Logické klamy sa vyskytujú v komunikácii - či už individuálnej alebo masovej - možno častejšie, než si myslíme. Cieľom tejto série článkov je predstaviť vám tie najznámejšie z nich a umožniť vám tak ľahšie ich rozpoznať, a prípadne sa vyvarovať toho, aby ste sa ich sami dopúšťali. V predošlom príspevku ste sa dozvedeli o klamoch Slamený panák, Chybná príčinnosť a Argument z nedôvery.
Texas Sharpshooter - Klam Ostrostrelcov
Už viackrát sme v tejto sérií článkov spomenuli, že máme ako ľudia prirodzenú tendenciu vidieť súvislosti a vzorce v náhodných dátach. Klam ostrostrelcov je ďalším skvelým príkladom tejto našej nedokonalosti mysle. Dopúšťame sa ho vtedy, ak z dostupných informácií zámerne vyberáme také, ktoré sú si podobné a hodia sa k našim už existujúcim názorom a predpokladom, pričom opomíname tie, ktoré sa nám do nášho vzorca myslenia nehodia.
Príklad klamu ostrostrelcov
Internetová zoznamka “vypočítala,” že Jana a Daniel sa k sebe skvele hodia a budú tvoriť perfektný pár, pretože majú obaja radi vážnu hudbu, ich vášňou je varenie a obaja milujú cestovanie. Jana a Daniel po prvom spoločnom rande zhodnotia, že ich vízia života a názory sú diametrálne odlišné, a preto sa nikdy nestanú párom. Zameriavanie sa na podobnosti a ignorovanie ostatných dát či skutočností ľahko (a takmer s istotou) vedie k nekorektným záverom. Namiesto toho, aby sme prispôsobovali dáta “našej pravde,” mali by sme sa objektívne prizrieť na všetky dostupné údaje a následne z nich vyvodzovať adekvátne závery. Prispôsobovanie a ohýbanie informácií v náš prospech je ťah, ktorý v čestných diskusiách nemá miesto.
Loaded Question - Sugestívna Otázka
K tomuto logickému klamu dochádza vtedy, ak diskutujúci položí otázku, ktorou sa snaží oponenta naviesť na určitú odpoveď. Zahrnie teda do otázky rôzne predpoklady alebo tvrdenia, aby tak oponent pri nežiaducich odpovediach nadobudol pocit viny. Takýto akt dostáva oponenta do rozpakov alebo do pozície, kde je pod tlakom, a núti ho sa obhajovať. Tento logický klam býva často používaný v politických (napríklad predvolebných) debatách, pretože slúži ako účinný prostriedok na zneistenie a vykoľajenie oponenta, čo neraz vyústi k búrlivej reakcii, a odvedie pozornosť od racionálneho rozhovoru.
Príklad sugestívnej otázky
Debata dvoch voličov:Matej: “Budem voliť stranu X.”Linda: “Aha, takže ty budeš voliť tú stranu nekompetentných politikov?”Hoci cieľom argumentácie je o niečom presvedčiť ostatných (alebo oponenta), nemalo by sa to diať na základe používania argumentačných chýb a ťahov, ktoré privedú oponenta do slepej uličky. Len taká diskusia, ktorá sa pridržiava základných pravidiel argumentácie, a ktorá nie je vedená v duchu používania čo najväčšieho množstva argumentačných klamov, môže byť považovaná za skutočne vyváženú.
No True Scotsman - Žiaden Pravý Škót
Tohto logického klamu sa dopúšťame, ak potom, čo sú naše zovšeobecnenia alebo vyvodené závery podrobené kritike, či vyvrátené, pokúšame sa ad hoc svoj argument prispôsobiť tak, aby stále platila “naša pravda". Ide teda opäť o ohýbanie faktov a posúvanie mantinelov v náš prospech tak, aby sme si nemuseli uznať chybu. Svoj zvláštny názov nesie tento klam na základe príbehu filozofa Anthonyho Flewa.Predstavte si Škóta, ktorý číta svoje nedeľné noviny, kde sa píše “Londýnsky sexuálny maniak opäť útočí!” Zhrozený Škót si mrmle popod nos: “Toto by žiadny Škót neurobil.” Prejde ďalší týždeň a v nedeľu ráno Škót opäť číta noviny. V nich je opísaný škandalózny útok, ktorý sa stal v Aberdeene (mesto v Škótsku), a oproti ktorému je minulotýždňový londýnsky útok slabá káva. Toto je samozrejme protipríklad k Škótovmu všeobecnému tvrdeniu z minulého týždňa. Aby však obhájil svoju pravdu, zahlási: “Toto by žiadny pravý Škót neurobil!”Keď je v diskusii použitý tento argumentačný klam, diskutér sa prakticky zbavuje zodpovednosti za svoje tvrdenia, pretože ich dokáže vždy prispôsobiť tak, aby vyhovovali novým dôkazom.
