Eucharistický Pôst Pred Svätým Prijímaním: História, Pravidlá a Výnimky

Mnohí katolícki veriaci majú ešte z hodín náboženstva naučené, že hodinu pred svätým prijímaním sa nesmie nič jesť a piť s výnimkou vody a liekov. Je to správny prístup? Pozreli sme sa preto bližšie na tému eucharistického pôstu a s ním spojené otázky.

Nevieme s presnosťou určiť v ktorom čase sa v Cirkvi zaviedol tento starobylý zvyk. Svätý Augustín je toho názoru, že eucharistický pôst nebol nariadený ani Ježišom Kristom ani apoštolmi, avšak je potrebné zachovávať tento zvyk (porov. S. AUGUSTINUS, Ad iquisitiones Januarii, ep. 54, can. 6: PL 33). Za povšimnutie stojí fakt, že eucharistický pôst nebol objektom nariadení žiadneho ekumenického koncilu.

Scholastický stredovek ho definoval ako absolútnu zdržanlivosť od každého druhu jedla a nápoja od polnoci až do doby svätého prijímania. Bol to až pápež Martin V., ktorý 22. februára 1418 konštitúciou In eminentis nariadil eucharistický pôst pre celú Cirkev (porov. Fontes (I/44) 57).

Neskôr sa pravidlá menili a zmierňovali. Pápež Pius XII. kňazom, ktorí celebrujú v neskoršom čase sv. omšu, alebo ak sú unavení následkom pastoračnej práce, alebo ak majú pred sebou dlhú cestu, sa dovoľuje konzumovať jedlo, ale len hodinu pred začatím sv. omše (porov. AAS 45 (1953), s.

Opäť ten istý Pius XII. cez M. P. Sacram Communionem (AAS 49 (1957), s. ordinár miesta môže dovoliť slúžiť kňazom večernú sv. pokiaľ ide o jedlo a alkoholické nápoje, eucharistický pôst je zredukovaný pre kňazov na tri hodiny pred sv. čo sa týka nealkoholických nápojov, pôst je zredukovaný na jednu hodinu pred sv.

Pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 skrze reskript Attentis multarum (AAS 57 (1965), s. 186) rozhodol, že eucharistický pôst je zredukovaný pre všetkých na jednu hodinu pred sv. prijímaním, čo v podstate prešlo i do kánonu 919 § 1 Kódexu 1983. Prvý paragraf spomínaného kánona obsahuje všeobecný princíp, a to zdržanlivosť od akéhokoľvek jedla a nápoja jednu hodinu pred sv. prijímaním. Legislátor teda stanovuje čas pôstu aspoň jednu hodinu pred sv. prijímaním.

Paragraf druhý kán. 919 dovoľuje kňazom, ktorí v ten istý deň slávia dve, alebo tri sv. omše, niečo požiť pred druhou alebo treťou sv. omšou, hoci neuplynie jedna hodina pred sv. prijímaním.

Súčasné Pravidlá Eucharistického Pôstu

V Rímskokatolíckej cirkvi ho vyjadruje § 1. kánonu 919 Kódexu kánonického práva: „Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.“ Ide teda o hodinu pred faktickým prijatím Krista v Eucharistii, nie pred začiatkom sv. omše.

Výnimku z pravidla podľa inštrukcie Immense caritatis majú starí, chorí a tí, čo ich opatrujú. Tí majú zachovať pôst aspoň 15 minút pred sv. Dôvodom eucharistického pôstu je prejavenie úcty a lásky Kristovi vo sviatosti.

Eucharistický pôst nie je maximálne hodinu pred sv. prijímaním, ale minimálne hodinu. Teda nie je správne, ak by sme si prepočítavali presne na minútu, aby sme mohli jesť „až do poslednej chvíle“ a nakoniec nám bude pár minút do hodiny chýbať, pretože trebárs kňaz mal kratšiu kázeň. Je lepšie z lásky a úcty k Ježišovi mať dlhší pôst ako taký, ktorý nebude ani hodinu. Normálne by človek nemal zomrieť od hladu, ak nebude jesť hodinu a 15 minút.

