Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli.
On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili.
Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.
Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Biblisti sa zhodujú, že aj keď bola napísaná v staroveku a niektoré tradície v nej zachytené majú až tritisíc rokov, prekvapuje aktuálnosťou. A tú nestratí ani v budúcnosti. Biblistka Monika Golianová, FMA, na záver o Svätom písme hovorí ako o studnici múdrosti, ktorá sa stáva zdrojom inšpirácií pre vzťah k Bohu. Poznamenáva, že Božie slovo rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca (porov. Hebr 4, 12).
Aký preklad biblie používať? [Úzka cesta]
Preklady Biblie a ich význam
Lukáš Durkaj dopĺňa, že každý preklad určený pre konkrétne obdobie sa časom stane archaickým. „To potom spôsobuje nezrozumiteľnosť a následne aj neprijatie. Preklad Biblie je preto „nikdy nekončiaca snaha nanovo autenticky podať obsah jej posolstva“. Podstatná je však úcta k originálom, ktoré sa nesmú zavrhnúť. Dôležitý aspekt je preto podľa biblistky zachytenie posolstva, ktoré prináša text dnešnému čitateľovi.
Najznámejším príkladom je preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny, ktorý vznikol niekoľko storočí pred príchodom Mesiáša. Vytvorili ho pre Židov žijúcich v diaspóre. Prirodzene sa tak medzi nimi vytrácala schopnosť rozumieť jazykom, v ktorých boli spisy pôvodne vyhotovené. Potreba zrozumiteľnosti dovnútra komunity, ako aj pre účel jej použitia v smere s dialógom s pohanmi vytvorila tlak na jej aktuálnejšie znenie.
Dodáva, že nijaká iná kniha nedosiahla naprieč dejinami takýto rozsah prekladov. Napriek tomu mnohé jazyky doteraz svoj preklad Knihy kníh nemajú. Hoci každoročne pribúdajú. Naši predkovia poznali Bibliu už od 9. storočia. Solúnski bratia vtedy Bibliu preložili do staroslovienčiny. Prvý preklad do spisovnej slovenčiny vznikal v rokoch 1913 - 1926 v Spolku sv. Vojtecha.
Od tých čias pribudli ďalšie vydania i nové preklady rôznych častí Písma. Rolu pritom zohrávajú osobné okolnosti, motivácie, stupeň možného vzdelania či príslušnosť k nejakej konfesii alebo duchovnému prúdu. Biblista považuje všetky súčasné slovenské preklady väčšinových cirkví za relevantné. No upozorňuje, že katolícky čitateľ by si mal byť vedomý niektorých rozdielov.
„V prvom prípade ide o to, že obsah protestantskej Biblie je v Starom zákone užší, pretože tieto vierovyznania v ňom neuznávajú časti, ktoré katolíci nazývajú deuterokánonické. No aj tie v našej vierouke požívajú hodnosť autentického Božieho slova. Biblista v tom problém nevidí, no pozor by sme si mali dávať na vydania náboženských spoločností, „ktoré majú veľmi úzke, ba priam až sektárske zameranie a u ktorých hrozí riziko radikálnej zmeny textu v prospech vlastnej náuky“.
Nedávno som od jedného zo svojich študentov na teologickej škole dostal otázku o tom, či sa starozmluvní proroci dostávali do akéhosi stavu extázy alebo „prorockej vnímavosti“, pri ktorej sa im zjavila Božia vôľa. Táto otázka vychádzala konkrétne z textu Nm 24:4 podľa Slovenského ekumenického prekladu Biblie. V Roháčkovom preklade Numeri 24:4 sa píše, že Bileám ‚upadne do spánku‘, no Ekumenický preklad uvádza, že ‚padá do vytrženia‘.
Bileámovo proroctvo
Náš verš pochádza z jedného zo štyroch Bileámových prorockých videní (pozri Nm 22-24). Izraelský národ sa pri putovaní z púšte do zasľúbenej krajiny stretáva z moábskym kráľom Balákom. Ten sa obáva, že táto obrovská horda Izraelitov prišla spustošiť jeho kráľovstvo (Nm 22:4). A tak sa rozhodne najať si proroka Bileáma, aby nad Izraelom vyslovil kliatbu. Kráľ Balák sa domnieva, že ak prorok Bileám prekľaje Izrael, jeho šance na víťazstvo pri vojenskom strete sa zásadne zvýšia.
V tejto situácii Bileám dostáva slovo od Boha, ktorý mu jasne káže nepreklínať Izrael, pretože Izrael je pod Božím požehnaním (Nm 22:12). Nakoniec sa však napriek počiatočným varovaniam vydáva prekliať Izrael. Jednou z vecí, ktorú pri práci s textom robíme ako prvú, je, že sa uistíme, že skutočne pracujeme s pôvodným textom. Nemáme pôvodné rukopisy, ktoré vlastnoručne napísal sám Mojžiš - máme rukopisy, ktoré boli skopírované a preložené, a teda obsahujú niekoľko chýb spôsobených kopírovaním, resp. máme niekoľko textových variantov.
