Jedny z najkrajších sviatkov roka sú predo dvermi a nás čaká obdobie tradícií a príjemne strávených chvíľ s rodinou a blízkymi. Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci je množstvo zvykov, ktoré sú trvalo zakorenené v našej kultúre už stáročia. Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a inšpirujeme sa zvykmi našich predkov.
Rusíni sú ako etnikum na Slovensku svojím spôsobom unikát. Používajú iné písmo než latinské, cyriliku. Okrem nej po svojich predkoch zdedili náboženstvo východného obradu, ktoré je síce spojené s cyrilometodskou tradíciou - majú ju spoločnú s majoritným slovenským národom - ale jej stopy sa do života Rusínov stáročiami pretavili inak než v prípade Slovákov. Rusínske obyvateľstvo, jediné na našom území, si zachovalo v liturgických a iných bohoslužobných textoch aj prvky staroslovienskeho jazyka. Staroslovienčina, prvý spisovný jazyk Slovanov pochádzajúci z 9. storočia, je prítomná i v obradoch gréckokatolíckeho i pravoslávneho náboženstva, ktoré sú prevažujúcim vierovyznaním rusínskeho etnika.
Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší. Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší.
Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom v roku a hoci sa k nej viažu rôzne tradície, v rôznych drobnostiach sa líšia vzhľadom na región či na typ vierovyznania. Skôr než sa začne samotné slávenie Veľkonočných sviatkov, treba sa na ne poriadne pripraviť. A to sa jednoducho nezaobíde bez handry v ruke.
Vladimir Putin: Rusko odpovie na hrozby zbraňami, nie slovami! | TVOTV
Pôstne obdobie
„Medzi prvé dni spojené s prípravou na Veľkú noc patrí Popolcová streda. Vtedy sa začína 40-dňový pôst, ktorý má pripomínať postenie sa Ježiša Krista v púšti,“ vysvetľuje kurátorka a etnologička Slovenského národného múzea v Martine Elena Zahradníková.
Pri všetkej úcte k múdrosti Otcov, ktorí svojím životom a kázaním formovali pôst, sa dá spýtať, či dodržiavanie pôstnych predpisov v dnešnom svete zodpovedá ich chápaniu pôstu. Pritom nejde len o prísnosť, ale aj o výber jedál. Lebo je to trocha zvláštne, že k pôstnym jedlám patria potraviny ako sépia obyčajná, ustrice a kaviár, ktoré sú dnes považované za drahé delikatesy.
Vo všeobecnosti platí akribicky (1) prísne vegetariánsky pôst (b), ktorý sa zmierňuje v ďalšie dni, popri hore uvedených výnimkách pri každotýždenných pôstnych dňoch. A tak je dovolená miernejšia forma vegetariánskej stravy (c) počas Veľkého pôstu v soboty a nedele, počas Adventného a Apoštolského pôstu s výnimkou stredy a piatku, ako aj vo všetky pôstne dni, ktoré pripadnú na sviatok. Tento vypracovaný systém mohol byť pestovaný len v kláštoroch a len tam mohol byť aj dodržiavaný.
Kresťania žijúci vo svete sú nútení robiť škrty z presného pôstneho poriadku, ktoré vyvolávajú zlé svedomie. Preto Prvá všepravoslávna konferencia na Rodose (r. Zodpovedajúc tomu Prvá medzipravoslávna prípravná komisia v Chambésy/Ženeve (r. 1971) navrhla realistickú a teologicky zdôvodnenú modifikáciu predpisov o pôste. Avšak už pojem „prispôsobenie“ vyvolal odpor, pretože sa v ňom videlo nebezpečenstvo ústupku voči duchu moderného sveta.
Eventuálne potrebné zmiernenie pôstnych predpisov sa prenecháva pastoračnej starostlivosti miestnych cirkví.
Prísne dodržiavanie pôstu je individuálne od domácnosti k domácnosti. „Ja nie som až taký zásadový, že by som dodržiaval pôst pre Veľkou nocou, ale moja manželka áno. Ona aj teraz drží pôst, ale ona ho drží aj kvôli tomu, čo sa odohráva na Ukrajine. Ona povedala, že nebude jesť mäso, kým sa to neskončí. Ja by som tiež mohol dodržiavať pôst, nebolo by to zlé, ale nemám takú silu vôle.
Počas štyridsaťdňového pôstu sa jedli jednoduché jedlá. Alebo keltíš - naklíčené zrno, ktoré sa spracuje na hmotu a upečie.
Zvyky počas Veľkého týždňa
Dva týždne pred Veľkou nocou je známy aj obrad zničenia Moreny, kedy mladé dievčatá vynášajú z dediny odetú figurínu ženy a obradne ju ničia hodením do vody alebo spálením.
Zvyk dodržiavaný na Kvetnú nedeľu je prinášanie „Letečka či Letka“. „Sú to stužkami ozdobené konáriky bahniatok alebo rozpučanej vŕby. Dievčatá s Letečkom robili obchôdzky po dedine.
Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou a pokračuje Zeleným štvrtkom, počas ktorého sa dodnes dodržiava zvyk podávania a jedenia „zelených jedál“ a je pripomienkou poslednej večere Ježiša Krista.
Nasleduje Veľký piatok. „V tento deň sa drží prísny pôst, veriaci si odriekajú to, čo majú najradšej. Tradične má ísť o veľmi tichý deň, venovaný kajúcnosti a mystériu Veľkej noci,“ vysvetľuje E.Zahradníková.