Netreba pritom zabudnúť, že do roku 1964 bol eucharistický pôst od polnoci toho dňa, keď človek chcel pristúpiť k sv. prijímaniu. Takže súčasná hodina pred sv. prijímaním je naozaj „úľava“.

Ak máme tento postoj (prejavovať lásku a úctu Kristovi aj pôstom pred prijatím Najsvätejšej sviatosti), ale trebárs výnimočne sa nám stane, že nám pár minút do hodinového pôstu chýba, kanonický predpis nechápe hodinu v tomto smere v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova - ide približne o jednu hodinu.

Čo sa týka práva dišpenzovať (teda pre konkrétny prípad oslobodiť od nejakej povinnosti), podľa kánonu 1245 všeobecne od pôstov môže dišpenzovať diecézny biskup, farár alebo predstavený rehoľného inštitútu (tých, ktorí sa nachádzajú v jeho rehoľnom dome dňom i nocou). Diecézny biskup môže dišpenzovať len vo svojej diecéze, farár len vo svojej farnosti alebo svojich farníkov, aj keď sú práve mimo územia farnosti. Lenže toto ustanovenie sa vzťahuje len na pôst počas ustanovených dní pokánia a nevzťahuje sa na eucharistický pôst.

Podľa kánonu 87 na základe všeobecných ustanovení o dišpenze, by mal právo dišpenzovať aj od eucharistického pôstu akurát diecézny biskup. Keďže ide o skutočne krátku dobu, dišpenzy logicky jednoducho nie sú potrebné.

Pretože problém väčšinou nastane, keď 1) niekto zabudne, 2) nevie, že bude sv. prijímanie. Prvé dva prípady však nemôžu byť morálnym prehreškom, teda hriechom. Akýkoľvek hriech, aby bol hriechom pre konkrétneho človeka, musí byť totiž spáchaný vedome. Takže ak niekto zabudne alebo nevie, nie je to jeho vedomá činnosť. Teda dišpenz od povinnosti nepotrebuje. V prípade, že niečo jem a spomeniem si, že chcem ísť na sv. prijímanie, mám prestať jesť. V tom prípade pôst zachovám. Ak budem s vedomím blížiaceho sa sv.

Eucharistický pôst pred duchovným svätým prijímaním

Čo sa týka eucharistického pôstu pred duchovným sv. prijímaním - či už v čase koronakrízy, alebo aj inokedy (napríklad keby niektorá kontemplatívna mama chcela ísť aj počas týždňa na sv. omšu a prijať Krista, ale kvôli deťom nemôže - duchovné sv. prijímanie je vtedy veľmi dobrý prostriedok intímneho stretnutia s Ježišom): striktná povinnosť pôstu z kanonického práva pri duchovnom sv. prijímaní nie je.

Disciplína pôstu pred svätou omšou zdôrazňuje našu potrebu byť hladní po eucharistickom chlebe, ktorý jeme. Táto prax pôstu pred omšou je starodávna disciplína , prítomná už v 2. storočí. Vytrvala, kým pápež Pius XII. v roku 1957 neznížil pôst na tri hodiny. Pôst bol ďalej skrátený v roku 1964, keď ho pápež Pavol VI.

Okrem toho pápež Ján Pavol II. v Dominicae Cenae lamentoval nad tým, že moderní katolíci majú „nedostatok eucharistického „hladu“ a „smädu“, čo je tiež znakom nedostatku primeranej citlivosti voči veľkej sviatosti lásky a nedostatočného pochopenia jej významu.

Pôst: Abstinencia a sebakontrola

Pôst (fast/fest) všeobecne znamená abstinenciu od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Niektorí odvodzujú toto slovo z koreňa, držať, zachovať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz jejunium označuje zvieracie črevo, ktoré je vždy prázdne. Táto abstinencia sa líši podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov, ktoré predpisuje. Preto môže označovať časovo obmedzenú abstinenciu od všetkých druhov potravín - taká je povaha pôstu predpísaného Cirkvou pred svätým prijímaním (prirodzený pôst).

