Človek je stvorený na Boží obraz, nesie v sebe prirodzenú schopnosť, ktorá sa označuje ako sloboda, čo je podstatná vlastnosť duchovného bytia. Táto danosť ľudského jestvovania je zobrazená posolstvom Svätého Písma o Božom príkaze pre prvých ľudí, aby nejedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Adam a Eva však porušili Boží príkaz, previnili sa voči Pánovi a tým sa vytvorila nová situácia, ktorá sa stala súčasťou života človeka na zemi a to je situácia človeka, ktorý sa previnil voči Bohu.
Sväté Písmo prináša nové posolstvo o tom, ako Pán Boh vstupuje do života hriešnika. A táto bytostná situácia je opísaná v 3. kapitole knihy Genezis vo veršoch 8-24.
Gen 3, 8-24:8 A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.9 I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“11 Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“12 Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“13 Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život!15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“16 Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“17 A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: »Nesmieš z neho jesť!«, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.19 V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“20 Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.21 Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich.22 Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“23 A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.
Náš dnešný úryvok sa dá rozdeliť na tri časti:
- Boh kladie otázky mužovi a žene (v. 8-13);
- následne vyhlasuje nariadenia protagonistom udalosti, počnúc hadovi, potom žene a napokon mužovi (v. 14-19);
- nakoniec Boh robí bezprostredné rozhodnutia vo vzťahu k vinníkom tým, že ich zaodel koženým odevom a vykázal zo záhrady (v.
Rozhovor medzi Pánom Bohom a ľuďmi (v. 8-13)
Pán Boh preberá iniciatívu a stretáva sa s ľuďmi. Robí to diskrétnym spôsobom, keď dáva pocítiť svoju prítomnosť v záhrade (v. 8). Nik ho nevzýval, nik ho nehľadal. Text hovorí, že ho sprevádzal „denný vánok“ (v. 8), čo je výraz, ktorý sa inde vo Svätom Písme nevyskytuje, no javí sa ako dôležitý pre symbolický význam použitých termínov.
Ľudia „počujú“ „hlas“, ktorý vyvolal Boží príchod do záhrady (v. 8.10). Práve preto, že nepočúvali Boží hlas, ale vypočuli klamný hlas zvodcu (v. 17), Božia prítomnosť vyvoláva strach a podnecuje k úteku. Namiesto toho, aby vystúpili na svetlo, sa muž a žena ukrývajú medzi stromami (v. 8).
Pán Boh potom dáva zaznieť svojmu hlasu, ktorý „volá“ (v. 9), čiže vyzýva k pravdivej konfrontácii. Pánovo slovo preberá podobu otázky: „Kde si?“ (v. 9); „Kto ťa upozornil [...]?!“ (v. 11a); „Jedol si azda [...]?!“ „Prečo si to urobila?!“ (v. 13).
Pri súdnom pojednávaní otázky zo strany sudcu majú práve ako cieľ overiť skutočnosti a určiť zodpovednosť vinníkov. No v našom rozprávaní má Pán skôr v úmysle nechať zaznieť z úst vinníkov uznanie ich pomýleného správania, aby si uvedomili zlo, ktoré On už dokonale pozná.
Mužovi (manželovi) Pán kladie rôzne otázky, ktoré mohli byť adresované aj žene (v. 9.11). Pomáhajú vyvolať pocit „strachu“ spolu s hanbou kvôli „nahote“, ktoré vedú k úniku spred Pánovej tváre. Nejaký pocit viny sa teda objavuje, avšak hoci muž uznáva, že „jedol“ zakázané ovocie, pripisuje vinu žene a nepriamo aj Bohu, ktorý mu ju „dal na pomoc“ (v. 12). Čiže chýba úprimné vyznanie, chýbajú gestá, ktorými sa dosahuje milosrdenstvo.
To isté sa deje pri žene (v. 13), ktorá priznáva, že jedla, ale ospravedlňuje sa tým, že bola oklamaná hadom (možno chcela aj naznačiť, že Boh ho stvoril s jeho nebezpečnou ľstivosťou). Toto všetko však nevyjadruje pokánie.
