pôstu preto jedli väčšinou kaše, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje. Počas pôstu sa vynechávali mäsité jedlá. Konzumovali sa najmä strukoviny, kyslá kapusta, rôzne cestovinové jedlá najmä s makom a orechmi. Uprednostňovali sa múčne jedlá, ako prísada sa nepoužívalo maslo, ale dochucovalo sa rastlinnými olejmi. Jedlo sa iba raz denne.

To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou. Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla.

Medzi tradičné jedlá pôstneho času patrili napríklad pôstna kaša, šťavelová omáčka s vajíčkom, fazuľová kaša, kelové závitky a polievky.

Dátumy Popolcovej stredy v nasledujúcich rokoch

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad dátumov Popolcovej stredy v nasledujúcich rokoch:

Nech je pre vás Popolcová streda a nasledujúce obdobie pôstu časom duchovnej obnovy a pokoja.

tags: #popolcova #streda #a #post