Môže tiež znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície typické pre každého jednotlivca a potom označuje aj morálny, alebo filozofický pôst. A tento pojem zahŕňa aj kajúcnu prax, ktorá je spoločná pre rôzne rehoľné spoločenstvá katolíckej cirkvi.

V kresťanskom staroveku Eustathiáni (Sozomenes, Cirkevná história II.33) popierali povinnosť pôstu pre dokonalejších kresťanov; boli odsúdení (380) synodou v Gangre (kan. xiv), ktorá zároveň potvrdila starobylosť tradície cirkevných pôstov (Hefele-Leclercq, Hist. des Conciles., 1908, 1, s. 1041). , Na rozdiel od nepodložených tvrdení týchto sektárov, moralisti jednomyseľne tvrdia, že prirodzený zákon zakladá nevyhnutnosť pôstu, pretože každé rozumné stvorenie je povinné rozumným spôsobom pracovať na ovládnutí vlastnej žiadostivosti. Preto majú rozumné bytosti logicky povinnosť prijať prostriedky primerané dosiahnutiu tohto cieľa. Spomedzi prostriedkov, ktoré tento účel prirodzene dosahujú, si pôst nárokuje prvé miesto.

Úlohou pozitívneho zákona je určovať dní, v ktorých sa musí táto povinnosť zachovať, ako aj spôsob, akým sa má táto povinnosť plniť v ustanovený deň. Zákon pôstu, tak ako ho cirkev chápe, bol spočiatku nepísaný a preto sa musí chápať a uplatňovať s náležitým ohľadom na zvyky platné v rôznych časoch a na rôznych miestach.

Druhy Pôstu

V Spojených štátoch amerických sú napríklad ako pôstne dni predpísané všetky dni veľkého pôstu, adventné piatky (všeobecne), kántrové dni, vigílie Vianoc a Turíc, ako aj (14. augusta) Nanebovzatia Panny Márie a vigília (31.10.) Všetkých svätých. Vo Veľkej Británii, Írsku, Austrálii a Kanade sú ako pôstne označené aj adventé stredy a (28. júna) vigília svätých Petra a Pavla.

Pôst v spočíva v tom, že za 24 hodín sa príjme len jedno plné jedlo a to okolo poludnia. Znamená to tiež povinnosť zdržať sa mäsa, pokiaľ by legitímny orgán neudelil povolenie na jeho konzumáciu. Objem povoleného jedla tomto jedinom chode nebol nikdy predmetom pozitívnych právnych predpisov. A tak aj ten, kto požije výdatné a bohaté jedlo, aby pôst vydržal, spĺňa povinnosť pôstu. Akýkoľvek priestupok proti miernosti, v rámci tohoto jedla neohrozuje povinosť postenia.

Podľa všeobecného zvyku je vhodný čas na toto jedlo okolo poludnia. Z dobrých dôvodov je však možné túto hodinu legitímne posunúť. Nespácha sa vážny hriech, ak sa toto jedlo bez dostatočného dôvodu príjme pred poludním, pretože tým nie je porušená podstata pôstu, ktorá spočíva v jedení jedného jedla denne.

Podobne môže byť hodina obedňajšieho jedla z dobrých dôvodov zmenená. V mnohých našich väčších mestách teraz prevláda táto prax. Podľa D'Annibale (Summa Theologiae Moralis, 4. vydanie, III, 134) a Noldina (Summa Theologiae Moralis, n. 674), dobré dôvody ospravedlňujú požiť obedné jedno ráno, ranajšie na večeru, či večeru na obed, pretože pôst zostáva stále neporušený. Dlhšia prestávka v hlavnom jedle by sa ale nemala dovoliť, lebo takáto prestávka v skutočnosti vytvára dve jedlá namiesto jedného. Zdravý rozum, berúc do úvahy individuálny úmysel a trvanie prerušenia, musí nakoniec rozhodnúť, či je dané prerušenie pridlhé, alebo nie. Spravidla sa prerušenie do pol hodiny nepovažuje za významné.

