Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia.
K sobote počas veľkonočných sviatkov, patrí podľa tradícií aj požehnanie jedál. Zjednodušene povedané sa jedná o kresťanský obrad, pri ktorom kňaz žehná jedlo, ktoré veriaci prinesú v košíkoch do kostola. Ľudia sa postavia do radu, košíky postavia pred seba na zem a kňaz prechádzajúci okolo ich pokropí svätenou vodou.
Každý slovenský región aj rodina majú často svoje vlastné zvyky a preferencie, ale napriek tomu existuje niekoľko tradičných potravín, ktoré by v košíku nemali chýbať. Pozrime sa bližšie na túto tradíciu a jej symboliku.
Jednoduchá výroba veľkonočného košíka, ktorý vyrobíte za 5 minút
História a Význam Požehnávania Pokrmov
V stredoveku ľudia do kostolov nosili jedlo na požehnanie, aby si zaistili Božiu ochranu a požehnanie pre seba i svojich blízkych. "Po dlhom štyridsaťdňovom pôste prichádza obdobie hojnosti a človek si uvedomuje, že všetko je Boží dar, a tak chce toto požívanie po pôste, začať s požehnaním," vysvetlil Marek Kreheľ, dekan farnosti sv. Mikuláša v Prešove.
Ľudia prichádzajú s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali. "Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie. To, že máme čo jesť, nie je náhoda, ale sú to Božie dobrodenia," priblížil.
Túto tradíciu nájdeme aj v iných krajinách, najmä v Poľsku, kde je svätenie veľkonočných košíkov známe ako „Święconka“. Na Ukrajine sa svätenie košíkov nazýva „Pascha“ a je tiež veľmi obľúbené.
Symbolika Jednotlivých Pokrmov
Každý pokrm v košíku má svoj vlastný význam a symboliku:
- Klobása - symbolizuje silu a zdravie, ktoré si naši predkovia spájali s konzumáciou mäsa.
- Maslo - v minulosti bolo považované za symbol dobra, láskavosti a Božej milosti.
- Med - na východe Slovenska je bežné, že košík obsahuje aj med, ktorý symbolizuje sladkosť života a Božiu lásku.
Okrem toho bývajú košíky bohato zdobené, napríklad vyšívanými obrúskami a farebnými mašľami. V západnej časti Slovenska sa do košíkov ako symbol radosti a Božieho požehnania často pridáva víno. Na východe Slovenska je bežné, že košík obsahuje aj domáci syr a pirohy.
Požehnávanie veľkonočných pokrmov v Poľsku (Święconka)
Veľkonočný Týždeň a Jeho Dni
Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc.
Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu bleskom, pred požiarom či inými pohromami.
Zelený Štvrtok
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom.
Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľký Piatok
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom - dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň.
Biela Sobota
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná Nedeľa
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.
Veľkonočný Pondelok
Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou.
Šibačka a oblievačka na Slovensku
Tradície v Rodinách
Aj keď sa požehnanie jedál koná v sobotu popoludní, mali by sa podľa Kreheľa jesť po slávení Bielej soboty alebo slávnosti Zmŕtvychvstania Pána. "V rodinách sú všelijaké tradície, niekde to je tak, že už po požehnaní, keď ich prinesú domov, ich konzumujú.
Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ. "Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti samy pripravovať," povedala Mária Bombová.
"Je to sestrin košík, ale videla som, čo tam vkladá. Také tradičné východoslovenské jedlá, hrudku, šunku, klobásu, vajíčka, baránka z masla a pečený koláč - pasku. Sú to tradície, pripomína mi to detstvo a rodinu," dodala veriaca Anna Micenková.
Gréckokatolícka Cirkev v Banskej Bystrici a Brezne
Gréckokatolícku farnosť v Bratislave zriadil v roku 1936 bl. Pavel Gojdič - prešovský biskup. Systematizácia sa uskutočnila 6. októbra 1939 Ministerstvom školstva a národnej osvety. V nedeľu 18. mája 2003 navštívil vtedajší prešovský eparcha mons. Ján Babiak SJ Banskú Bystricu, kde počas slávnostnej archijerejskej svätej liturgie v chráme svätej Alžbety uviedol do úradu prvého protopresbytera Mgr. Petra Sabola. Od toho času farnosť Brezno bola spravovaná farnosťou Banská Bystrica.
Gréckokatolícka farnosť v Brezne je zasvätená blahoslavenému hieromučeníkivi Vasiľovi Hopkovi. Liturgická spomienka je každoročne 11. mája. Na Veľkonočnú nedeľu sa konala Utiereň Vzkriesenia, ktorá sa začala prenesením pláštenice na prestol, kde zostáva 40 dní, až do sviatku Nanebovstúpenia Pána. Po svätej liturgii sa konalo posvätenie veľkonočných pokrmov, tzv.
tags: #pozehnanie #velkonocnych #pokrmov