Omyl Post Hoc
Často dochádza aj k logickému omylu post hoc: Skutočnosť, že udalosť A pozorujeme pred udalosťou B, ešte nepotvrdzuje, že udalosť A zapríčinila udalosť B. Tvrdením, že „po udalosti“ znamená „v dôsledku udalosti“, sa dopúšťame omylu post hoc.
Ekonómia
Definovať ekonómiu je možné mnohými spôsobmi. Základné črty ekonómie sú však zahrnuté v definícii Samuelsona: Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. V každom prípade je to však spoločenská a historická veda.
Pozitívna a Normatívna Ekonómia
Rozlišujú sa dva prístupy k problémom hospodárskeho života: pozitívna ekonómia a normatívna ekonómia.*
Pozitívna ekonómia sa usiluje konštatovať a zhromažďovať fakty, ktoré popisujú skutočný stav a správanie sa ekonomiky.*
Normatívna ekonómia komentuje javy také, aké by mali byť a hodnotí ich.Ekonómia je empirická veda a ako taká si vyžaduje vedecký prístup, k ekonomickým zákonom sa dopracúvame vedeckými metódami. Podľa Samuelsona je pozorovanie ekonomických javov a najmä ich historického vývoja jedným z hlavných zdrojov ekonomických poznatkov.
Metódy Skúmania Ekonomickej Teórie
Pri skúmaní ekonomickej teórie rozlišujeme dva druhy metód: kvantitatívne a kvalitatívne.*
Kvantitatívne metódy súvisia s meraním a vyjadrovaním ekonómie. Využívajú napríklad štatistiku, lineárne programovanie a modelovanie ekonomických procesov.* Pri všetkých metódach je dôležitá schopnosť abstraktného myslenia a vyvarovanie sa subjektivizmu a omylom.Napríklad pri analýze a porovnávaní ekonomických situácií je dôležité zachovať rovnaké podmienky (ceteris paribus). Ekonómia používa pre svoje vyjadrovanie ekonomické kategórie. Sú to jej vedecké nástroje, teda logické pojmy, ktoré sú vyjadrením reálnych a historicky podložených javov a procesov.
Typy Ekonomických Zákonov
Ekonómia rozlišuje tri typy ekonomických zákonov, ktoré takmer vždy pôsobia súbežne. Všeobecné ekonomické zákony platia pre každý ekonomický systém, zatiaľ čo špecifické vysvetľujú len daný ekonomický systém.1.
Ekonomické statky neexistujú v neobmedzenom množstve a nie sú rovnako užitočné, z čoho vyplýva ich ekonomická vzácnosť. V podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov totiž platí, že každé rozhodnutie mať niečoho viac, je zároveň rozhodnutie mať niečoho menej. Pojem hranice výrobných možností (produktion possibilities frontier) ukazuje celý výber možností kombinácií, v ktorých môžeme produkovať myslené dva produkty. Zákon vzácnosti teda hovorí, že pri plnom využívaní výrobných zdrojov a pri zvyšovaní produkcie jedného produktu musí dochádzať k znižovaniu výroby druhého produktu. S hranicou výrobných možností súvisí aj pojem efektivity produkcie. Efektivita znamená, že nedochádza k plytvaniu, prípadne, že zdroje ekonomiky sa využívajú čo najefektívnejšie na uspokojovanie potrieb spotrebiteľov. Produkcia je teda efektívna vtedy, keď spoločnosť nemôže zvýšiť output jedného statku bez toho, aby sa znížil output iného statku. Kľúčový význam má v ekonómii rozdeľovanie zdrojov medzi súčasnú (existujúcu) a budúcu spotrebu, pretože ovplyvňuje ekonomický rast. O ekonomickom raste môžeme hovoriť vtedy, ak je ekonomika schopná produkovať v budúcom období pre spotrebiteľov viac výrobkov a služieb. Vzhľadom na obmedzenosť výrobných zdrojov je veľmi dôležité rozhodnutie o tom, koľko zdrojov treba zabezpečiť na budúce potreby. Treba teda rozhodnúť proporciu medzi výrobou kapitálových statkov (strojov, zariadení, výrobných objektov, …) a spotrebných statkov (potravín, odevov, …).2.