Jednotlivec však po začatí obedňajšieho jedla a následnom dlhšom bona fide prerušení, trvajúcom jednu alebo viac hodín, je plne oprávnený pokračovať a dokončiť jedlo po skončení prerušenia. Nakoniec, pokiaľ osobitné dôvody nenaznačujú opak, nie je dovolené požívať toto jedlo neprimerane dlho. Spravidla sa v tejto veci považuje za neprimerané trvanie dlhšie ako dve hodiny.

Okrem spomínaného kompletného jedla Cirkev teraz povoľuje prijať ešte trochu jedla, zvyčajne večer. Pri tomto bode sa musí brať náležitý ohľad na to, čo je miestnym zvykom, pokiaľ ide o množstvo a kvalitu jedla, pri tomto druhom chode. Po prvé, u nás je povolených približne tristo gramov jedla, aj keď toto množstvo by mohlo stačiť pre úplné nasýtenie niektorých osôb. Okrem toho sa musí venovať pozornosť osobitným vlastnostniam každého človeka, jeho povinnostiam, dĺžke pôstu atď. Preto je v severných krajinách povolené oveľa viac jedla ako v teplejšom podnebí, viac je povolené tým, ktorí počas dňa fyzicky ťažko pracujú, ako tým, ktorí sa namáhajú málo, viac slabým a hladujúcim, ako silným a dobre živeným. Vo všeobecnosti sa môže prijať všetko, čo sa považuje za potrebné na to, aby to ľuďom nebránilo venovať náležitú pozornosť svojim stavovským povinnostiam.

Okrem toho, pri tomto druhom jedle je potrebné zohľadniť zvyklosti danej krajiny, čo sa týka kvality a druhu povolených potravín. Na niektorých miestach sú zakázané vajcia, mlieko, maslo, syr aj ryby, zatiaľ čo chlieb, koláče, ovocie, byliny a zelenina sú povolené. Na iných miestach je zasa povolené mlieko, vajcia, syr, maslo aj ryby, či už na základe zvyku, alebo na základe udeleného indultu. Na to, aby sme v tomto bode mohli bezpečne usudzovať, musíme si dôkladne preštudovať pôstne predpisy každej diecézy.

Okrem toho je ešte ráno povolené trocha čaju, kávy, čokolády alebo podobných nápojov, spolu s kúskom chleba alebo sušienkou. Prísne vzaté, všetko, čo sa dá klasifikovať ako tekutina, sa môže ako nápoj alebo liek príjmať v pôste kedykoľvek, počas dňa či v noci. Preto sa voda, limonáda, sóda, zázvorové pivo, víno a podobné nápoje môžu užívať v deň pôstu mimo jedla, hoci také nápoje sa môžu do istej miery ukázať ako výživné. Káva, čaj, zriedená čokoláda, výrobky z cukru, bobule borievky a citrón sa môžu užívať nalačno, mimo jedla či ako liek pre tých, ktorí ich považujú za prospešné pre svoje zdravie. Med, mlieko, polievka, vývar, olej alebo čokoľvek iné, čo má povahu jedla, nie je povolené v žiadnej z uvedených kategórií.

Nie je možné matematicky rozhodnúť, koľko jedla je potrebné na závažné porušenie tohto zákona. Moralisti aj kanonisti sa zhodujú v názore, že viac ako 150 gramov by vážne odporovalo povinnosti pôstu, či už sa toľko potravy spotrebovalo naraz alebo v rôznych intervaloch počas dňa, pretože Alexander VII (18. marca 1666) odsúdil tvrdenie tých, ktorí učili, že takto prijaté jedlo sa nemá považovať za rovnaké alebo prekračujúce povolené množstvo (Denzinger, Enchiridion Symbolorum et Definitionum, desiate vydanie, Freiburg im Br., 1908, č. 1129).