V tomto konkrétnom prípade môj textový kritický aparát v hebrejskej Biblii naznačuje, že starý preklad do gréčtiny znie „spí a oči sú otvorené“. Ťažko povedať, či je tento grécky preklad založený na inom pôvodnom hebrejskom texte alebo ide len o pokus preložiť význam pôvodného textu (padá = spí). Napriek tomu však dáva zmysel, že prekladateľ do gréčtiny, ktorý hebrejskému textu tiež úplne nerozumel, pridal k svojmu prekladu glosu či malé vysvetlenie, keďže hebrejský text, ktorý máme, je nejasný.
Keďže ide o poéziu, môžeme očakávať stručnosť. To znamená, že autor mohol vynechať niektoré slová, ktoré si čitateľ vie doplniť na základe kontextu. Iné vysvetlenie by mohlo byť, že upadol do tranzu, no napriek tomu má otvorené oči. Bileám je koniec koncov prorok, ktorý zrejme Božie slovo očakáva v noci (Nm 22:19).
V širšom kontexte si ako prvé všimneme, že tento výrok prichádza na základe vnuknutia Božieho Ducha (Nm 24:2). Bileám, voľky-nevoľky, hovorí Božie slová. Ďalej si všimneme, že v tomto texte sa nachádza zaujímavé opakovanie. Bileám nie je videc s úžasnou mocou vnímať. Je videc, ktorý nevidí. Je prorok, ktorý prorokuje, ale vôbec neovplyvňuje, čo hovorí. To je pointa. Nádherná.
Ak to je tak, tento text slúži ako veľmi dobrý príklad toho, prečo pri výklade musíme byť dôslední. Aby sme naozaj videli, že v Biblii láska nie je len plytké slovo, začnime od začiatku. Teda od hebrejčiny. Hebrejčina dobre vyjadrila, že láska je nielen podstatné meno, niečo čo tu je a nemení sa, ale láska je aj sloveso.
Láska v Biblii
Ahava, to slovo nájdeme v mnohých súvislosiach. Často pre vyjadrenie lásky a starostlivosti medzi ľuďmi. Božia večná láska nie je Jeho povinnosť voči nám. On nás miluje preto, že to vyplýva z Jeho charakteru. Božia láska nie je len pocit, emócia, ale aj akcia - to, čo Boh robí pre nás. V Starej Zmluve je pointa toto: ukazujem lásku k Bohu tým, ako sa správam k ľuďom okolo seba - milovať budeš svojho blížneho ako seba.
V čase písania Novej Zmluvy bolo územie bývalého izraelského kráľovstva časťou Rímskej ríše. V nej bol prítomný grécky jazyk a grécke myslenie. Znova zdôrazním - používať iný jazyk a iné myslenie pre vyjadrenie čohokoľvek nie je zlé - áno, niečo sa nám môže stratiť v preklade - ale na druhej strane prichádzajú možnosti, nové spôsoby ako vyjadriť nemennú pravdu.
Filia je láska bez romantickej príťažlivosti a vyskytuje sa medzi priateľmi alebo členmi rodiny. Vyskytuje sa, keď obaja ľudia zdieľajú rovnaké hodnoty a navzájom sa rešpektujú - bežne sa to nazýva „bratská láska“ (v tom je zahrnutá aj sesterská..). Filos sa bežne používal s odkazom na priateľstvá alebo rodinné vzťahy, napríklad na označenie lásky k otcovi a matke alebo synovi a dcére. Filia vyjadruje lásku založenú na skúsenostiach. Je to najvšeobecnejší typ lásky v Biblii, ktorý zahŕňa lásku k blížnym, starostlivosť, úctu a súcit s ľuďmi v núdzi.
Doslovný preklad slova pragma je: záležitosť, vec, udalosť - to, čo sa urobilo, skutok. Slovo pragma sa v NZ nepoužíva v súvislosti s láskou a úprimne, existuje len málo dôkazov o tom, že Gréci bežne používali tento presný termín. Psychoanalytik Erich Fromm povedal, že vynakladáme príliš veľa energie na „zamilovanie sa“ a musíme sa naučiť viac, ako „zostať v láske“. Pragma je presne o tom, ako byť v láske - snažiť sa lásku dávať, a nie len prijímať. Pragma je jedinečná zohratá láska, ktorá dozrieva mnoho rokov. Je to večná láska medzi párom, ktorý sa rozhodne vynaložiť rovnaké úsilie na ich vzťah. Ako výborný príklad biblických párov s pragmou je tu určite Abrahám a Sára.
Storge je prirodzene sa vyskytujúca láska zakorenená v rodičoch a deťoch, ako aj v najlepších priateľoch. Je to nekonečná láska postavená na bezpodmienečnom prijatí a hlbokom emocionálnom spojení. Storge nie je bežné slovo v NZ. Príbuzné slovo k tomu znamená „rodinná oddanosť“. Eros je prvotná láska, ktorá prichádza ako prirodzený inštinkt pre väčšinu ľudí. Je to vášnivá láska prejavená fyzickou náklonnosťou. Slovo eros sa bežne používalo v grécky hovoriacom svete doby NZ. V Biblii sa priamo nenachádza, ale zase, už trocha poznáme apoštola Pavla a jeho chopnosť vyjadriť sa ku veciam aj bez toho, aby ich presne pomenoval.
