Biela Sobota: História a Význam v Evanjelickej Cirkvi a Iných Kresťanských Tradíciách

Biela sobota (nazýva sa aj Veľká sobota či Svätá a veľká sobota) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Veľkého týždňa a veľkonočného tridua. Biela sobota je tak posledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe.

Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Dňom Bielej soboty sa končí pôst (pôstne obdobie ako také však končí omšou svätenia olejov na Zelený štvrtok).

Ústredným motívom Bielej soboty je Kristov hrob a očakávanie zmŕtvychvstania. Až do súčasnosti pretrvali na Slovensku aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy.

Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. „Piekol sa aj veľkonočný baránok, z masy vajec, žemlí a klobásy. Muži a chlapci kedysi na Bielu sobotu plietli korbáče z vŕbových prútov, dievčatá farbili výdušky. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé.

Ilustračná fotografia Veľkej noci. Zdroj: Freepik

Biela Sobota v Evanjelickej Cirkvi augsburského vyznania (ECAV)

Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.

V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii znamená pôst zrieknutie sa jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. V evanjelickej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roka. Chrámové rúcho je - podobne ako v advente - fialovej farby. Počas služieb Božích nenosia farári bielu kamžu, ale iba čierny luterák. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne. V Kvetnú a Smrtnú nedeľu a na Veľký piatok sa čítajú pašie - história utrpenia Ježiša Krista.

Popolcovou stredou vstúpili do obdobia pôstu nielen rímskokatolíci, ale aj členovia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). „V ECAV sa nepraktizuje označovanie veriacich krížikom z popola na čelo. No tento starokresťanský zvyk sa zachoval vo viacerých luteránskych cirkvách v Európe i vo svete,“ povedala pre Svet kresťanstva Emília Mihočová-Kmecová, šéfredaktorka časopisu Evanjelický východ. Na Popolcovú stredu sa v cirkevných zboroch nekonajú ani služby Božie. Na tie sa veriaci schádzajú až v prvú pôstnu nedeľu.

„Pôst je znakom ochoty hľadať to, čo je Božie, čo nás prevyšuje. K spovedi a Večeri Pánovej býva v ECAV zvykom chodievať ,nalačno´,“ dodáva Mihočová-Kmecová. Vo všeobecnosti je však pôst v ECAV dobrovoľný. K prísnemu pôstu sú veriaci pozvaní len na Veľký piatok. To, čo spája rímskokatolíkov a evanjelikov je aj fialová liturgická farba ako symbol smútku a pokánia.

Niekedy sa stretneme s otázkou, či aj my evanjelici máme pôst. Slovami profesora Bándyho môžeme povedať, že keďže sa o pôste hovorí už na pôde Starej zmluvy, tak pôst je biblický, a čo je biblické je aj evanjelické. O pôste veľmi pekne vypovedá starozmluvná kniha proroka Izaiáša v 58. Pôst nie teda niečím nový, poznali ho už Izraelci. Veď postil sa nielen Mojžiš či Eliáš, ale aj sám Pán Ježiš.

Práve preto je možné obdobie 40-dňového pôstu spájať aj s udalosťami 40-dňového pôstu Pána Ježiša, ktorý sa po svojom krste v rieke Jordán postil na púšti, 40-ročného putovania Izraelcov po púšti či s Mojžišovým 40-dňovým pôstom na Sinaj. Avšak dĺžka pôstu nie je nikdy formálne ohraničená.

Pôst má byť teda v prvom rade vecou ľudského srdca - tam sa má začínať. Na základe slov z proroka Izaiáša sa má prejaviť aj v spoločenských pomeroch, kde má dochádzať k odstraňovaniu hriešnych štruktúr - k pretŕhaniu povrazov jarma, ktoré nás zväzujú a bránia konať v súlade s Božou vôľou.