Aj keď Benedikt XIV (Non Ambiginius, 31. mája 1741; Superna, 22. augusta 1741) udelil povolenie jesť mäso cez pôstne dni, výslovne zakázal požívanie rýb a mäsa v rovnakom jedle počas všetkých pôstnych dní v roku, ako aj v nedeliach počas veľkého pôstu. (List arcibiskupovi z Compostely z 10. júna 1745, Bucceroni - Enchiridion Morale č. 147). Toto nariadenie zaväzuje všetkých, ktorí sú oslobodení od pôstu, buď preto, že sú nútení pracovať, alebo preto, že nemajú ešte dvadsaťjeden rokov. Tento zákaz sa okrem toho vzťahuje na osoby, ktoré majú povolené mäso v dňoch pôstu, buď dišpenzom alebo Indultom. Hriech sa spácha ak sa zakázaná vec vykoná.

Povinnosť Pôstu

Cirkevný zákon uvaľuje vážnu povinnosť na všetkých pokrstených jednotlivcov, ktorí sú schopní splniť túto povinnosť za predpokladu, že ukončili dvadsiaty prvý rok a nie sú inak ospravedlnení. Toto tvrdenie je iba praktickým uplatnením všeobecne akceptovaného princípu moralistov a kanonistov, podľa ktorého je charakter záväzku v ľudskej legislatíve za ťažký alebo ľahký podľa toho, či matéria, ktorá je subjektom zákona, má alebo nemá blízky a vnútorný vzťah k dosiahnutiu stanoveného cieľa.

Keďže pôst, ktorý sa považuje za úkon cnosti striedmosti (temperantia), má k podpore duchovného rozvoja človeka práve taký vzťah (pozri Pôstnu prefáciu v Rímskom misáli), predstavuje bezpochyby všeobecne záväznú povinnosť. K tomuto apriornému dôvodu možno pridať to, čo nám hovoria dejiny Cirkvi o závažných trestoch spojených s porušením tohto zákona. Šesťdesiatedeviate z apoštolských ustanovení nariaďuje degradáciu biskupov, kňazov, diakonov, lektorov a kantorov, ktorí sa počas Pôstu nedokážu postiť a exkomunikáciu laikov, ktorí neplnia pôstne prikázania. Päťdesiatyšiesty kánon Trullskej synody (692) uvádza podobné nariadenia. Napokon Alexander VII (24. september 1665) odsúdil tézu formulovanú takto: Ktokoľvek porušuje cirkevný zákon pôstu, nehreší smrteľne, pokiaľ tak nekoná z pohŕdania alebo neposlušnosti (Denzinger, op. Cit., č.

Aj keď je táto povinnosť všeobecne závažná, nie každé porušenie zákona je smrteľne hriešne. Keď prestúpenie zákona nespôsobuje ťažkú nespravodlivosť, sú spáchané hriechy všedné. Neschopnosť dodržať zákon pôstu a nezlučiteľnosť pôstu s povinnosťami svojho vlastného stavu postačujú už zo svojej podstaty, aby zanikla povinnosť, pretože, ak sa bremeno pozitívnych zákonov ukáže ako mimoriadne zaťažujúce alebo nezrozumiteľné, je povinnosť okamžite zrušená.

Z tohto dôvodu sú chorí, zotavujúcí sa, chúlostivé ženy, osoby staršie ako šesťdesiat rokov, rodiny, ktorých členovia nemôžu mať spomínané hlavné jedlo súčasne, alebo ktorí nemajú nič iné ako chlieb, zeleninu alebo podobné, málo výživné potraviny, ktorým pôst spôsobuje nespavosť či silné bolesti hlavy, manželky, u ktorých pôst spôsobuje zanedbávanie manžela, deti, u ktorých pôstenie spôsobuje hnev rodičov; jedným slovom, všetci tí, ktorí nedokážu splniť povinnosť pôstu bez toho, aby podstúpili viac ako len obyčajné ťažkosti, sú ospravedlňené vďaka neschopnosti plniť túto povinnosť. Podobne aj nezvyčajná únava alebo telesná slabosť, ktorá sa vyskytuje pri plnení najakej povinnosti a ktorá je spôsobená pôstom, ruší povinnosť postenia.

