Radoma: Kronika obce a jej premeny v povojnových rokoch

Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí osada Hradisko. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková.

Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20.decembra 1954, bola Silvia Kršáková, učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Kršáková nebola tunajšou rodáčkou, narodila sa 8.1.1930 v Mojmírovciach.

Rušné vojnové udalosti a oslobodenie

Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7. do 20. apríla 1944. Ľudia boli plní strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci. Veľký strach budili evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou. Od 1. mája 1944 sa v dedine zdržovalo slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slov.nár.povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA.

Tu zradná ruka prezradila úmysel slov. chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slov. vojska. Slov. vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami ktoré v tom čase u nás jestvovali. Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri vyšnom Komárniku i s autom. Menovaní sa vypýtali, že idú dať rozkaz, aby sa vojsko zišlo a Nemci ich pustili. Títo odídu do lesa a dali rozkaz, aby sa všetko vojsko rozutekalo a tak zachránili samí seba a ostatných kamarátov. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskitovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom. Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných aut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila.

Dňa 18. januára prešla fronta dedinou a ľudia sa vracali domov. Dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.

V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadený MNU. Zloženie MNU bolo nasledovné: Michal Ševc (predseda), Vasiľ Ivančo (tajomník), Jozef Janík (podpredseda). Neskôr boli Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba prepustení z MNU a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st.

Podľa mobilizačnej vyhlášky všetci chlapi od 19-35 rokov dostavili sa k obvodu. Odvedených bolo asi 80. V obnovenej ČSR v r.1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia 1.

Školstvo po prechode frontu

Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. MNU menoval na čas potreby za výp. Uč. J.Čorbu a A.Adamkoviča. Dňa 25 apríla 1945 vrítili sa z evakuácie riad. Škol. Rok sa začal 3.septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A.Dzurko do 1.X.1945, kedy nastúpila druhá uč.sila E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Nariadením SNR zo dňa 6.sept.1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa št.školou.

V školskom r. 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť znovu povolená silou A.Bašistovou, výp.uč. z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná uč. Bola odvolaná škol. Inšp. I. Dňa 7.1.1947 prišla na Št.ľud.školu nová uč. Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca škol. Roku. Po prázdninách prišla nová uč.vyp. Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov. V septembri 1949 bola ustanovená nová učiť. Zmena uč. V nesiaci novembri nastala v uč. zbore zmena: doterajší riaditeľ školy M.Švéda bol presunutý z Nár. Školy v Radoma na Nar.Školu v Soboši. Riad. Nár. školy v Soboši Jozek Kršák bol presunutý na Národnú školu v Radome.

V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia. Úradovňa bola umiestnená v NŠ. Pod vedením miestnych učiteľov , ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie i napriek odporu niektorých miestnych učiteľov, vystavil sa plot pred školskou budovou.

Poľnohospodárstvo a životné podmienky

Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v r.1947 ohrožovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. V r.1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napr.1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar r.1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs.

Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Keďže sa javil značný počet peňazí boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu. V roku 1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej. Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne. Úroda v r.1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach. Keď sa stalo, že niekto nesplnil určitý druh bolo pripustené náhradné splnenie s iným produktom ktorý mal a mohol odovzdať. Slovom obyvatelia riadne splnili kontingenty, lebo vedia že štát každému občanovi dobre chce a o každého sa stará. Jeseň bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce. Rozhodnutím ÚVKSČ a vlády ČSR boli od 1.4. znížené maloobchodné ceny spotrebného tovaru.

Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete. Počasie na žatvu bolo obstojné. S mlatbou sa začalo v septembri.

V letnom období čiastočne si vystavali obytné domy Vasiľ Chromoho, Michal Parlišin, Rokyta Jozef, Ján Goča, J. I keď za sťažených podmienok, ale predsa po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča.

Kultúrny a spoločenský život

V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia v roku 1946. Dňa 6. januára 1947 sa zohralo divadelné predstavenie: Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A.Dzurko riad. školy a býv.uč. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu. V mesiaci decembri prvý ráz zahralo v Radome putovné kino hru z partizánskych bojov v Rusku. V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok rázu štátnopolitického a výchovného. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave.

V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. Deti mali veľkú radosť keď idúci hostia na autách mávali deťom rukami s usmievavou tvárou. Pochod na Duklu počal ráno a trval dopoludnia. Dni čsl. sov. V miesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci čsl.sol.priateľstva. Bola usporiadaná akadémia na ktorej s programom sa zúčastnila nár.škola so svojimi žiakmi. Program bol pečlive pripravený.

Výročie Veľkej októbrovej revolúcie konalo sa 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietského priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. V rámci Mesiaca čes-sov. priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače.“ Bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs. Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. MO.SČSP usporiadala tiež v rámci Mesiaca československo - sovietského priateľstva kultúrne podujatia, ktoré predviedli žiaci Nár. Školy. Dňa 7. novembra z príležitosti výročia Veľkej čsl. sov. priateľstva. V predvolebnom období okrem agitiek agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrnoagitačným programom.

Nešťastia a udalosti

V dome Jána Rojčíka v r.1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň. V radomskom chotári stala sa vražda ženy na okraji lesa v Liskovci (r.1945). V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelích občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar (popoludní asi o 13:30 hodine) ktorý podporovaný severovýchodným vetrom ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča syna Jána Demjanoviča. Chlapec mal na siedmy rok. Práve navštevoval prvý ročník NŠ. Žiak údajne sa zmocnil zápaliek a chcejúc naklásť ohník na humne zavinil požiar. Rodiny sa ubytovali v miestnostiach farskej budovy. Dňa 5.marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14.marca o 11 hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V Deň pohrebu 19.marca bola v miestnosti úradovni MNU zadržaná smútočná tryzna a to o 8 hodine pre žiakov a popoludní o 16 hod.

Zmeny a voľby

Po Jánovi Lucikovi nastúpil miesto taj. Dňa 16,mája boli voľby do NU. Ako volebná miestnosť slúžila učebňa NŠ. Obec Radoma a osada Hradisko tvorili dva volebné obvody. Zloženie po voľbách: Ján Pavlišin (tajomník), Ján Sliva (podpredseda). Do ONU bola zvolená Zuzana Kandráčová obchod.

Tabuľka cien a miezd

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku cien a miezd v danom období:

tags: #pozehnanie #portalu #stolne #svatej #heleny