Práve preto je aj tento pôstny čas časom na zmenu - zmenu našich postojov k sebe, blížnym, priateľom, ku kolegom, k spolužiakom ale najmä k Pánu Bohu. Ak chceme, aby pôstne obdobie bolo tým skutočným pôstom, ktorý sa páči aj Pánu Bohu, prosme Ho za silu meniť s pomocou Ducha Svätého veci v našom živote, ktoré nás zväzujú, najmä za silu činiť úprimné pokánie. Prosme Ho za rozviazanie pút neprávosti, spretŕhanie povrazov jarma.

Výsledok určite stojí za to: „Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou.“ (Iz 58, 8). Božie svetlo bude v nás prebývať, bude nás viesť i požehnávať v osobnom, rodinnom živote, v našich vzťahoch v cirkvi aj mimo nej.

Veľká Sobota v Gréckokatolíckej Cirkvi

V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - „ríše mŕtvych“). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuagnity) a kánon.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.

Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.

Pôstne Obdobie: Príprava na Veľkú Noc

Dnešná Popolcová streda je začiatkom obdobia Veľkého pôstu, ktoré trvá 40 dní a končí sa Veľkou nocou. Pôst má pre kresťanov hlboký duchovný význam, keďže symbolizuje pokánie, sebadisciplínu a prípravu na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Napriek tomu mnohí nevedia, ako sa správne postiť a čo všetko toto obdobie zahŕňa.

Veľký pôst pripomína štyridsaťdenný pôst Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na svoju verejnú činnosť. Prví kresťania sa na Veľkú noc pripravovali pôvodne trojdňovým pôstom, neskôr týždenným, až sa v 3. storočí ustanovil dnešný 40-dňový pôst.

Prísne pôstne dni sú Popolcová streda a Veľký piatok, keď je povolené len jedno sýte jedlo za deň a zároveň je zakázané jesť mäso. Pôstne obdobie má dlhú tradíciu. Už v 2. storočí sa kresťania pripravovali na Veľkú noc dvojdňovým smútočným pôstom. Od 4. storočia sa ustálila prax pripravovať sa na Veľkú noc počas 40 dní. Toto číslo vychádza zo starobylej symboliky čísel a často sa vyskytuje aj v Biblii.

Ježiš sa po krste v Jordáne postí 40 dní predtým, než začne svoje verejné účinkovanie. Počas potopy prší 40 dní a nocí. 40 rokov putujú Izraeliti po púšti. 40 dní stretáva Mojžiš Boha na Sinaji. 40 dní po Veľkej noci slávi cirkev Nanebovstúpenie Pána.

Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí.

Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia.

Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína.

Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr.

Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.

Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad (predtým sa vykonával na prvú pôstnu nedeľu). Verejní hriešnici (veriaci, ktorých ťažký hriech bol ľuďom všeobecne známy) sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do zvláštneho kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia.

Ale aj ostatní veriaci boli poznačení na (popolcovú stredu) popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža. Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová.

Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.

Vychádza z toho, že pôst ustanovil sám Boh. Prvý príkaz o čiastočnom pôste bol totiž ľuďom uložený už v raji ( por. Gn 2, 16-17). Preto sv. Bazil Veľký tvrdí, že pôst je taký starý ako ľudstvo. Pravoslávni kresťania dokonca tvrdia, že postiť sa je Božím prikázaním. Ak už spomíname pravoslávnych, v otázke pôstu nám katolíkom môžu byť príkladom. Pôst hrá v ich spiritualite veľkú rolu, pretože významne podporuje duchovný život. Predstavuje pre nich, na rozdiel od mnohých katolíkov, veľkú duchovnú hodnotu.

Najsilnejší argument dôležitosti je pôst nášho Pána, Ježiša Krista, na počiatku jeho verejnej činnosti ( por. Mt 4, 1-11; Mk 1, 12-13; Lk 4, 1-13). V dejinách Cirkvi už od 1.stor.po Kr. Pretože pôst má veľký význam pre náš duchovný život a spásu. Lepšie to pochopíme, ak sa zahľadíme na ciele a účinky pôstu, ako ich zdôrazňujú ustanovenia Cirkvi, svätci a veľké osobnosti duchovného života. Spomedzi nich majú zvláštne postavenie otcovia púšte, ktorí v praktizovaní pôstu a askézy došli azda najďalej a ich skúsenosti sú pre nás nesmierne cenné.

