Fyzická Práca a Pracovný Pomer: Definícia a Význam

V dnešnej dobe, keď technológie napredujú a administratívne povolania získavajú pozornosť, často zabúdame na tých, ktorí vykonávajú fyzickú prácu. Táto práca je často neviditeľným pilierom, na ktorom stojí naša spoločnosť.

Fyzická práca je často neviditeľným pilierom, na ktorom stojí naša spoločnosť. Napriek tomu, že bez týchto ľudí by sa nikde nič nepostavilo, mnohí z nich sa stretávajú s nedostatkom uznania a rešpektu. Prečo je to tak? Mnohí si myslia, že fyzická práca je len o tom „makaj a buď silný“. To však nie je pravda. Robotník nie je len svalnatý človek, ktorý nosí ťažké vrecia alebo stojí pri strojoch.

Navyše, mnohé z týchto prác prebiehajú v ťažkých podmienkach: na stavbách počas letných horúčav, v zime na mraze, v daždi či vetre. Pracovať fyzicky znamená niekedy vstávať skôr ako ostatní, cestovať na vzdialené zákazky, vystaviť sa nepriazni počasia a často znášať bolesť chrbta, kĺbov či odreniny na rukách. Táto obeta sa často nevidí, pretože výsledok je pre iných samozrejmosťou.

Spoločenské stereotypy a predsudky zohrávajú veľkú rolu. Nedostatok rešpektu sa prejavuje v podcenení ich práce, nízkych mzdách, obmedzených možnostiach kariérneho rastu či absencii sociálneho uznania. Ak chce spoločnosť alebo firma dosiahnuť kvalitu a dlhodobý úspech, musí si uvedomiť, že rešpekt a uznanie sú základom motivácie. Slová pochvaly, otvorená komunikácia, zapojenie do rozhodnutí a férová mzda nie sú luxusom, ale nevyhnutnosťou.

Poctivá odmena: Adekvátna mzda, ktorá zodpovedá náročnosti a dôležitosti práce. Keď to pochopíme, urobíme nielen lepší svet pre robotníkov, ale aj kvalitnejšie stavby, produkty a služby pre všetkých nás. Pretože za každým úspešným projektom je človek, ktorý do svojej práce dal kus seba.

V tomto článku sa dozviete:

• Čo je to pracovný pomer
• Druhy pracovného pomeru
• Dohody o prácach mimo pracovného pomeru

Čo je to Pracovný Pomer?

Ešte pred tým, než sa pustíme do opisu jednotlivých možnosti, poďme si v krátkosti zadefinovať samotný pojem "pracovný pomer". Jedná sa o pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý vzniká na základe zmluvnej dohody medzi oboma stranami. Je to dohoda, v rámci ktorej sa zamestnanec zaväzuje vykonávať určitú prácu alebo plniť určité povinnosti v prospech zamestnávateľa výmenou za mzdu a iné sociálne výhody. Táto dohoda nadobúda platnosť odo dňa, ktorý bol uvedený v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Pracovnoprávne vzťahy v Slovenskej republike upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

Druhy Pracovného Pomeru

Kategórie pracovných dohôd, ktoré v Zákonníku práce nájdeme pod označením "pracovný pomer" sa líšia hlavne z hľadiska dĺžky trvania a z hľadiska miesta výkonu. Obecne zdieľajú podobné špecifiká, ako sú napríklad výšky odvodov a daní. V bežnom živote ich väčšinou nájdeme pod súhrnným názvom "trvalý pracovný pomer". Jedná fyzická osoba môže uzavrieť niekoľko takýchto pracovných pomerov súbežne u jedného alebo viacerých zamestnávateľov.

Všeobecne platí, že pracovný čas zamestnanca na TPP je najviac 40 hodín týždenne. Zároveň priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer na dobu určitú môžeme uzatvoriť maximálne na obdobie 2 rokov s tým, že určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Oplatí sa tak uchádzačom, ktorí nehľadajú dlhodobý záväzok.