Zákon rastúcich relatívnych nákladov vysvetľuje vykláňanie krivky grafu hranice výrobných možností smerom navonok. Keď sa naša firma rozhodla popri produkte Y vyrábať aj produkt X, musela znížiť produkcie Y o 10 jednotiek, aby tým zvýšila produkciu X o 38 jednotiek. Teda za obetovanie 10 jednotiek získala 38 jednotiek. Lenže pri znížení produkcie Y o ďalších 10 jednotiek, vzrástla produkcia X už len o 14 jednotiek, atď. S rastom produkcie X musí firma znižovať produkciu Y a teda výnosy X sú s ním stále menšie. Platnosť zákona nie je univerzálna, týka sa však veľkého množstva ekonomických aktivít, hlavne tých, kde si výroba vyžaduje špecializáciu technológie. Ak by firma vyrábala dva produkty, ktorých výrobné zdroje a technológia na ich výrobu by boli rovnako výhodné, bol by graf ich hranici produkčných možností lineárny.3.
Zákon klesajúcich výnosov je dôležitý a často pozorovaný ekonomický jav, neplatí však pre všetky technologické postupy a nie v každej jeho fáze. Predstavme si, že vlastníme pole o istej rozlohe. S nulovým inputom práce nedosiahneme žiaden output. Ak pridáme 1 jednotku práce, vyprodukujeme 2000kg kukurice. Rozloha pola zostane fixná, ale my vždy pridáme o jednu ďalšiu jednotku práce a budeme sledovať ako sa bude meniť náš output. Zistíme, že keď sme zvýšili input práce z 1 na 2, vyprodukovali sme pomocou tohto dodatočného inputu dodatočný output 1000kg, celkovo teda 3000kg. Dodatočný output dodanej jednotky práce je už však menší ako v prvom prípade. Podľa Samuelsona je konečne formulovaný takto: Zväčšenie niektorých inputov, pričom ostatné inputy zostávajú konštantné, zväčší celkový output. Treba zdôrazniť, že zákon klesajúcich výnosov sa presadzuje iba vtedy, ak sa mení objem len jedného výrobného faktora. Ak outputy rastú rovnakým tempom ako inputy, presadzujú sa konštantné výnosy z rozsahu výroby. Ak rast outputov predstihuje rast inputov, výsledkom sú rastúce výnosy z rozsahu výroby. Ak outputy rastú pomalším tempom ako inputy, dochádza ku klesajúcim výnosom z rozsahu výroby.
Základné problémy organizácie ekonomiky
Základné problémy organizácie ekonomiky sú formulované v takzvanej triáde základných otázok:* Čo vyrábať?* Ako vyrábať?* Pre koho vyrábať?Tieto tri ekonomické problémy, pred ktoré je spoločnosť postavená, sú univerzálne, ale spôsob ich riešenia je rôzny. V primitívnych civilizáciách zohrávajú v hospodárstve primárnu úlohu zvyky, tradície a inštinkty.
| Typ Ekonomiky | Princípy | Problémy |
| Trhová ekonomika | Voľné podnikanie, voľná voľba, trhové mechanizmy | Nezamestnanosť, inflácia, ekonomická nespravodlivosť |
| Centrálne plánovaná ekonomika | Direktívne usmerňovanie štátom, plánovanie | Neproduktivita práce, byrokracia, nedostatok spotrebiteľských statkov |
| Zmiešaná ekonomika | Kombinácia trhového systému a štátnych zásahov | Zabezpečenie efektivity výroby a ekonomického rastu |
Trhová ekonomika
Opiera sa o princíp voľného podnikania a voľnej voľby, čím sa prikláňa ku klasickému prúdu (Smith). Jadro tohto systému tvorí trh, fungujúci na spolupôsobení ponuky a dopytu; a systémy ziskov, strát, stimulácie a cien, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt. Výroba sa orientuje na minimalizáciu nákladov a maximalizáciu zisku.
Centrálne plánovaná ekonomika
Je založená na direktívnom usmerňovaní centrom, zväčša štátom. Vláda plánuje a robí všetky rozhodnutia čo a pre koho sa bude vyrábať, teda o výrobe a rozdeľovaní statkov.
Zmiešaná ekonomika
Všetky moderné ekonomiky majú dnes charakter zmiešanej ekonomiky, kde jadro tvorí trhový systém, dochádza ale k normatívnym zásahom štátu. Ide teda o hospodárstvo s prvkami trhu, príkazov a zvyku, kde si však trh zachováva dominantné postavenie. Zmiešaná ekonomika dnes vystupuje v podobe sociálneho trhové hospodárstva, ktoré sa niekoľko desaťročí úspešne uplatňuje vo vyspelých hlavne západoeurópskych krajinách.
tags:
#post #hoc #priklady