Pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána je v Gréckokatolíckej cirkvi známe pod názvom Filipovka alebo správnejšie Pôst pred sviatkom Narodenia Pána. Predvianočný pôst pred sviatok Narodenia Spasiteľa Isusa Christa dodržiavajú aj pravoslávni veriaci, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára.
Pre gréckokatolíkov, katolíckych veriacich byzantského obradu na Slovensku sa začína Pôst pred sviatkom Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka. Začína sa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda 40 dní. Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstu je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia (Troch kráľov).
Adventný veniec so štyrmi sviecami.
História a vývoj Filipovky
V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci zmienky o ňom existujú už v 4. storočí. „Takzvaný Roždestvenský alebo Filipov pôst, lebo sa začína po sviatku apoštola Filipa, má starodávnu tradíciu. V historických prameňoch sa spomína už v 4. storočí, vtedy však trval iba sedem dní.
Názov „Filipovka“ získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá na 14. novembra.
Súčasné liturgické obdobie pred Narodením bolo definitívne ustálené na Konštantínopolskom sneme v roku 1166. Koncil sa uzniesol, že pôst sa bude začínať 15. novembra a bude trvať do 24. decembra vrátane.
Filipovka vs. Advent
Pre veriacich rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších cirkví sa advent - štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie Vianoc - začne na prvú adventnú nedeľu. Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus - príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet (2 až 6) adventných nedieľ. Až rímsky pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.
V západnej tradícii, v rímskokatolíckej cirkvi je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ.
Pôstne predpisy a zvyky
Štyridsaťdňovú pôstnu prípravu sprevádza zdržiavanie sa určitých druhov pokrmov. Počas tohto obdobia pravoslávni nejedia napríklad mäso, vajcia, mliečne výrobky a okrem sobôt a nedelí ani rybu. Pondelkami, stredami a piatkami navyše nekonzumujú rastlinný olej.
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok.
Usmernenia pre Filipovku boli pritom omnoho zhovievavejšie ako usmernenia pre obdobie Veľkého pôstu pred Paschou (Veľkou Nocou). Iba pondelok, streda a piatok boli dni striktného pôstu bez mäsa, mliečnych produktov a oleja (v slovanských krajinách). V nedeľu bolo dovolené jesť ryby.
Počas aktuálneho pôstu sa bohoslužby v chrámoch nemenia, ako je to napríklad vo Veľkom pôste pred Veľkou nocou. Používané sú však tmavšie bohoslužobné rúcha či výzdoba chrámu.
V minulosti bol veľmi rozšírený zvyk sláviť roráty čiže sv. omše k úcte Panny Márie, tzv. svitaním. Slávila sa v bielej farbe po celý advent.
Význam pôstu
„Pôst má v Pravoslávnej cirkvi veľký význam pre spasenie duše veriaceho a po sčítaní všetkých pôstnych dní by sa dalo povedať, že sa pravoslávni postia viac ako polovicu roka. Len viacdňové pôsty majú štyri, a to pred Veľkou nocou, Vianocami, sviatkom sv. Petra a Pavla a sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Toto pôstne obdobie bolo zavedené, aby sa veriaci pripravili na oslavu sviatku Kristovho narodenia a Bohozjavenia.
V čase filipovky chce Cirkev utvrdiť srdcia veriacich vo viere príkladom ako starozákonných, tak aj novozákonných svätých, ktorých pamiatku slávi v tomto predvianočnom pôstnom období.
Pôst však nie je trest. Pokiaľ si chceme vyberať jedlá „na odľahčenie“, nemusí to byť niečo, čo nám vôbec nejde pod nos, nieto do úst… , alebo čo sa striktne riadi prísnymi pôstnymi pravidlami našich prapradedov.
Využime aj teraz a skúsme aj cez zrieknutie sa pestrého pokrmu v tieto dni, vytvoriť viac priestoru pre Boha. Skúsme mu načúvať a nechať sa Ním napĺňať viac než čímkoľvek iným.
Keď neviem, čo uvariť na obed, urobím tento vegánsky recept
1. adventná nedeľa
Advent je obdobie celkom na začiatku cirkevného roka, predchádza vianočnému času. V evanjelickej tradícii patrí na úvod vianočného kruhu.
Slovo advent má latinský pôvod zo slova adventus, čo je prekladom gréckych (biblického) výrazov epifania i parrusia, teda príchod. V tom zmysle nám poukazuje na dva rôzne dôrazy: 1. príchod Mesiáša na Vianoce, 2. druhý príchod Mesiáša. Niekde ešte pridávajú tretí, a to je príchod Krista do srdca veriaceho človeka.
Aj adventné nedele mali kedysi svoje latinské názvy podobne, ako máme vo veľkonočnom období (pred ním i po ňom). Vychádzali z prvých slov introitov, názov 1. nedele bol Ad te levavi (Ž 25,1: K Tebe pozdvihujem). V túto nedeľu sa zvyknú zapaľovať adventné vence (so štyrmi, alebo aj piatimi, niekde rôznofarebnými sviecami), pôvodom v nemeckej evanjelickej cirkvi (Wichern). Niekde v tento deň stavajú vianočný stromček, robia špeciálne svetelné výzdoby, napriek tomu však začína tiché obdobie bez hlasných osláv a svadieb.
Typická farba adventu je síce od 13. st. fialová, no boli pokusy aj o zavedenie čiernej. Fialová „vzniká zmiešaním červenej a modrej, preto je symbolom rovnováhy, umiernenosti, zmierenia medzi nebom a zemou, dušou a telom, láskou a múdrosťou, spojenia Boha s človekom...“ No stretneme sa aj u anglikánov s modrou (u nás neliturgickou), zvláštnosťou je švédska evanjelická cirkev, ktorá používa bielu farbu. Vo východných cirkvách sa údajne používa červená v alternatíve so zlatou, advent trvá od 15. novembra.
| Cirkev | Obdobie | Farba |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka | 4 nedele pred Vianocami | Fialová |
| Anglikánska | 4 nedele pred Vianocami | Modrá |
| Švédska evanjelická | 4 nedele pred Vianocami | Biela |
| Východná | Od 15. novembra | Červená/Zlatá |