Dejiny Popradu sa začali už v dávnoveku. Odvtedy sa život na tomto území nezastavil. Poprad, o ktorom sa zachovala prvá písomná zmienka z roku 1256, bol 690 rokov, teda celý stredovek a novovek (až do roku 1946) len jedným z miest, ktoré tvoria dnešné 53-tisícové mesto. Ďalšími mestečkami boli jeho dnešné časti - Matejovce (1251), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268), Stráže pod Tatrami (1276) a rekreačná časť Kvetnica (1880). Najvýznamnejším z uvedených mestečiek bola Spišská Sobota, ktorá si zachovala svoje prvenstvo až do konca 19. storočia.
1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad. Od 1. januára 1991 sa mesto konštituovalo na základe zákona č. 369/1990 Zb. ako samosprávny územný celok.
Brána do Tatier, ako sa Poprad nazýva, pôsobí na prvý pohľad dojmom len prechodnej stanice pre túry, výšavy a doliny Tatier. Zdanie však klame. Poprad totiž netvorí len jedno mesto, ale až 6 sídiel, ktorú sú vzájomne aj oddelené aj prepojené a každé z nich má menšie centrum s kostolmi a mestskými domami. Pritom každé z nich má iný charakter aj atmosféru. Vďaka tejto bizarnosti vám Poprad pri dôkladnejšej návšteve ukáže svoje pulzujúce námestie, ktoré tvorí akési centrum, a naopak úplne odlišný až dedinský charakter tichých kúpeľov Kvetnica učupených v smrekovom lese, námestí Stráží či Matejoviec až po historickú patinu Veľkej a skutočného mestečka v meste: Spišskej Soboty, kde stredoveké námestie pôsobí dojmom akoby sa tam zastavil čas. Nemenej zaujímavé sú aj jeho múzeá a kostoly, kde zaujmú najmä gotický kostol s plastikami od Majstra Pavla v Spišskej Sobote či nádherný evanjelický kostol vo Veľkej. Nudiť sa tiež určite nebudete v centre Popradu, kde stojí nádherný kostol Sv. Egídia a veľmi známe podtatranské divadlo.
Mesto Poprad a jeho mestské časti sa pýšia bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria:
- Kostol sv. Egídia
- Kostol sv. Juraja
- Evanjelický kostol
Kostoly v Poprade a jeho okolí
Poprad a jeho mestské časti sa môžu pochváliť viacerými významnými kostolmi, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve tohto regiónu.
1. Kostol sv. Egídia
Kostol sv. Egídia je najcennejšou historickou pamiatkou, ktorá sa nachádza v strede mesta. Jeho vznik datujeme do 2. polovice 13. storočia. V dávnej minulosti bol kostol konsekrovaný, o čom svedčia znaky posvätného pomazania stola hlavného oltára a dreva kríža na stenách kostola. V rokoch 1994 - 1998 bola reštaurovaná loď chrámu a ranogotický portál pri južnom vstupe do kostola. V roku 2008 bol do zrekonštruovanej barokovej skrine z 18.
Kostol sv. Egídia v Poprade
2. Evanjelický kostol
Evanjelický kostol bol postavený v rokoch l829 - 1834 v klasicistickom štýle podľa projektov Jána Fabriciho. Klasicistický oltár bol postavený okolo roku 1838.
3. Kostol sv. Jána Evanjelistu
Kostol sv. Jána Evanjelistu je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.
4. Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote
Kostol sv. Juraja z polovice 12. storočia je najstaršou stavbou na námestí Spišskej Soboty. Z pôvodného neskororománskeho kostola sa zachovali niektoré fragmenty - južný portál, obvodové múry lode a hranatá veža. V 15. storočí a začiatkom 16. storočia bol kostol vybavený gotickou výzdobou - piatimi gotickými oltármi. Hlavný Oltár sv. Juraja z roku 1516 je dielom Majstra Pavla z Levoče. Vľavo od hlavného oltára sa nachádza najstarší oltár Panny Márie z roku 1464, ktorého autor je neznámy. Na oltári sv. Antona pustovníka z roku 1503 sú výnimočné maľby na krídlových tabuliach. Zo 17. storočia je v kostole dominantný organ, organová skriňa a baroková kazateľnica z dielne P. Grossa.
Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote
5. Rímskokatolícky kostol sv. Heleny
Kostolík sa nachádza v peknom prostredí lesoparku. Bol postavený zo zbierok Petra Rátha a jeho najbližších príbuzných na mestských pozemkoch v rokoch 1909 -1910. Počas prevádzky liečebného ústavu poskytoval pacientom duchovnú útechu. V roku 1952 prestal kostolík plniť svoje duchovné poslanie a stal sa skladom. Jeho znovuotvorenie ohlásil zvon na Vianoce 24.12.1989. Po dôkladnej oprave poškodených vitráží a doplnení interiéru bol kostolík druhýkrát vysvätený na sviatok sv. Heleny 18. 8. 1990. V blízkosti Kostola sv. Heleny sa nachádza kaplnka zasvätená Panne Márii z Lúrd, ktorá bola vysvätená 6.
Spišská Sobota
Spišská Sobota, pamiatková rezervácia od roku 1946, je jednou z mestských častí Popradu. Má takmer 2800 obyvateľov a 600 domov. Je to uzavretý historický celok. Prvá písomná zmienka o Spišskej Sobote pochádza z roku 1256 a spomína sa ako Forum Sabathe (Sobotný trh). Strategického významu sa udržal po celý stredovek. Obyvatelia sa venovali predovšetkým obchodu a remeslám a neboli roľníci. V roku 1380 udelil kráľ Ľudovít I. 13 spišským mestečkám vrátane Spišskej Soboty právo usporiadať týždenný trh. Mestečko opevniť, avšak nedostali súhlas vrchnosti. Na začiatku 18. storočia nastal úpadok. V roku 1927 sa sídlom okresu stal Poprad. V roku 1946 bola Spišská Sobota vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Medzi významné pamiatky Spišskej Soboty patria:
- Farský rímskokatolícky kostol svätého Juraja
- Renesančná zvonica
- Mariánsky stĺp - Immaculata
- Bývalá radnica
- Barokovo-klasicistický kostol ev. a. v.
Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote - Detailný pohľad
Kostol svätého Juraja je neskororománsky z polovice 13. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala loď s južným portálom. V rokoch 1460 - 1464 bol prestavaný domácim staviteľom J. Steinom na gotickú svätyňu. Vzniklo halové dvojlodie. V 16. storočí pristavali na severnej strane kaplnku sv. Anny a sakristiu. V druhej polovici 17. storočia pristavali organový chór a spevácka empora. V 18. storočí barokovo prestavali aj vežu. Hlavný oltár z r. 1516 pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Na oltári sa nachádza plastika sv. Juraja. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa pochádza z polovice 15. storočia.
Interiér Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote
Oltár sv. Juraja je dielom Majstra Pavla z Levoče. Na vonkajšej strane oltárnej skrine sú namaľované postavy svätcov. Počas veľkonočného pôstu, na znak smútku, sú zatvorené. Reliéf sv. Juraja je signovaný monogramom CS. Autorom je Majster reliéfu sv. Juraja, nazývaný aj Majster Pavol. Na ľavom krídle je sv. Ján Krstiteľ a sv. Jakub, na pravom krídle sv. Krištof a sv. Stanislav - biskup. Ústredným motívom je boj sv. Juraja s drakom.
Oltár Panny Márie pochádza z 60. do 80. rokov 15. storočia. Oltár sv. Anny pochádza z obdobia okolo roku 1525. Oltár sv. Mikuláša biskupa pochádza pravdepodobne z rokov 1507 - 1510.
Zaujímavosti a iné pamiatky v Poprade
V Poprade a jeho okolí sa nachádza viacero zaujímavých miest a pamiatok, ktoré stoja za návštevu:
- Podtatranské múzeum: Súvisí s pôsobením Karpato-uhorského turistického spolku.
- Scherfelov dom: Aurel Viliam Scherfel bol jedným z obyvateľov Veľkej, ktorí stáli pri zrode Tatranského múzea.
- Tatranská galéria: Sídli v zrekonštruovanej budove bývalej teplárne.
- Lesopark Kvetnica: Bývalé kúpele s historickými domami a kúpeľným parkom.
- Zámčisko: Kopec s výhľadmi na Tatry a zvyškami stredovekého hradu.
Lesopark Kvetnica
História Popradu a jeho mestských častí je bohatá a pestrá, čo dokazujú aj mnohé zachované pamiatky. Návšteva týchto miest ponúka jedinečný pohľad do minulosti a umožňuje obdivovať krásu a umenie našich predkov.