Nie však každý druh práce, ale iba taký, aký je veľmi namáhavý a zdĺhavý ospravedlňuje od povinnosti postiť sa. Tieto dve podmienky sa neobmedzujú iba na manuálnu prácu, ale môže ich naplniť aj intelektuálna práca. Preto aj účtovníci, stenografi, prevádzkovatelia telegrafov, právnici a mnohí ďalší, ktorých povolanie je prevažne duševné, môžu mať právo na oslobodenie od tejto povinnosti, rovnako ako nádenní robotníci alebo remeselníci.

Ak takéto dôvody, ktoré ustanovujú výnimku zo svojej podstaty, neexistujú, zákonne ustanovení predstavení môžu dišpenzovať od povinnosti pôstu. Preto najvyšší pontifex môže vždy a všade udeliť platné výnimky z tejto povinnosti. Jeho dišpenz bude platný, ak je dostatočný dôvod pre jeho udelenie. Vo výnimočných prípadoch a z dobrých dôvodov môžu aj biskupi udeliť výnimky vo svojích diecézach. Pokiaľ nie sú splnomocnení indultom, nemôžu ale oslobodiť od povinnosti všetky svoje subjekty súčasne.

Je potrebné poznamenať, že biskupi zvyčajne vydávajú tesne pred Pôstom obežníky a pastierske listy, ktoré sa veriacim čítajú počas omše a v ktorých na základe poverenia Apoštolskej stolice zverejňujú aktuálne pravidlá pre pôst, oslobodenia, výnimky atď.

Kňazi poverení starostlivosťou o duše môžu jednotlivca z dobrého dôvodu tiež dišpenzovať. Predstavitelia rehoľných spoločenstiev môžu dišpenzovať jednotlivých členov svojich spoločenstiev za predpokladu, že existujú dostatočné dôvody. Spovedníci nie sú kvalifikovaní na udelenie týchto výnimiek, pokiaľ na to neboli výslovne delegovaní. Môžu však rozhodnúť, či existuje dostatočný dôvod na zneplatnenie povinnosti v konkrétnom prípade.

Tí, ktorí majú povolenie od Svätej stolice jesť mäso v zakázané dni, môžu využiť túto výnimku pri svojom hlavnom jedle a to nielen v dňoch abstinencie od mäsa, ale aj v dňoch pôstu. Keď vek, slabosť alebo práca oslobodila kresťanov od pôstu, môžu jesť mäso tak často, ako je to opodstatnené, za predpokladu, že požívanie mäsa povoľuje všeobecný indult ich biskupa (Sacred Penitentiaria, 16. januára). , 1834).

Nakoniec Svätá Stolica opakovane vyhlásila, že použitie masti, ktoré povolila indultom, zahŕňa maslo, sadlo, olej alebo tuk z akéhokoľvek zvieraťa.

Žiadny študent cirkevnej disciplíny si nemôže nevšimnúť, že povinnosť pôstu sa dnes v jej celistvosti len zriedka dodržiava. Cirkev, uvedomujúc zmenené okolnosti doby, upravuje požiadavky tejto povinnosti tak, aby slúžila najlepším záujmom svojich detí. Na druhej strane však žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon, ukladajúci mŕtvovanie a pokánie, ako trest, ktorý človek nesie za hriech a jeho následky. (Trid. koncil , Sess. VI. Kán.

Tabuľka: Prehľad vývoja eucharistického pôstu

P.S.: Láska ku Kristovi má viesť veriaceho, ktorý ho práve prijal, aby po sv. prijímaní (po sv. omši) zotrval v aspoň niekoľko-minútovom vďakyvzdaní. Vynechanie vďakyvzdania je veľkou stratou pre náš duchovný život.

tags: #post #pred #sv #prijimanim