Každá kultúra a jazyk používajú rôzne formy pozdravov. Zdravenie medzi ľuďmi je obrazom doby, v ktorej žijeme. Už od Rakúsko-Uhorska možno na pozdravoch vidieť posun doby. Za prvej republiky tieto pozdravy postupne ustupovali a objavovali sa len u staršej generácie.
Nahrádzali ich výrazy zachytené aj vo filmoch pre pamätníkov, napríklad “ruky bozkávam”. Tiež sa v období medzi dvoma svetovými vojnami v Československu rozšíril pozdrav “nazdar”. Zvoleným pozdravom sa tiež ľudia zaraďujú medzi “svojich”. Špecifické pozdravy používajú napríklad vodáci či baníci. “Vyjadrujú tým spolupatričnosť, že patria k sebe.
Typickým príznakom dnešnej doby je, naopak, ubúdanie pozdravov. “Pozdravy v tomto prostredí často miznú, kvôli úspore času aj dojmu kontinuity chatu.
Vracal som sa domov z mesta a oproti mne išiel jeden starší pán, ktorého osobne nepoznám, len ho registrujem ako známu tvár z kostola. Keď som kolo neho prechádzal, pozdravil som sa mu klasicky: „Dobrý deň.“ On mi odpovedal: „Pán Boh daj.“ Vtedy som si uvedomil, že tento muž sa mi takto odzdravil už aj viackrát v minulosti.
Ako som kráčal ďalej, začal som nad tým odzdravením uvažovať a premýšľal som aj o iných súčasných pozdravoch: ahoj, čau, nazdar, servus, zdravím a pod. A zrazu mi to tak doplo (žiarovka zasvietila), čo sa medzi mnou a tým pánom vlastne skrz naše pozdravenie stalo. Ja som mu zaželal, nech ma dobrý deň.
V podstate aj pozdrav „Dobrý deň.“, je skratkou vety: „Prajem Vám (Ti) dobrý deň.“ Teda je to želanie dobra do jeho života (dobrorečenie). On odpoveďou: „Pán Boh daj.“, toto moje dobrorečenie (želanie dobrého dňa) prijal.
Potom som si tak uvažoval, či to nepriťahujem významovo až príliš a chcem vidieť za týmto pozdravením a odzdravením oveľa viac, než skutočne znamenajú. Ale dospel som k tomu, že ten význam pozdravu - želania dobra a odzdravenia - prijatia želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk, som pochopil správne.
Následne som však aj trochu zosmutnel, lebo ak toto bol pôvodný zmysel zdravenia sa, ako vzájomné zdravenie sa teraz realizujeme my? Želanie dobra v pozdrave si vôbec neuvedomujeme a obdobne si v odzdravení neuvedomujeme, že by sme ho mali náležite prijať. Naše pozdravy sú však aj takým indikátorom úcty jeden voči druhému. Jasné, že inak pozdravím kamaráta, a inak staršiu pani na dôchodku. Tak či tak, ak dáme do nášho pozdravu úctu a rešpekt, nikdy to nebude na škodu.
Pochádzam z dediny, a keď ľudia vonku pracujú, či s drevom, či na poli, či niečo stavajú, ešte neraz počúvam, ale i sám hovorím nasledujúci pozdrav: „Pán Boh pomáhaj.“ Odpoveďou na tento pozdrav je: „Pán Boh uslyš.“ Opäť želanie dobra a prijate dobra vo vedomí, že potrebujeme k našim prácam Božiu pomoc, ako hovorí aj naše slovenské príslovie: „Keď Pán Boh požehná, i na skale sa urodí.“.
Tiež sa mi páči kresťanský pozdrav, ktorý my katolíci adresujeme najmä, ale nie len kňazom: „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ A odpoveď naň: „Naveky. Amen.“ Vyjadrujeme tým, že v kňazovi vidíme, že je Ježišovým služobníkom, že ho reprezentuje. Takto sa však napríklad zdravíme aj rehoľníkom, či v sakristii kostola, ale i na iných osobitných miestach, o ktorých vieme, že slúžia úcte Pána Boha.
Aj pozdrav „Ahoj.“, je pekný, ale významovo vyššie uvedené pozdravy nedosahuje. Ktovie ako vznikol? Možno tak, že ten čo zdraví, chcel vyjadriť, že druhého človeka vidí a berie na vedomie.