Bielu sobotu charakterizujú prípravy na Vzkriesenie Ježiša Krista. Doobeda sa ženy mohli venovať len drobnejším prácam. Po západe slnka sa konala veľkonočná vigília v znamení návratu svetla, stelesneného vzkrieseným Kristom. V kostoloch sa v rámci liturgie zapaľuje veľkonočná svieca, takzvaný „paškál“.
Na Zelený štvrtok sa v katolíckych chrámoch prestalo zvoniť, zvukové znamenia sa nahradili rapkaním.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa sa pre našich predkov začínala prípravou na svätú omšu. „Do kostola sa nieslo jedlo na posvätenie, ktoré sa potom servírovalo celej rodine. Tento zvyk sa uchoval dodnes najmä na východnom Slovensku. Medzi jedlami nechýbalo vajíčko, obradný okrúhly koláč, nazývaný pascha, či syr.
Najväčším sviatkom je Veľkonočná nedeľa a s tým súvisí azda najviac tradícií. Tou najdôležitejšou je ale posvätenie košíka s jedlom.
„Veľkonočné sviatky u nás nie sú zvlášť odlišné svojím slávením od sviatkov tak, ako sú známe vo všeobecnom katolíckom ponímaní. U mňa osobne, vzhľadom na rusínsku obec, z ktorej pochádzam, sa viažu na gréckokatolícky obrad. Výzdoba prakticky pretrváva od Kvetnej nedele, keď sa v chráme posväcujú bahniatka a tie následne skrášľujú, spolu s ďalším dozdobením, príbytky. Ako inak, nemôžu chýbať kraslice, tradičný symbol Veľkej noci. Najtypickejším znakom pre nás je v košík s posvätenými jedlami, ktoré sa viažu na Veľkonočnú nedeľu, a v ňom sa vyníma príznačný symbol - baránok,“ vysvetlil Vlado Roháč.
„Mne sa vždy viac páčila veľkonočná nedeľa, kde sme sa celá rodinka stretávali najprv na omši, kde sa posvätili košíky s jedlom a potom sme utekali domov. A to doslova utekali, lebo u našej babky v obci Ulič, majú zaujímavý tamojší zvyk a to ten, že kto domov dobehne najskôr, bude mať šťastie.
A čo sa teda nachádza v košíku, ktorý sa v chráme posväcuje? „Pohostenie je tvorené prakticky tým, čo sa posvätilo v chráme na Veľkonočnú nedeľu. Košík tvorí súbor jedál, z ktorých každé má svoj špecifický význam. Pascha (tradičný veľkonočný sladký koláč), maslo, klobása, šovdra - teda sušená šunka, vajíčka, chren, cvikla, soľ. Toto štandardné zloženie je už individuálne obmieňané podľa vlastných predstáv tej ktorej rodiny. A z týchto svätenín sa následne v nedeľu či pondelok pripravuje pohostenie aj pre rodinu, známych a v neposlednom rade oblievačov,“ vymenoval seriálový Luka.
Neodmysliteľnou súčasťou je aj tradičná veľkonočná hrudka či syrek. Ide o syr, ktorý sa pripravuje z mlieka a vajec.
Najväčšia sláva prichádza so vzkriesením Ježiša Krista, v nedeľu.
Vajíčko je veľmi symbolické, je to slniečko uzavreté do škrupinky, zrod nového života.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je známy šibaním a polievaním. V zásade platí, že šibali a polievali mládenci, aby pozitívne vlastnosti sviežich a pružných prútikov spletených do korbáča preniesli šibaním na dievčence. Rovnakú funkciu mala aj voda. „Približne po Oravu prevládalo šibanie nad polievaním, od Oravy na východ prevládalo polievanie nad šibaním,“ upresňuje E. Zahradníková.
Mládenci chodili na obchôdzky skoro ráno a odmenou im boli vajíčka, peniaze a slanina. Večer usporiadali pre dievky zábavu zo získaných podarúnkov za šibanie, či polievanie.
„Výnimkou bola obec Polomka, kde v pondelok oblievačka, známa ako kuparská, trvala od rána až do poobedia. Na večer mládenci prenajali dom, kde zaplatili muziku a mamičky vykúpaných dievok nosili cesť, teda peniaze, chlieb, koláč - beluš, klobásu a slaninu. Mládenci ich za to pohostili pálenkou a vyzvali do tanca.
Šibanie a polievanie je dobrý príklad stredového postavenia Slovenska. Západoeurópsky priestor viac akcentuje šibačku, východoeurópsky viac polievanie. My sme v strede, takže máme oboje. Kým západ sa viac sústreďuje na jarnú zeleň, na drevo, miazgu, život - cez šibanie, cez prúty, vo východoeurópskom priestore je to skôr voda, očista, sila, sviežosť, zdravie - cez tú studenú vodičku.
V Česku vidíme dlhé šibáky. Šibanie sa po česky nazýva ´pomlázka´. U nás, najmä na východnom Slovensku, je to zase nekompromisné oblievanie vedrami vody. Tieto mravy sa v priebehu 20. storočia zjemňovali, čo umožnil rozvoj hygieny a kozmetiky: vodu z vedier nahrádza od päťdesiatych rokov 20.
To, čo sa nám dnes nepáči na šibačke, je isté odobrovanie násilia, je to také obradné násilie páchané na ženách. Treba však povedať, že tam išlo aj o to, či ten chlapec príde dievča vyšibať. Za prejavenú pozornosť sa patrí obdarovať. To sa dá urobiť rôznymi spôsobmi: uviazaním stužky na korbáč, ponúknutím občerstvenia - alebo vajíčkami.