Pánom stanovené nariadenia (v. 14-19a)
Muž preniesol vinu na ženu a ona na hada. Had je Pánom Bohom „prekliaty“ (v. 14), čiže nemá Božie požehnanie, pretože predstavuje nepriateľa človeka a ako taký je odsúdený „hltať prach“, čiže živiť sa tým, čo je znamením smrti a čo namiesto nasýtenia zabíja.
Vo vzťahu k ľuďom Pán Boh ohlasuje „trápenie“ (v. 16 a 17), ktoré sa bude dotýkať práve toho, čo robí slávnymi a hrdými osoby muža a ženy. Po prvé plodenie detí, po druhé práca sú tým, kvôli čomu si stvorenie predstavuje seba ako bytie rovné Stvoriteľovi.
Potrebné sú dve doplňujúce poznámky. V posvätnom texte je povedané žene, že bude „priťahovaná“ mužom (v. 16b). Ak však v posvätnom texte spomínané „vládnutie“ muža nad ženou nie je chápané ako ovládanie, ale ako počínanie, ktoré smeruje k správnemu rozhodovaniu, môžeme dospieť k záveru, že aj muž musí byť určitým spôsobom usmerňovaný ženou, aby takto obaja priniesli ovocie vzájomného porozumenia a spolupráce.
Je tu spomenutá námaha pri práci (v. 17-19a) a táto námaha nemôže byť čosi, čo sa týka iba muža, hoci v staroveku obrábanie polí prevažne vykonávali muži. Trest každodennej námahy sa v skutočnosti týka všetkých ľudí. Okrem toho aj „návrat do prachu“ (v. 19b) nie je samozrejme obmedzený iba na muža.
A napokon treba poznamenať, že Boh nevyhlasuje v pravom slova zmysle trest smrti pre človeka. Hoci práve toto bolo bežným výkladom, text Genezis 3 hovorí, že človek sa bude namáhať, aby si zabezpečil jedlo po všetky dni svojho života, „kým sa nevráti do zeme, z ktorej bol vzatý“.
Tabuľka trestov a dôsledkov
| Postava | Trest/Dôsledok | Význam |
|---|---|---|
| Had | Prekliatie, plazenie sa po bruchu, hlatanie prachu | Symbolizuje nepriateľa človeka, živiaceho sa smrťou |
| Žena | Rozmnoženie trápenia a ťarchavosti, bolesť pri rodení detí, túžba po mužovi a jeho vláda | Dotýka sa plodenia a vzťahu medzi mužom a ženou |
| Muž | Prekliata zem, námaha pri živobytí, jedenie poľných bylín, pot na tvári, návrat do prachu | Týka sa práce a konečnosti života |
Vykonávacie opatrenia (v. 20-24)
Po slovách nasledujú skutky. Nejde však o také, aké by sa očakávali na základe Božích výrokov. Okrem iného, prvý úkon koná muž a je to prekvapivé. Muž dáva svojej žene meno Eva, čím ju nazýva „matkou všetkých žijúcich“ (v. 20).
Poznámka rozprávača ukazuje, že bezprostredne predchádzajúce Pánovo vyjadrenie (v. 19) nezabraňuje životu, keďže sa tu akoby prorockým spôsobom ohlasuje nespočetné potomstvo žijúcich. Navyše práve muž tu svojej žene priznáva titul slávy: tá, ktorá mohla, či musela byť ponížená bolesťou pôrodu a „nadvládou“ muža, je naopak vyvýšená pre svoju plodnosť, čiže schopnosť darovať svetu nové pokolenie.
Následne sa ohlasujú dve konkrétne opatrenia zo strany Boha. Prvé sa diametrálne líši od výkladu, ktorý v predchádzajúcich Božích slovách vníma iba trest (v. 16-19), pretože jasne zjavuje úmysel chrániť ľudí prostredníctvom symbolického úkonu, ktorým bol pre nich zabezpečený kožený odev, ktorým sa zaodeli (v. 21).
Odev v biblickej tradícii plní rôzne úlohy, niektoré praktické, iné symbolickej povahy. Ľudské telo treba zaodiať, aby bolo chránené pred chladom. Skutočnosť, že Stvoriteľ zaodel prarodičov, a to práve po tom, ako ich previnenie odhalilo ich nahotu, predstavuje jasné znamenie milosrdenstva. Odev, ktorý nosia ľudia, chráni aj sexuálnu intimitu osoby.
Rozprávanie končí vyhnaním muža a ženy zo záhrady (v. 22-24). Dôvod tohto rozhodnutia je zrejmý zo slov samotného Pána, ktorý konštatuje, že človek sa pre poznanie dobra a zla stal „ako“ božské bytie.
Kniha Genezis prostredníctvom rozprávania o prarodičoch predstavuje dynamiku zla a pokušenia. V idylickom obraze, ktorý predstavuje rajská záhrada, sa objavuje postava, ktorá sa stáva symbolom pokušenia: had, táto postava, ktorá zvádza.
Príbeh hovorí, že Boh stavia prarodičov za pánov a strážcov stvorenia, ale chce ich uchrániť pred domýšľavosťou všemohúcnosti, pred tým, aby zo seba robili pánov dobra a zla. Ako vieme, Adam a Eva neboli schopní odolať hadovmu pokušeniu. Do ich mysle sa vkradla predstava nie príliš dobrého Boha, ktorý ich chcel udržať v podriadenosti: preto sa všetko zrútilo.
Čoskoro si prarodičia uvedomili, že tak ako je láska sama sebe odmenou, tak je zlo samo sebe trestom. Nebudú potrebovať Božie tresty, aby si uvedomili, že konali zle: budú to ich vlastné činy, ktoré rozbijú svet harmónie, v ktorom doteraz žili.
Týmito príbehmi nám Biblia vysvetľuje, že zlo sa v človeku nezačína zvučným spôsobom, keď sa už prejavuje nejaký čin, ale oveľa skôr, keď sa ním človek začne baviť, ukolísať ho v predstavách a myšlienkach a nakoniec sa nechá chytiť do pasce jeho nástrah.
S diablom, drahí bratia a sestry, neexistuje žiadny dialóg. Nikdy! Človek sa nikdy nesmie dohadovať. Ježiš s diablom nikdy neviedol dialóg, on ho vyhnal. Keď bol pokúšaný na púšti, neodpovedal dialógom, jednoducho odpovedal slovami Svätého písma, Božím slovom. Buďte opatrní, diabol je zvodca. Nikdy s ním neveďte dialóg, pretože je múdrejší ako my a donúti nás za to zaplatiť. Keď príde pokušenie, nikdy neveďte dialóg! Zatvorte dvere, zatvorte okno, zatvorte svoje srdce.
Sú ľudia, ktorí prepadli závislostiam, ktoré už nedokázali prekonať (drogy, alkoholizmus, hazardné hry) len preto, že podcenili riziko. Mysleli si, že sú silní v nič neriešiacom boji, ale namiesto toho sa stali korisťou mocného nepriateľa. Keď sa v nás zlo zakorení, potom si vezme meno neresti a je to burina, ktorú je ťažké vyhubiť.
Človek musí byť strážcom svojho vlastného srdca. Toto odporúčanie nachádzame u viacerých púštnych otcov: mužov, ktorí opustili svet, aby žili v modlitbe a bratskej láske. Púšť," hovorili, "je miestom, ktoré nám ušetrí niektoré boje: boj o oči, o jazyk a o uši, zostáva už len posledný boj, ten najťažší zo všetkých, boj o srdce.
Ak pochádza od Boha, treba ju prijať, lebo je začiatkom šťastia. Ak však pochádza od Protivníka, je to len semienko kúkoľa, je to len znečistenie, a aj keď sa nám jej semienko zdá malé, keď zapustí korene, objavíme v sebe dlhé konáre neresti a nešťastia.
Musíme si vyprosiť milosť naučiť sa strážiť srdce. Je to múdrosť, vedieť strážiť srdce. Nech nám Pán v tejto práci pomáha. Kto si stráži svoje srdce, stráži poklad. Bratia a sestry, učme sa strážiť srdce.
Modlime sa vo svojom vnútri slovami 51. žalmu: „3 Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.4 Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.5 Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.6 Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde.7 Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.8 Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.9 Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.10 Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.11 Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny.12 Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.13 Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.14 Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty.15 Poučím blúdiacich o tvojich cestách a hriešnici sa k tebe obrátia.[...] 17 Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.18 Veď ty nemáš záľubu v obete, ani žertvu neprijmeš odo mňa.19 Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
Adam a Eva v raji