Keď sa pozrieme do našej spoločnosti a na našu vzájomnú komunikáciu, musíme uznať, že je potrebné vrátiť sa k vzájomnej úcte, rešpektu, tolerancii, a to i medzi nepriateľmi. Môžeme začať práve od tej najjednoduchšej veci, vzájomného zdravenia sa, ktorým si budeme priať dobro. Slová vyslovené zo srdca, ktoré prajú druhému dobro, majú veľkú moc.
Veď aj apoštol Jakub hovorí: „Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami...“ (Jak 3,5 SSV). A pisateľ knihy Prísloví: „...jazyk múdrych je (sťa) liek.“ (Prís 12,18 SSV).
Pane Ježišu, absolútna väčšina z nás nie je nemá, ale napriek tomu náš jazyk potrebuje uzdravenie, lebo sme ním krok za krokom a rok za rokom zabudli rozprávať správne. Prosíme Ťa, uzdrav aj nás, ako si uzdravil hluchonemého, keď si mu vložil prsty do uší, poslinil si ich a dotkol si sa mu jazyka, a potom si pozdvihol oči k nebu, vzdychol si a povedal: „Otvor sa!“, následne sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával (Mk 7,32-35 SSV). Daj, nech sa aj náš, na prianie vzájomného dobra spútaný, jazyk rozviaže, aby sme boli schopní rozprávať správne, a to tak, že naše slová budú druhých potešovať, povzbudzovať a budovať.
Služby Božie sú predovšetkým stretnutím Božieho ľudu, preto je celkom prirodzené, že ten, kto vedie liturgický poriadok stretnutia a celé spoločenstvo sa navzájom pozdravia. Od najstarších čias sa to koná zvolaním, ktorého dnešnú podobu v súčasnosti používame: „Pán Boh buď s vami!" - „I s duchom tvojím!"
Slová pozdravu a odpovede naň vyjadrujú myšlienku obsiahnutú v mesiášskom mene Pána Ježiša - Emmanuel - „Pán Boh s nami". Pozdrav sa v liturgii cirkvi používa od najstarších, apoštolských čias, prvá zmienka o jeho používaní cirkvou však pochádza až zo 4. storočia. Znenie je zložením dvoch biblických textov:
- Rut 2,4 - tu Bóaz prichádza na pole k žencom a zdraví ich: „Hospodin s vami!" Liturgický pozdrav „Pán Boh buď s vami!" zachováva preklad z latinského znenia: Dominus vobiscum - tak sa pozdrav dodnes označuje v katolíckych teológiách. Rovnaký, či podobný text je aj na iných biblických miestach (1S 17,37; 2Kron 15,2 a inde).
- 2Tim 4,22 - „Pán s tvojím duchom," v našom podaní: „I s duchom tvojím!" Pochopiteľne, nejde o Božieho Ducha, ale o liturga, ktorý sa zdraví s ľuďmi.
Počas dejín dochádzalo k rôznym jemným významovým odchýlkam, pretože v pôvodnom hebrejskom texte, ani v jeho latinskom ekvivalente nie je uvedené sloveso, preto dochádzalo k viacerým pokusom: „Pán Boh nech je s vami!", alebo: „Pán Boh bude s vami." V našich predchádzajúcich agendách sa nachádzala forma: „Pán Boh, ráč byť s vami!", až v poslednej (z roku 1996) sa u nás používa súčasná forma.
U nás nie je predpis, aký postoj má zachovať farár okrem toho, že pozdrav je tvárou k ľuďom. V minulosti však pri pozdrave jemne roztiahol ruky smerom ľuďom, čo vyjadrovalo túžbu kňaza, aby mu bolo udelené požehnanie od ľudí. Po odpovedi ľudí na znak súhlasu mierne sklonil hlavu a opätovne spojil ruky. Toto gesto znamenalo, že kňaz nedôveruje svojej vlastnej sile, ale s dôverou sa odovzdáva Pánu Bohu.
V latinskej rímskej omši (tridentskej) sa v liturgii nachádzalo až osem pozdravov - štyri tvárou k ľuďom, štyri k oltáru. Ba jeden pozdrav sa nachádzal ešte pred omšou v prípravnej fáze kňaza, keď pristupoval k príprave oltára. Každému dávali potom jedinečný význam súvisiaci s tým, čo práve kňaz konal. V liturgii po úpravách 2. vatikánskeho koncilu ostali súčasťou omše iba štyri pozdravy.
