Slovenská ekonómia sa stretáva s mnohými výzvami, vrátane izolovanosti od svetového vývoja a nízkej úrovne ekonomického vzdelávania a výskumu. Verejnej diskusii o hospodárskej politike dominujú think tanky, ktoré často argumentujú s evanjelizátorským zápalom a ambíciami ovplyvňovať politiku.
Podľa Martina Thomaya, postgraduálneho študenta na Newyorskej univerzite, sporadická verejná aktivita ekonómov schopných nedogmatického výskumu spôsobuje, že na získanie označenia ekonóm často postačuje práca na vlastnom PR a populárna diskusia. Priestor tak dostávajú prekonané alebo okrajové názory.
John Maynard Keynes, jeden z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia.
Súčasný stav ekonomického vzdelávania na Slovensku
Slovenské univerzity sú na tom podobne. Člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor najímal mnohých slovenských analytikov a konštatuje: „Úroveň absolventov ekonómie je nízka. V kvalite univerzít sme ďaleko nielen za svetom, ale aj za susedmi.“
Nič nesymbolizuje situáciu lepšie ako Ekonomická univerzita v Bratislave. Kolos na pravej strane Dunaja poskytuje domov takmer 13-tisíc študentom, 655 doktorandom a 625 učiteľom. Napriek tomu dokáže podľa správy ARRA vytvoriť len 0,3 citácie na jednu štúdiu. Minulý rok vznikli na škole iba štyri články v zahraničných karentovaných časopisoch.
Nízka kvalita vzdelávania a výskumu je endemický problém vysokých škôl v postsocialistických krajinách. Finančná podvýživa nevysvetlí ani to, že Slovensko nemá ekvivalent pražského CERGE alebo budapeštianskej Stredoeurópskej univerzity.
Alternatívy ekonomického vzdelávania
Existuje na Slovensku možnosť získať ekonomické vzdelanie? Áno, ak sa odvážite zamieriť na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Program ekonomickej a finančnej matematiky predstavuje slovenský ekvivalent západného štandardu. Zakladateľ štúdia Pavol Brunovský hodnotí: „Kombinujeme štúdium ekonómie s kvantitatívnymi financiami na matematickom základe. O záujemcov nemáme núdzu. Absolventi si urobili dobré meno na zahraničných postgraduáloch aj v praxi.“
Výzvy a príležitosti v európskom podnikateľskom prostredí | SNEM RÚZ
Čo robia ekonómovia vo svete?
Od štyridsiatych rokov minulého storočia sa mainstreamová teória vďaka revolúcii vedenej Paulom Samuelsonom, Gerardom Debreuom a Kennethom Arrowom praktizuje ako aplikovaná matematika. Empirický výskum je kuriozita, politika prináša moc, burza peniaze, ale rešpektovaní akademici trávia život dokazovaním teorém.
V ideálnom prípade sú matematické modely prvý krok. Samy nemajú cenu. Ich užitočným výstupom sú tvrdenia, ktoré sa dajú overiť pozorovaním sveta. Hoci testovanie nie je jednoduché, z autistickej ulity sa dá vyhrabať. Jeden zo spôsobov je kreatívna ekonometria.
Ekonometria: Nástroj na overovanie ekonomických teórií.
Inovácie v ekonómii
Inovácia v tradičnejších oblastiach priniesla počas posledných desaťročí úplne novú makroekonómiu, ktorá málo pripomína predchodkyňu. Pracuje takmer výlučne s pravdepodobnostnými - nie deterministickými - modelmi vychádzajúcimi z mikroekonomických základov. Hoci sa predpoklady o povahe trhov rôznia, keynesovské hľadanie vzťahov medzi „makroekonomickými agregátmi“ je prežitok.
Budúcnosť ekonómie na Slovensku
Situácia na Slovensku sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nezmení. Existujúce fakulty sú väčšinou spolok rentierskych profesorov a docentov, kde ruka ruku umýva a nulová produktivita je štandard. Nové súkromné školy sú na tom ešte horšie - vznikajú ako príspevok k penzii starších učiteľov.
Pracovný trh sa štandardizuje, rastie dopyt po kvalitných absolventoch. Najvýraznejšie v súkromnej sfére, verejný priestor zaostáva. Štefan Kišš vysvetľuje, prečo prerušil kariéru na ministerstve financií kvôli štúdiu v Rotterdame: „Pred desiatimi rokmi by ma trh za vzdelanie neodmenil. V súčasnej situácii predstavuje urýchlenie kariéry.“
Ľuboš Pástor sa stal v tridsiatke profesorom finančnej ekonómie v Chicagu. Ako ju študoval on? Na Slovensku po večeroch sám. Potom, ako hovorí, poriadne až na univerzitách v Spojených štátoch.
tags: #post #keynesianska #teoria