Nárok na ďalšie predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky zamestnancovi vzniká v prípade, že zastupuje iného zamestnanca (materská, pracovná neschopnosť, atď.) alebo pri vykonávaní prác, počas ktorých je potrebné zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas (max. 8 mesiacov), prác závislých od striedania ročných období (max. 8 mesiacov) či prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Tento druh pracovného pomeru môže zároveň slúžiť ako "skúšobná doba". V prípade dobrých výsledkov počas prace na určitú dobu zamestnanec môže dostať ponuku na dobu neurčitú.

Pracovný pomer na dobu neurčitú

V prípade tohto pracovného pomeru nie je stanovená presná doba trvania. Oplatí sa viac-menej akémukoľvek uchádzačovi, ktorý hľadá stabilné zamestnanie a zároveň táto dohoda prináša niektoré mimozmluvné benefity ako je napríklad lepšie postavenie fyzickej osoby pri žiadosti o hypotéku.

Ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú je možné dohodou, výpoveďou alebo okamžitou výpoveďou. V prípade, že toto rozhodnutie prišlo zo strany zamestnávateľa a nedošlo k porušeniu zmluvy zamestnancom, tak vzniká nárok na dvojmesačné odstupné.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas pracovná doba nie je pevne stanovená a určuje sa dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Často ho nájdeme aj pod označením "práca na skrátený (polovičný) úväzok". Oplatí sa osobám, ktoré majú obmedzené časové možnosti, ako sú napríklad mamičky, osoby so zdravotným postihnutím alebo študenti, na ktorých sa nevzťahuje Dohoda o brigádnickej práci študenta.

V tomto prípade pracovný čas nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne a nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dní. Aj napriek tomu, že skrátený úväzok ponecháva väčšinu výhod vyššie spomínaných pracovných pomerov, sú tu určité výnimky. Napríklad tu neplatí ochrana zamestnanca pred prepustením v ochrannej dobe a zamestnanec nemá nárok na odstupné.

Iné druhy pracovného pomeru

Určite nechceme zabudnúť aj na menej časté, ale stále relevantné druhy pracovného pomeru:

• Delená práca - Prípad, kedy si pracovný čas na jedno pracovné miesto rozvrhnú viacerí zamestnanci.
• Domácka práca a telepráca - Prípad, kedy zamestnanec vykonáva prácu na inej lokácii, ako je oficiálne pracovisko. V prípade telepráce zamestnanec pri výkone svojej práce využíva informačné technológie.
• Práca v cudzine - Práca vykonávaná na určenom mieste v zahraničí.

Dohody o Prácach Mimo Pracovného Pomeru

Okrem spomínaných druhov dohôd v Zákonníku práce nájdeme aj dohody o prácach, ktoré sú vykonávané mimo pracovného pomeru. Každá takáto dohoda má určité obmedzenia, napríklad väčšinou nemá fixne stanovenú pracovnú dobu, má nižší maximálny možný počet odpracovaných hodín a na zamestnancov sa nevzťahujú výhody týkajúce sa odstupných. Taktiež má odlišné podmienky v prípade odvodov či daní.

Dohodu o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to maximálne na 1 rok (12 mesiacov). Maximálny rozsah práce nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku.

• Dohodu o pracovnej činnosti - Využíva sa pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce. Maximálny rozsah práce je 10 hodín týždenne (tento počet sa nepriemeruje).
• Dohodu o brigádnickej práci študenta - Vzťahuje sa na fyzické osoby, ktoré ešte nedovŕšili vek 26 rokov a zároveň sú žiakmi strednej školy alebo sú študentmi dennej formy vysokej školy. Maximálny rozsah práce je 80 hodín mesačne (v priemere maximálne 20 hodín týždenne).

Kto je Zamestnanec?

Ak by sme hľadali definíciu pojmu zamestnanca musíme sa pozrieť do ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce“), konkrétne do § 11 ods. 1, ktorý ustanovuje, že ,,zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu“.

Je pravdou, že táto definícia predstavuje len všeobecne vymedzenie pojmu zamestnanca. Literatúra a teoretici uvádzajú rôzne definície, no v tomto prípade budeme vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie si môže prečítať v Zákonníku prácu hocikto, čo však znamenajú jednotlivé pojmy, čiže aký je výklad jednotlivých pojmov v tomto ustanovení to už nemusí byť každému na prvý pohľad jasné a jednoznačné.

Pre lepšie pochopenie kto je zamestnancov uvádzam výklad jednotlivých pojmov, ktoré sú podľa môjho názoru dôležité pre výklad z definície podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce, ktorými sú: zamestnanec a obdobný pracovný vzťah.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) ustanovuje vo svojich § 7 až 10 dôležité informácie o fyzickej osobe. Presnú legálnu definíciu fyzickej osoby nenájdeme v legislatívne vymedzenú. Môžeme vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka. Fyzická osoba je tá, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti, ktorú nadobúda narodením. Takúto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Táto spôsobilosť zaniká smrťou. Ďalej má fyzická osoba spôsobilosť na právne úkony, tzn. môže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, ktorú nadobudne v 18 roku svojho života. Je však jedna výnimka, kedy fyzická osoba môže nadobudnúť spôsobilosť na právne úkony pred dovŕšením 18 roku svojho života. Hovoríme o nadobudnutí plnoletosti uzavretím manželstva.

V pracovnoprávnych vzťahoch je práca fyzickej osoby do 15 rokov alebo nad 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzka je zakázaná, okrem prípadu ak takáto fyzická osoba vykonáva ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri :a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,b) športových podujatiach,c) reklamných činnostiach,d) iných činnostiach neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. (§ 11 ods. 4 a 5 Zákonník práce). (§ 11 ods. 4 Zákonníka práce)

Obdobné pracovné vzťahy

Najväčší problém v praxi robí výklad pojmu ,,obdobné pracovné vzťahy“. Automaticky by každého hneď napadlo, že obdobné pracovné vzťahy budú tie, ktoré vznikajú na základe dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru. Takéto tvrdenie nie je správne.

Vymedzenie pojmu zamestnanec v našej legislatíve vychádza zo širšieho pojmu zamestnanca. Čo je však užšie a širšie vymedzenie ? V užšom vymedzení je zamestnanec fyzická osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v pracovnom pomere. V širšom vymedzení medzi zamestnanca zahŕňame fyzickú osobu v pracovnom pomere, ale aj fyzickú osobu, ktorá pracuje na základe dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru, ale aj tie, ktoré pracujú v štátnozamestnaneckom vzťahu.

Čo teda znamená v ,,obdobných pracovný vzťahoch“ ? Legálnu definíciu tohto pojmu nemáme. Je pravdou, že na tento pojem sú rôzne názory ale stotožňujem sa s názorom, že obdobný pracovný vzťah je napr. pracovný vzťah, ktorý upravuje napr. zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, pretože aj keď môžu ísť v niektorých situáciách podľa Zákonníka práce, stále vychádzajú najmä zo zákona č. 315/2011 Z. z..

Práva a Povinnosti Zamestnávateľa

Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. (Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.) Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Pojem zamestnávateľ upravuje § 7 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.

Povinnosti zamestnávateľa upravuje celý rad ustanovení Zákonníka práce. Medzi tie základné patria povinnosti pred a po uzatvorení pracovnej zmluvy.

• § 41 ods. Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania - čl.
• § 47 ods. § 47 ods. 1 písm. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený.

Zákon umožňuje, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla vykonávať tzv. ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. § 11 ods. Výkon tzv. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať.

Základné Zásady Zákonníka Práce

Zákonník práce definuje základné práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Medzi základné princípy patria:

• Právo na prácu a slobodná voľba zamestnania.
• Spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.
• Ochrana proti svojvoľnému prepusteniu.
• Rovnaké zaobchádzanie bez diskriminácie.

Zamestnanci majú právo na mzdu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať mzdu a vytvárať pracovné podmienky, ktoré umožňujú zamestnancom čo najlepší výkon práce.

tags: #post #a #fyzicka #praca