Lutherova reforma omše vo Formula missae (1523) ponechala pozdrav v jeho historickej podobe, no posunula jeho teologický zmysel - kým v rímskej omši pozdrav platil hierarchickému duchu kňazského úradu (dokonca podľa úrovne svätenia sa dodnes objavuje aj jeho iná forma u biskupov a pápeža), v evanjelickej cirkvi platí individuálnemu ľudskému duchu liturga, ktorému zbor praje Božiu prítomnosť k jeho službe. V Lutherovej reforme teda ostali štyri pozdravy, ktoré sa časom - najmä po vypustení poriadku Večere Pánovej z rámca služieb Božích - pretransformovali na iba tri pozdravy - po sláve, pred evanjeliom a po záverečnej antifóne.
Po poslednej revízii v roku 1996 ostal v programe liturgie jeden pozdrav (lat. salutatio - v preklade: želanie spásy) po úvode služieb Božích, končiacom slávou, keď sa liturg (okrem úvodného privítania) po prvýkrát obracia k ľuďom.
Slovník slovenského jazyka definuje:
- Boh: v kresťanskom chápaní pís. Boh -a D a L -u/-ovi V bože mn. -ovia m. (v jednobožstve) najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, stvoriteľ všetkého; (v mnohobožstve) jedna z vyšších bytostí: veriť v B-a; Pán B.; B. Otec; poďakovať sa Pánu B-u; b. slnka, vojny; obetovať b-om; pren. expr.: bol b-om v obci všemocným pánom; niekto, niečo je preňho b-om najväčšou autoritou; vidieť v niekom pána b-a veľmi obdivovať, slepo veriť; v kontaktových a i. formulách: Pán B. pomáhaj! - Pán B. uslyš! Pán B. zaplať! zdar B.! banícky pozdrav ● náb., zjemn. (Pán) B. ho k sebe povolal, odovzdal dušu B-u zomrel; B. (sám) vie nik nevie, ktovie, bohvie; vďaka B-u, ďakovať B-u chvalabohu; B. mi je svedok/svedkom dotvrdenie výpovede zaverením; expr., hrub. ani za (živého) b-a, ani b-ovi (so zápor. slovesom) výrazy silného záporu; (Pane) Bože (na nebi)! Bože môj (dobrý)! a) povzdych b) výraz údivu; poručeno (Pánu) B-u, ako Pán (B.) dá výrazy odovzdanosti do Božej vôle; komu Pán B., tomu všetci svätí; pre živého b-a! pre b-a (živého)! výraz úpenlivej prosby; nech (ťa) B. chráni! a) výstraha b) vyslovenie obavy; pánu b-u za chrbtom na odľahlom mieste; pozerať, hľadieť pánu b-u do okien, do oblokov nič nerobiť, leňošiť; strieľať pánu b-u do okien zle triafať; ako ho B. stvoril nahý; nech ho b. skára! kliatba; sto, tisíc b-ov! zahrešenie; expr. to je pohľad pre b-ov niečo krásne, neobyčajné
- Bohyňa: -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša; pren. expr.
- Bohvie: hovor. expr. I. vetná prísl. vyj. neistotu, nevedomosť, ktovie, čertvie: b., kedy sa to skončí; prečo sa nahneval? - b. II. čast. je súčasťou neurč. zám. bohviekde, bohviekade, bohviekedy, bohviekoľko, bohvieprečo, bohviektorý ap. (pís. i bohvie kde, bohvie kade, bohvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, ktovie, čertvie: myšlienky jej blúdia bohviekde; vrátil sa bohviekedy v noci; nezarobil bohviekoľko; pracuje vo fabrike už bohvie odkedy
Iné pozdravy:
- Ahoj: V Česku sa ľudia najčastejšie zdravia oslovením “ahoj” alebo “čau”. “Ahoj k nám prišlo z angličtiny, ale je všeobecnejšie, pochádza z citoslovečného, hoj, hej. Pri pozdrave “ahoj” sa uvádzajú aj iné verzie vzniku, a síce od latinského Ad honorem Jesu, teda Ku sláve Ježiša.
- Čau: Málokoho tiež napadne súvislosť medzi pozdravom “čau” a latinským prekladom pozdravu “servus”, ktoré sú vlastne významom totožné. “Čau pochádza z talianskeho Schiavo, čo znamenalo služobník.
- Nazdar: Tiež sa v období medzi dvoma svetovými vojnami v Československu rozšíril pozdrav “nazdar”.
Mapa regiónov Slovenska
Svetový deň pozdravov čiže Hello world day bol prvýkrát oslavovaný v roku 1973.