Požehnanie domu a tradičné zvyky

Spoločenská a duchovná kultúra ľudu odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. Šíriteľmi nábožensky orientovanej kultúry boli predovšetkým duchovní.

Poďme sa pozrieť na niektoré z tradičných zvykov, ktoré sa viažu k rodine a komunite.

Svadba na Slovensku

Svadobné zvyky

Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách u nás. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne. No nielen zabavili, ale i spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom.

Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis. Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň.

Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče.

V súčasnosti sa však niektoré zvyky menia. Mnohé nevesty uprednostňujú modernú svadbu, kde ženích nepríde pre nevestu domov, ale sa stretnú až v kostole.

Odobierka

U nás v obývačke budeme len my dvaja, rodičia, krstní rodičia a asi moja sestra s priateľom, keďže je prvá družička. Ale nechceme žiadne básničky ani slohy o tom ako nás vychovali, prvýkrát priviedli do školy a podobné bla, bla, bla... Potom nas pozehnaju a vyprevadia na dalsiu cestu zivotom a pojdeme do kostola, kde ma bude moj drahy uz cakat so vsetkymi hostami.

Ak je odobierka na dedine, v krojoch, nie je umela a je zo srdca, tak sa mi paci. Ale ak to je napr. v panelaku, a z donutenia, vyzera to hrozne. Mna by k tomu nikto nedonutil.

Slovenský svadobný obrad

Čepčenie

Na viacerých (podotýkam, tiež moderných) svadbách som sa presvedčila, že odčepčovanie už skoro nikoho nezaujíma a ľudia to pretrpia, lebo musia. Takže to môže vyzerať akože ideme mat nudnú svadbu, ale presvedčila som sa už, že čím menej sa hostia "zvazuju" programom, tým viac si uziju tanec a moznost navzajom si pokecat.

Rodina a jej význam

Základnou a nenahraditeľnou bunkou spoločnosti je rodina založená manželstvom, teda trvalým a výlučným zväzkom jedného muža a ženy, ktorý je nasmerovaný na počatie a riadnu výchovu detí.

V prežívaní manželstva nedarujete iba nejakú vec alebo nejakú činnosť, ale celý svoj život. Vaša láska je plodnou predovšetkým pre vás samých, pretože chcete a uskutočňujete dobro toho druhého, zakusúc radosť v prijímaní a dávaní.

Rodinné spolužitie je prvou a nezastupiteľnou školou spoločenských hodnôt, medzi ktoré patrí úcta k človeku, nezištnosť, dôvera, zodpovednosť, spolupatričnosť a spolupráca.

Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie, ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť. Zladiť čas práce a požiadavky rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a sviatky je dôležité ak chceme vystavať spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou „mať“.

Veľké Rovné a jeho tradície

Spoločenská a duchovná kultúra ľudu vo Veľkom Rovnom odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. Napriek pomerne častým kontaktom časti obyvateľstva, drotármi, s inými oblasťami sa zachovalo v živote rovnianských ľudí až do polovice 20. storočia a miestami až do súčasnosti množstvo archaických javov, ktoré v iných oblastiach Slovenska zanikli už dávnejšie.

Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia Veľkého Rovného nemonologické a fantastické rozprávky, povesti, zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne. V nich sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti.

Z etnomuzikologického hľadiska sa obec Veľké Rovné zaraďuje ku kysuckému hudobnému dialektu, ktorý patrí do skupiny hudobných nárečí pastierskej kultúry stredného a severného Slovenska.

Napriek existencii početných doplnkových zdrojov obživy, v Rovnom hlavne drotárstva, bola pre spôsob života rodiny rozhodujúca práca na rodinnom hospodárstve. Pri častej neprítomnosti mužov - drotárov, zabezpečujúcich vedľajšie zdroje obživy, väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávali ženy.

Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka.

Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia. K predvianočnému obdobiu sa viažu mnohé praktiky ľúbostnej mágie. Bohaté sú aj zvyky vianočného obdobia, najmä na Štedrý deň.

V rovnianskych rodinách sa často varili “púčky” (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou, “beleše” - placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.

Vplyvom rozsiahlych spolčenských, hospodárskych a kultúrnych premien obce úplne zanikol tradičný ľudový odev mužov a žien. Ten odrážal v minulosti spoločenské pomery tohto regiónu.

Modlitby a Hájíček

V roku 1830 pri morovej nákaze obchádzali hranice chotára farnosti a prosili o záchranu. Nebeský Otec na prívohor Panny Márie mor zastavil, ďalej sa nešíril, chorí sa uzdravili a zdraví neochoreli. Urobili sľub, že postavia kaplnku a budú každý rok v nedeľu okolo sviatku Narodenia Panny Márie putovať z vďačnosti na toto miesto. A tak sa aj stalo.

Teraz aj zasvätenie sa sv. Michalovi Archanielovi. Vstúpte do skupiny Noc mil.

Práve z Hájíčka vyšli 24 hod. modlitby sv.

Pozývame Vás k osobnej účasti do Hájíčka.

Sme za tradičnú rodinu muž, žena deti. Rodina je základom spoločnosti.

Našou hlavnou snahou je šíriť eucharistickú a mariánsku úctu, chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. V pravidelných reláciách odpovedáme na otázky veriacich. Zaoberáme sa mariánskymi zjaveniami, duchovným rozlišovaním a životopismi svätých. Vďaka našim podporovateľom sme rozšírili našu činnosť taktiež na výrobu katolíckych dokumentárnych filmov a vydávanie kníh.

Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej

Pútnické miesto Frivald - Rajecká Lesná

Až do polovice 20. storočia prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie a v deň Mena Panny Márie.

Najväčšia púť bývala na slávnosť Najsvätejšej Trojice. V trojičnú sobotu prichádzajú procesie, privíta ich miestny duchovný a majú možnosť pristúpiť k svätej spovedi u prítomných kňazov. Počas soboty si procesie konajú krížovú cestu na kalvárii. Večer o pol siedmej je kázeň pred kostolom. Po kázni býva procesia s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou z kostola na kalváriu.

V roku 1962 zakúpili nový organ, nakoľko pôvodný organ vyradili z prevádzky ešte v roku 1950, zatiaľ sa používalo harmónium. V roku 1966 pred oslavou storočnice posvätenia chrámu sa nanovo vymaľoval celý kostol, v roku 1967 zakúpili a posvätili nový zvon.

V marci 1991 bola stará fara zbúraná. Pri príležitosti 125. výročia postavenia chrámu a 70. výročia postavenia kalvárie zostavil dekan Pavol Šadlák s pomocou organistky Beáty Peknej 52-stranovú brožúrku s názvom „Dejiny pútnického miesta Friwald - Rajecká Lesná“.

Na slávnosť Krista Kráľa 26. novembra 1995 požehnal a otvoril strednú časť Slovenského betlehema nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec SJ.

V roku 2008 bola farnosť v rámci reorganizácie Slovenskej cirkevnej provincie začlenená do novovzniknutej Žilinskej diecézy, do ktorej bol za biskupa ustanovený banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis.

Od 1. júla 2010 nastúpil Ján Rusnák, ktorý sa narodil 20. mája 1971 v Námestove a vyrastal v Oravskej Polhore. Za kňaza bol vysvätený 21. júna 1997 v Tvrdošíne. Prišiel zo Zázrivej.

tags: #pozehnanie #domu #inky