Dôležitým cieľom pôstu je uvedomiť si svoju závislosť na Bohu. Ak máme vždy jedenia nadostač alebo až nadmieru, ľahko sa stane, že podľahneme falošnému pocitu sebestačnosti a akejsi spokojnosti. Plný žalúdok je pre mnohých baštou spokojnosti. Zasýtený už nič nepotrebuje, cíti sa plný a ešte sa aj oddáva tomuto pocitu. Telesným pôstom obmedzím alebo dočasne vylúčim to, čo potrebujem pre život, pocítim, že mi to chýba ( hlad) a vtedy si mám uvedomiť svoju bezmocnosť a závislosť na Bohu, ktorý jediný je schopný naplniť ma k úplnému šťastiu. Nie jedlo v skutočnosti nesie môj život, ale Boh, na jeho požehnaní všetko spočíva.

Dôsledkom nadmiernej sýtosti je vážne nebezpečenstvo zažatia vášní a nerestí. Z takej iskry ľahko vznikne požiar. Pôstnou striedmosťou tomuto požiaru predchádzame.

Pôst upevňuje aj našu vôľu, to je dôležité hlavne v boji s neresťami, čo je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sebazapieranie očisťuje vôľu, aby nie chute ovládali nás, ale my ich. Práve skúsenosť Otcov hovorí, že len tí, čo sa naučili ovládať svoje chute ( a nie len pri jedení), sú schopní zakúsiť plnú slávu a radosť toho, čo nám Boh dáva.

Postiť sa ale možno aj z iných dôvodov: na podporu našich prosebných modlitieb, pri hľadaní Božej vôle a ako viditeľný znak nášho pokánia za hriechy. Čiže do vnútorného zápasu a podpory duchovného života zapájam svoje telo. Jednoznačne správne. Pretože človek je jednotou tela a duše. Ak sa teda chcem k Bohu priblížiť, modliť sa, robiť pokánie, musím zapojiť aj moje telo.

Uviedli sme, že boj s neresťami je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sv.Lev Veľký dáva jednoduchú a veľmi dobrú charakteristiku náplne pôstneho obdobia: striedmosť v jedle a zbavovanie sa nerestí. Spomenuli sme púštnych otcov, ktorí veľmi zdôrazňovali práve túto spojitosť medzi telesným pôstom a bojom proti nerestiam. Ich zásluhou práve takto pôst chápali kresťania v staroveku a stredoveku. Boj s vášňami, ktorý mal pomôcť pri zápase o čistou srdca, čo bol ich hlavný cieľ.

Jedlo nás nerobí ani viac ani menej spravodlivými. Zdržanlivosť od jedla je viditeľný aspekt niečoho oveľa hlbšieho- duchovného úsilia. Dobrým jedlom a pitím môže človek v sebe zakryť mnoho vecí. Keď jedlo obmedzíme, obnaží sa často poznanie o našej prázdnote, poznanie o tom, čo nás skutočne zväzuje.

Ako sa Pôst Dodržiava v Rôznych Cirkvách?

Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom.

• Rímskokatolícka cirkev - prísny pôst na Popolcovú stredu, Veľký piatok a každý piatok počas pôstu, keď sa nekonzumujú mäsité pokrmy.
• Gréckokatolícka cirkev - okrem mäsa sa v piatky a stredy vyhýbajú aj mliečnym výrobkom a vajíčkam.
• Evanjelická, reformovaná, apoštolská a bratská cirkev - pôst je dobrovoľný, veriaci sa postia individuálne za určitý úmysel.
• Všetky kresťanské cirkvi považujú Veľký piatok za jeden z najvýznamnejších dní roka.