Ludus je latinský výraz a jeho grécky ekvivalent znie: ερωτοτροπία - dvorenie. Dosť úzlo súvisí s Veľpiesňou, knihou, čo som spomínala v predchádzajúcom odseku. Ludus je flirtovanie, zvádzanie, hravá náklonnosť. Mania sa objavuje u párov s výraznou nerovnováhou veku, postavenia, vzdelania… moci. Často je to vyhrotené: jeden je agresor a druhý obeť. Filautia je zdravá forma lásky, kde si uvedomujete svoju vlastnú hodnotu a neignorujete svoje osobné potreby. Gréci rozumeli, že existuje viac druhov sebalásky. Tá zdravá sebaláska nám pomíha presne v tom, čo od nás Biblia očakáva: milovať blížnych.
Agape je najvyššia úroveň lásky, ktorú môžeme ponúknuť. Poskytuje sa bez akýchkoľvek očakávaní, že dostanete niečo na oplátku. Ponuka agape je rozhodnutie šíriť lásku za akýchkoľvek okolností - vrátane deštruktívnych situácií. Agape nie je fyzický akt ani pocit. Pred dobou NZ nemala agape žiadny zvláštny význam ako vyšší druh lásky a mimo NZ sa toto slovo používalo len zriedka. V NZ je však agape najvyššou formou lásky. Agape je vážna výzva.
Podľa toho každý spozná, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. V gréčtine je tam použité slovo agape. Prosím, overte si to. Agape bolo neskôr preložené do latinčiny ako caritas, čo je pôvod nášho slova „charita“. C.S. Lewis to nazval „darčekovou láskou“, najvyššou formou kresťanskej lásky. Pribúdajú dôkazy o tom, že agapé v mnohých krajinách nebezpečne upadá. Úroveň empatie v svete prudko klesla, pričom najstrmší pokles nastal za posledné desaťročie. Naliehavo potrebujeme oživiť našu schopnosť starať sa o tých, čo sa nevedia starať sami o seba.
Tabuľka druhov lásky
| Druh lásky | Popis | Príklad v Biblii |
|---|---|---|
| Filia | Láska medzi priateľmi alebo členmi rodiny, založená na zdieľaných hodnotách a vzájomnom rešpekte. | Jonatán a Dávid |
| Pragma | Praktická láska, ktorá dozrieva mnoho rokov, založená na vzájomnom úsilí a snahe. | Abrahám a Sára |
| Storge | Prirodzene sa vyskytujúca láska v rodine, postavená na bezpodmienečnom prijatí. | Noach a jeho manželka |
| Eros | Vášnivá láska prejavená fyzickou náklonnosťou. | Manželstvo (bezpečný priestor pre erotickú lásku) |
| Ludus | Flirtovanie, zvádzanie, hravá náklonnosť. | Veľpieseň |
| Mania | Obsedantná, žiarlivá láska, často s nerovnováhou moci. | Amnon a Tamar |
| Filautia | Zdravá sebaláska, ktorá pomáha milovať blížnych. | - |
| Agape | Najvyššia úroveň lásky, bezpodmienečná, obetavá. | Ježiš Kristus |
Viera a skutky
Prvoradou úlohou je: musíš konať! Musíš bezpodmienečne konať! Nemôžeš zostať v takom stave ako napríklad Achab, ktorý sa otočil k stene a fňukal kvôli Nábotovej vinici. Božie slovo spôsobuje to, aby bola odlíšená naša vôľa, skutky, duša a duch. Zdôrazňujem, že viera je prvoradá. Keď človek urobí to, že vystúpi zo svojej neužitočnosti. Svoj stav musíme poznať. Je to tá najdôležitejšia vec, aby sme poznali, že sme bez vplyvu. Musíme sa poobzerať dookola a zhodnotiť, aký máme vplyv, a keď je výsledok neutešený, potom to musíme zmeniť. Problémom sa musíme vedieť pozrieť do očí, a nie sa ich zľaknúť.
Boh stvoril človeka činným a dal mu úlohy. Začalo to od Adama, ktorému dal úlohu pomenovať zvieratá aj obrábať záhradu Eden a dávať na ňu pozor. Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu. Lebo keby vošiel do vášho shromaždenia muž so zlatým prsteňom a v nádhernom rúchu, a keby vošiel aj chudobný v špinavom rúchu, a pozreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nádherné rúcho, a povedali by ste mu: Ty si pekne sadni tuto, a chudobnému by ste povedali: Ty stoj tamto, alebo sadni si sem pod moju podnož, či nie je tak urobený rozdiel medzi vami, a či ste sa nestali sudcami zlých myšlienok?
Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú? Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoložíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si priestupníkom zákona. Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu. Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?
A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu, A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží? Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe. Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa. Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím. Tak podobne aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou?