Pôst pred Veľkou nocou: Informácie, história a význam

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Hlavným cieľom tohto obdobia je duchovná obnova, pokánie a príprava na Veľkú noc. Poďme sa pozrieť na históriu, význam a tradície pôstu pred Veľkou nocou.

Pôstne obdobie: historické pozadie a súvislosti

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia.

Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú).

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv.

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).

Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry).

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň).

Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Alleluja“ - podobne ako v 40-dňovom pôstnom období - nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy).

V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ “cez rok“.

História a význam Štyridsiatnice

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie.

V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).

Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.

Symbolika čísla 40

Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

• Na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu.
• Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením.
• 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta.
• 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinai.
• 40 dní trvala cesta Izraelcov na púšti.

Pôstna disciplína v rôznych cirkvách

Gréckokatolícka cirkev

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa Veľký pôst, teda Štyridsiatnica, začína v pondelok. Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.

Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovej sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv Michala archanjela z dediny Ortutova

Rímskokatolícka cirkev

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia.

Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).

Evanjelická cirkev

V Evanjelickej cirkvi sa na pôst nevzťahujú také prísne predpisy ako u katolíkov. Pôst sa zachováva pred Večerou Pánovou. Význam pôstu priznával aj Martin Luther, ktorý ho chápal ako dobrú vonkajšiu disciplinovanosť, na prvom mieste je však viera, pretože bez nej pôst nič neznamená.

Liturgické aspekty Štyridsiatnice

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.

Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby.

Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej, arcibiskup z ostrova Kréta. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv.

Pôstne stravovanie a zdravie

Veľký pôst je obdobie duchovnej i telesnej prípravy pred Veľkou nocou, ktoré pre mnohých kresťanov znamená zrieknutie sa mäsa a mäsových výrobkov. Ako sa však stravovať pôstne, aby telo neprichádzalo o dôležité živiny?

Ak vynechávame mäso na dlhšie obdobie, je potrebné uvedomiť si, že oberáme telo aj o zdroj železa, zinku, selénu, vitamínu D či vitamínov skupiny B. Ak v jedálničku nahrádzame mäsové bielkoviny, môžeme siahnuť po strukovinách či orechoch, výborným zdrojom je aj quinoa, sezam či brokolica. Ako zdroj železa poslúžia lieskové orechy, strukoviny, tekvicové semienka, pohánka alebo špenát.

Počas pôstu je mimoriadne dôležité dať si pozor na príjem vitamínu B12. Vitamín B12 sa v rastlinnej strave nachádza v zanedbateľnom množstve, preto ak sa vyhýbate mäsu, skúste zaradiť aspoň vajíčka, mlieko alebo ryby.

Čo by ste mali počas pôstu pridať do jedálneho lístka?

1. Strukoviny - Nezabudnite, že keď vylúčite z jedálneho lístka živočíšne produkty, budú vám chýbať živočíšne bielkoviny, preto musíte myslieť na tie rastlinné a výrazne ich do jedálneho lístka doplniť.
2. Morské riasy a zelené potraviny - Spirulina, chlorela, riasy nori či zelený jačmeň obsahujú celé portfólio významných a nenahraditeľných látok. Sú tiež zdrojom rastlinných bielkovín a zásobia telo dôležitými „zelenými“ živinami.
3. Pitný režim - Určite sa vyhnite sladeným stolovým vodám, minerálkam, sirupom a cukru v čaji či v káve. Uprednostnite hlavne čistú vodu z vodovodu, prípadne pite na podporu očisty tela čaj lapacho.

Pôstny jedálniček - vzorové denné menu

Ak sa obávate, že nebudete vedieť, čo máte počas pôstneho obdobia jesť, ponúkame vám vzorové denné menu. Vyzerá diétne a fádne? Práve naopak, je chutné, zdravé a pestré.

• Raňajky - Deň začnite čerstvým ovocím a zeleninou. Aby ste sa zasýtili, pridajte ovsené vločky, mlieko či oriešky. Smoothie je kráľom raňajok.
• Obed - Detoxikačná polievka má všetko, čo vaše telo potrebuje, aby ste sa cítili ľahšie, ale nie slabšie. Ako druhé jedlo zvoľte cestoviny, napríklad penne s brokolicovým pestom.
• Večera - Ak patríte medzi tých, ktorí večerajú menej, postačí vám aj krémová polievka. Pre hladnejších sú tu vegetariánske zapekané francúzske zemiaky.

Moderné prístupy k pôstu

Medzi tradičné prístupy patria niekedy drastické, inokedy menej, zmeny v živote. Kedysi bolo zvykom chodiť denne do kostola, modliť sa ruženec, nejesť mäso, chodievať na Krížovú cestu a iné kresťanské tradície.

• Digitálny detox: V 21. storočí je dobré, ak počas pôstneho obdobia obmedzíte používanie telefónu a sociálnych sietí.
• Zdravý životný štýl: Ste pohodlní a dlho ste necvičili?
• Meditácia a ticho: Aj toto je moderný spôsob, ako pôst prežiť.

Benefity pôstu

Pôst pred Veľkou nocou nám pripomína, že v časoch odriekania nachádzame životnú silu, ktorá nám pomáha stať sa lepšími. Toto obdobie je pozvaním k prehĺbeniu viery, ale aj ľuďom nepraktizujúcim vieru má čo ponúknuť. Napríklad prehodnotenie životných priorít, spomalenie života, vyjadrenie vďačnosti za to, čo nám bolo dopriate a zameranie sa na to, čo je v živote skutočne dôležité.

Tieto benefity vám môže pôst priniesť, aj keď nepatríte medzi veriacich:

1. Odľahčenie organizmu po období hojnosti, úľava od nadmerného prísunu jedla, cukru, azda aj alkoholu.
2. Zlepšenie trávenia, čo pozitívne vplýva na organizmus, dáva mu priestor na regeneráciu a prináša aj benefity v oblasti duševného zdravia, ako sú pocit ľahkosti, kvalitnejší spánok či vyššia radosť zo života.
3. Posilnenie imunity, ktorá súvisí s lepším trávením, vyššie stimulovaným imunitným systémom a posilnenou tvorbou nových buniek.
4. Zlepšenie inzulínovej citlivosti - pôst pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, čo môže byť prospešné pre prevenciu cukrovky.
5. Zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia vďaka zníženiu krvného tlaku a hladiny cholesterolu.
6. Zmiernenie chronických zápalov či zníženie a podorenie hojenia zápalových procesov v tele.
7. Naštartovanie látkovej výmeny a zlepšené vylučovanie.
8. Podpora sebadisciplíny - odriekanie posilňuje vôľu a zvyšuje schopnosť odolávať pokušeniam.
9. Zlepšenie nálady s vedomím, že robíme pre seba niečo dobré.
10. Zlepšenie kvality pleti, vlasov a nechtov vďaka kvalitnej strave a dostatku odpočinku.

Ako na zdravý pôst

Keď sa povie pôst, ľudia si predstavia hladovku a hneď vedia, že to nie je nič pre nich. Pritom pôst nie je o hladovaní, ale o zvolení menšieho počtu jedál za deň a preferencii ľahkých, vegetariánskych jedál. Na záver si zhrňme, prečo sa oplatí týmto zvykom inšpirovať.

tags: #post #pred #paschou