Tri Piliere Pôstu

• Modlitba - Zameriava sa na pokánie a odpustenie. Je to čas prehĺbenia duchovného života a vďačnosti za Božiu milosť.
• Odriekanie - Pôst znamená zrieknutie sa niečoho, čo je bežnou súčasťou života. Môže ísť o jedlo, sladkosti, sociálne siete alebo iné aktivity, ktoré zaberajú veľa času. Cieľom je venovať získaný čas Bohu.
• Dávanie - Kresťania sa počas pôstu venujú charite, dobrovoľníctvu alebo darovaniu financií tým, ktorí to potrebujú.

Pôst by mal viesť k duchovnému aj osobnostnému rastu. Po jeho skončení sa človek síce vráti k svojim bežným návykom, ale s väčšou miernosťou, slobodou a vďačnosťou.

Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.

Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je príjemné.

Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv. Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou.

Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila.

Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi.

Aktuálne pôstne pravidlá -zdržiavať sa predovšetkým mäsitých pokrmov - zaviedla apoštolská konštitúcia Poenitemini v roku 1966. Gréckokatolíci si v tieto dni odriekajú nielen mäso, ale aj mlieko a vajcia. Pôst od mäsa zachovávajú v stredy a piatky počas celých 40 dní.

Prvá pôstna nedeľa poukazuje na to, že sa nachádzame na začiatku 40-dňového pôstneho obdobia (začína v stredu pred 1. V pôstnom období ide najmä o vnútornú - duchovnú prípravu na veľkonočné sviatky - sviatky vzkriesenia Pána Ježiša Krista, Jeho víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. Počas pôstneho obdobia si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Pána Ježiša Krista. Postenie - v zmysle odriekania sa istých pokrmov v určité dni - je v našej cirkvi dobrovoľné.

1. Kvetná - Palmarum (Palmová; podľa Mt 21, 8) - touto nedeľou sa začína Veľký alebo Tichý týždeň.
2. Celé pôstne obdobie nám dáva osobitnú príležitosť stíšiť sa pred Pánom Bohom a s Jeho mocou i pomocou urobiť poriadok vo svojom vnútri, a tak aj vo svojom živote.
3. Apoštol Pavel nám radí: Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje spasenie. (gr.
4. Založil ju Ježiš Kristus zoslaním Ducha Svätého v 50.
5. Ev. Knihy zostavené reformátormi, ktorí na základe Písma svätého zhrnuli vyznanie a učenie ev.
6. Malý a Veľký katechizmus Dr.

• a) ev. cirkev: hlava cirkvi je Ježiš Kristus Kat.
• b) ev. cirkev: modlenie len k Trojjedinému Bohu Kat. cirkev: modlenie sa aj k Panne Márii a ku svätým
• c) ev. cirkev: dve sviatosti (Krst svätý a Večeru Pánovu) Kat.
• d) ev. cirkev : prisluhovanie Večere Pánovej dvojakým spôsobom (chlieb + víno) kat.
• e) ev. cirkev: veriaci po smrti idú rovno do neba (večný život), neveriaci do večného zatratenia kat.
• f) ev. cirkev: človek môže byť spasený jedine z božej milosti (kvôli obetovaniu sa Ježiša Krista) kat.

Z pohľadu cirkevného roka sa nachádzame v pôstnom období, ktoré začalo Popolcovou stredou.

Cirkevný Rok

Všetky nedele a ďalšie sviatky v priebehu jedného roka tvoria CIRKEVNÝ ROK a postupne predstavujú celú cestu spásy, ktorá vyplýva zo života a diela Pána Ježiša Krista. Cirkevný rok sa začína prvou adventnou nedeľou (je to posledná nedeľa v novembri alebo prvá v decembri) a končí sa poslednou nedeľou po Svätej Trojici.

Cirkevný rok sa delí na dve časti:

1. Slávnostná časť cirkevného roka
2. Bezslávnostná časť cirkevného roka

Slávnostná časť cirkevného roka

Vianočné obdobie:

• štyri adventné nedele
• Štedrý večer (24. 12.)
• 1. slávnosť vianočná (25. 12.) - pamiatka narodenia Pána Ježiša Krista

tags: #post #dni #evanjelicka #cirkev